Jedinečnosť oceánu na Saturnovom mesiaci Enceladus môže ľudstvu zabrániť nájsť stopy mimozemského života v jeho vodách.
Chocholy vodnej pary vytryskujúce z takzvaných tigrích pruhov na povrchu južného pólu ľadového mesiaca Enceladus. Záber zhotovila jedna z dvoch CCD kamier ISS kozmickej sondy Cassini v máji 2005 pri spektrometrickom prieskume ľadových mesiacov planéty Saturn. Zdroj: NASA/JPL/SSI
Ako v rokoch 2004 – 2017 ukázala analýza zloženia častíc v gejzíroch nad povrchom Encelada, ktoré zozbierala sonda Cassini, v tamojšom oceáne sa vyskytujú organické zlúčeniny — aminokyseliny, ktoré tvoria DNA a sú základom života na Zemi.
Takéto zlúčeniny by podľa vedcov mohli podliehať chemickým reakciám v blízkosti hydrotermálnych prieduchov hlboko pod hladinou oceánu na Encelade, čo by mohlo viesť k vzniku života. Nahráva tomu aj fakt, že nájdené organické molekuly boli rozpustné vo vode.
Hydrotermálna aktivita v jadre mesiaca Enceladus a vzostup plynových bublín bohatých na organické látky. Zdroj: assets.science.nasa.gov
Odlišné fyzikálne vlastnosti
Nová štúdia publikovaná v časopise Communications Earth and Environment však ukázala, že objaviť život vo vesmíre nie je vôbec jednoduché.
Mesiac Enceladus má na povrchu vysoko odrazivú ľadovú krustu, vďaka čomu sa zaraďuje k jedným z najjasnejších. Pod ňou sa nachádza rozsiahla masa slanej vody v kvapalnom skupenstve. Desiatky kilometrov hlboké vrstvy oceánu, v ktorých by sa v blízkej budúcnosti mohol preukázať život, prakticky nedokážu vyvrhnúť oblaky tekutej vody do vyšších vrstiev či kozmu.
Spôsobené to je odlišnými fyzikálnymi vlastnosťami jednotlivých vrstiev oceánu, ktoré významne spomaľujú prenos čerpaného materiálu z morského dna na jeho povrch. Ich prechodom pritom môže dôjsť k degradácii či transformácii biologického materiálu (napríklad stôp po chemických prvkoch, mikróbov či organického materiálu). Vo vzorkách odobratých sondami teda známky mimozemského života vôbec nemusíme nájsť.
Tajomné vrstvy
Autori štúdie vykonali počítačové modelovanie, aby zistili mechanizmus fungovania jednotlivých vrstiev kvapaliny v mimozemskom oceáne. Látky z jednej vrstvy do druhej prechádzajú podobne ako olej a voda v pohári.
„V oceáne na mesiaci Enceladus možno rozoznať niekoľko vrstiev, ktoré bránia vertikálnemu zmiešaniu. Ide o prirodzené bariéry, ktoré by mohli uväzniť častice a chemické stopy života v hlbinách mesiaca. Predchádzajúce štúdie tvrdili, že tieto prvky sa dostanú na povrch oceánu do niekoľkých mesiacov. Nová štúdia však naznačuje, že podobný pohyb môže trvať dokonca stovky až státisíce rokov,“ povedal vedúci tímu vedcov Flynn Ames z Univerzity v Readingu o problémoch, ktorým musia výskumníci čeliť pri štúdiu mimozemských oceánov.
Detailný pohľad na časť štruktúr Baghdad Sulcus a Cairo Sulcus, najdlhších z niekoľkých tigrích pruhov v južnej polárnej oblasti Encelada, ktoré sa opakovane rozširujú a opäť zužujú za ustavičného vytryskovania vody so stopami organických molekúl. Podľa vedcov je za ich vznikom na tomto mieste hrúbka ľadovej krusty, ktorá je práve na póloch najtenšia. Pôsobí tu najväčšia deformačná sila, ktorú zapríčiňuje gravitácia blízkeho Saturna. Zdroj: assets.science.nasa.gov
Výskumy ďalej predpokladajú, že šiesty najväčší mesiac planéty Saturn nemusí byť zďaleka jediným mesiacom v kozme s podobnou dynamikou oceánskych vrstiev. Budúce vesmírne misie, akou je aj misia Europa Clipper (odštartovala 14. októbra 2024) smerujúca k Jupiterovmu mesiacu Európa, sa teda počas honby za poznaním ďalších ľadových svetov a hľadaním stavebných kameňov života budú musieť popasovať s ich unikátnou geológiou a geofyzikou.
Zdroj: Ames a kol. (6.2.2025)/ Nature
(LDS)
