Posádka misie Artemis II sa dostala tak ďaleko od Zeme, ako sa to ešte nikdy nikomu nepodarilo. Po úžasných pohľadoch na odvrátenú stranu Mesiaca sa vracia na Zem.
Astronautka úradu NASA Christina Kochová, špecialistka misie Artemis II, pozoruje v sobotu 4. apríla 2026 počas cesty k Mesiacu vzďaľujúcu sa Zem. Zdroj: NASA
Desaťdňová lunárna misia Artemis II, ktorá už teraz vstúpila do dejín ako spektakulárny návrat človeka k Mesiacu, sa chýli ku koncu. Hoci štvorica astronautov nevstúpila na mesačný povrch, ide o veľký úspech. Po desiatich dňoch teraz astronautov čaká posledná skúška: vstup do atmosféry a návrat na Zem. Podľa výpočtov úradu NASA by kapsula mala dosadnúť do vôd oceánu 10. apríla o 20.07 hod. EDT (u nás bude 11. apríl 02.07 hod. SELČ)
Dostali sa najďalej vo vesmíre a pozorovali odvrátenú stranu Mesiaca
Astronauti misie Artemis II vytvorili nový rekord. Prenikli tak hlboko do vesmíru ako nikto pred nimi a priniesli zábery na odvrátenú stranu Mesiaca.
Presné výpočty trasy, ktoré NASA vopred simulovala, umožnili astronautom pozorovať odvrátenú stranu Mesiaca vďaka slnečným podmienkam tak, ako sa to doteraz nikomu nepodarilo. Okrem pohľadov na odvrátenú stranu Mesiaca pozorovali aj zatmenie Slnka vo vesmíre.
Trajektória letu misie Artemis II pripomínala osmičku okolo Zeme a Mesiaca. Štyria astronauti podľa výpočtov prekonali trasu celkovo viac ako 2,3 milióna kilometrov. Posádka sa počas svojho letu k Mesiacu dostala do vzdialenosti 406 778 kilometrov od Zeme a pokorila tak rekord 400 171 kilometrov misie Apollo 13 z roku 1970.
Ďalší rekord, ktorí by astronauti Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Kochová a Jeremy Hansen mali pokoriť, je rýchlosť, akou sa budú v kapsule Orion rútiť k Zemi. Na rozdiel od pôvodných predpokladov však rýchlostný rekord pravdepodobne neprekonajú, uviedol manažér úradu NASA Rick Henfling. „Naša predpoveď pre misiu Artemis II je, že dosiahneme maximálnu rýchlosť 10 657 metrov za sekundu. To je menej ako rekord misie Apollo 10, ktorý bol 11 094 metrov za sekundu.“
To, či rekord v rýchlosti prekonajú alebo nie, vlastne nie je podstatné. Dôležitý je bezpečný návrat späť na Zem. Podľa odborníkov ide popri štarte o jednu z najnebezpečnejších operácií celej misie.
Kapsula by mala pristáť v oceáne z piatka na sobotu
Aktuálne sa štvorica astronautov stále nachádza vo vesmíre a v kozmickej lodi Orion smerujú späť k Zemi. Do zemskej atmosféry by mala kapsula vstúpiť 10. apríla 2026 s plánovaným pristátím vo vodách Tichého oceánu na kalifornskom pobreží.
„Ak všetko pôjde podľa plánu, kapsula Orion misie Artemis II vstúpi do zemskej atmosféry v piatok […] a o 14 minút neskôr pristane na hladine. Pristane v Tichom oceáne pri pobreží San Diega. Štyria astronauti budú následne zachránení a prevezení na breh, kde podstúpia lekárske vyšetrenia,“ uvádza stránka Space.com.
To, prečo kapsula pristane práve v blízkosti San Diega, vysvetlil Aaron Rosengren, člen Katedry strojného a leteckého inžinierstva Kalifornskej univerzity v San Diegu, pre UC San Diego Today: „Trajektória s voľným návratom (využívajúca gravitačné pole Mesiaca na nasmerovanie sondy späť k Zemi) určila všeobecný fakt, že Orion pristane v Tichom oceáne, a presná oblasť pristátia bola následne spresnená menšími korekčnými manévrami. San Diego teda nie je len „miestom, kde to matematicky vyšlo“ – je to aj miesto, kde NASA a námorníctvo pripravili a nacvičili záchrannú operáciu. Je to praktická voľba: predvídateľné podmienky na záchranu v Tichom oceáne, blízkosť námornej podpory a dobre nacvičené odovzdanie z kapsuly na loď.“
Pozrite si
Mimoriadne nebezpečný návrat
Okrem výskumu sa astronauti v posledných dňoch pred návratom venujú aj upratovaniu kabíny, baleniu vzoriek a dátových diskov, aby návrat prebehol bezpečne a bez komplikácií.
Kozmická loď Orion včera dosiahla bod, v ktorom prevláda zemská gravitácia. Do atmosféry by mala vstúpiť dnes vo večerných hodinách z piatka na sobotu. Krátko pred vstupom do atmosféry sa veliteľský modul oddelí od servisného modulu. Do horných vrstiev atmosféry kapsula doslova vpáli hypersonickou rýchlosťou takmer 40 000 kilometrov za hodinu.
Podľa Waltera Ulricha, experta na vesmírne lety, je návrat na Zem „okrem štartu jednou z najnebezpečnejších situácií celej misie“. V porovnaní so štartom musí tepelný štít kapsuly počas návratu vydržať dvojnásobok trecej energie. Okrem toho musí odolať obrovskej teplote. Plyn obklopujúci loď sa vplyvom obrovskej teploty mení na elektricky vodivú plazmu, čo znemožní komunikáciu medzi kozmickou loďou a vonkajším svetom. Astronauti tak počas tohto krátkeho časového úseku nebudú môcť komunikovať so Zemou.
Pred vonkajším prostredím ich bude chrániť tepelný štít kapsuly Orion vyrobený z uhlíkových vlákien a zo špeciálnej živice. Ten mal pritom problémy pri prvej misii Artemis I. „Vrstva živice, ktorá sa pri silnom zahriatí odparuje, aby odviedla obrovské množstvo tepla, vytvorila bubliny, ktoré spôsobili odlupovanie povrchu štítu,“ píše denník Die Welt.
Po prelete atmosférou prebehne séria manévrov, ktoré rýchlosť lode spomalia asi na 480 kilometrov za hodinu. Vo výške niekoľkých kilometrov sa postupne rozvinie systém padákov, ktoré ju spomalia približne na 27 kilometrov za hodinu.
Ak pôjde všetko podľa plánu, misia sa skončí pristátím do vôd Tichého oceánu, kde budú na posádku čakať záchranné lode amerického námorníctva.
Zdroj: NASA, Space.com, WELT, UC San Diego Today, Deutsche Welle, The University of Queensland
(zh)
