Dlhodobým cieľom programu Artemis je umožniť trvalú prítomnosť človeka na Mesiaci. Vzdialeným cieľom je let na Mars.
Úspech misie Artemis II by mohol byť jedným z kozmonautických vrcholov roka 2026. Zdroj: NASA. Autor: NASA/Ben Smegelsky
Odpočítavanie beží – superťažká zostava SLS (Space Launch System) misie Artemis II Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) je pripravená na štart v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride.
Štart rakety pôvodne plánovaný na 6. februára 2026 bol nakoniec presunutý na 1. apríla 2026 miestneho času. Raketa sa už nachádza na štartovacej rampe, kam ju v polovici marca presunuli z montážneho hangáru.
Sledujte historický let k Mesiacu – Priamy prenos z misie Artemis II a lode Orion
Sledujte priamy prenos z kozmickej lode Orion misie Artemis II, ktorá obletí Mesiac s ľudskou posádkou. https://www.youtube.com/watch?v=6RwfNBtepa4 O priamom prenose...
Ostro sledovaný štart
Svet už teda v napätí očakáva, či sa podarí plánovaný štart, ktorého termín NASA potvrdila v nedeľu. Počasie je podľa predpovedí na 80 percent priaznivé.
Priamy prenos zo štartu, ktorý je plánovaný na 1. apríla 2026 o 6.24 hod. miestneho času (u nás tomu zodpovedá 2. apríl 2026 o 0.24 hod. SELČ) z rampy 39B Kennedyho vesmírneho strediska, bude možné sledovať na oficiálnom Youtube kanáli NASA. Priamy prenos so sprievodným komentárom v českom jazyku prinesie aj stránka kosmonautix.cz na svojom Youtube kanáli. Začiatok priameho prenosu na kanáloch NASA je plánovaný na 1. apríla 2026 o 18.50 hod. SELČ.
Na štart je určené dvojhodinové časové okno. Ak by sa nepodaril dnes, ďalšie pokusy budú možné do pondelka 6. apríla 2026.
Podľa šéfredaktora webovej stránky Kosmonautix Dušana Majera pôjde o jeden z kozmonautických vrcholov roka 2026 s obrovským symbolickým významom. „Ľudstvo sa po viac ako polstoročí vráti k Mesiacu. Zatiaľ ešte nie na jeho povrch – to má prísť až v rámci misie Artemis III –, ale aj samotný oblet okolo Mesiaca bude významným krokom k tomuto veľkému cieľu,“ uviedol pre portál VEDA NA DOSAH v článku Kristíny Benkovičovej o míľnikoch astronómie pre rok 2026.
Priamy prenos zo štartu misie Artemis II: Pilotovaná misia k Mesiacu
Prinášame vám priamy prenos v češtine zo štartu misie Artemis II: Pilotovaná misia k Mesiacu. História sa prepisuje priamo pred...
Pozrite si
Systém SLS – najvýkonnejšia technika v dejinách
Ak pôjde všetko podľa plánu, raketa vynesie kozmickú loď Orion s posádkou na obežnú dráhu Zeme, odkiaľ poletí k Mesiacu. Z misie trvajúcej celkovo desať dní je cesta k Mesiacu plánovaná na štyri dni. Štvorčlenná posádka by sa mala dostať historicky najďalej do hlbokého vesmíru. Orion by sa mal dostať do vzdialenosti viac ako 400 000 kilometrov od Zeme a preletieť približne 10 300 kilometrov nad odvrátenou stranou Mesiaca.
Srdcom celého projektu, ktorý má Spojeným štátom umožniť návrat na Mesiac, je Space Launch System (SLS) pozostávajúci zo superťažkej rakety a kozmickej lode Orion. Ide údajne o najvýkonnejší systém v dejinách, ktorý dokáže s posádkou preniknúť do vesmíru ďalej než všetky doteraz postavené kozmické lode. SLS má Spojeným štátom umožniť realizovať pilotované misie do hlbokého vesmíru ďaleko za obežnú dráhu Zeme, na ktorej sa nachádza Medzinárodná vesmírna stanica (ISS).
V prípade rakety ide o 98 metrov vysoký a 2,6 milióna kilogramov ťažký kolos. Vzhľadom na veľkosť a hmotnosť predstavoval už samotný presun rakety z hangáru na rampu extrémne náročnú operáciu. Transport na vzdialenosť 6,7 kilometra trval približne 11 hodín. Prebiehal pomocou špeciálneho vozidla nazývaného crawler, ktoré sa pohybuje po ceste vysypanej okruhliakmi. Tie majú dôležitú funkciu – tlmia vibrácie, ktoré by mohli raketu poškodiť, a zároveň fungujú ako malé guľôčkové ložiská, čím uľahčujú pohyb a manévrovanie celého transportéra.
Ako uvádza stránka Astronomického klubu Bratislava, raketa „pri štarte generuje ťah 39,1 MN, čo je o 15 % viac než legendárny Saturn V“.
Kozmická loď Orion a servisný modul agentúry ESA
Na vrchole rakety je umiestnená kozmická loď Orion, ktorá má vnútri miesto pre štvorčlennú posádku a technické vybavenie. Kapsula pozostáva zo štyroch hlavných častí: modulu pre posádku (crew module), servisného modulu (service module), bezpečnostného systému pre prípad problémov pri štarte (launch abort system) a adaptérov (Orion stage adapter, OSA), ktoré prepájajú kapsulu s horným stupňom rakety.
Zaujímavosťou je fakt, že servisný modul, ktorý je kritický pre fungovanie kozmickej lode, zabezpečila Európska vesmírna agentúra. Astronautov bude modul zásobovať napríklad vodou a kyslíkom a motormi zabezpečí pohon kapsuly Orion. Vyrobila ho spoločnosť Airbus v Brémach.
„Je to po prvýkrát, čo Európa prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) poskytuje kritický prvok v rámci misie pre pilotovanú kozmickú loď úradu NASA,“ uviedol pre nemecký portál ZDF Jan-Henrik Horstmann, programový manažér pre servisný modul v agentúre ESA.
Na 13. deň letu dosiahol Orion počas misie Artemis I najväčšiu vzdialenosť od Zeme, keď sa nachádzal 432 210 km (268 563 míľ) od našej domovskej planéty. Zdroj: NASA
Generálku vykonala bezpilotná misia Artemis I
V roku 2022 NASA úspešne otestovala systém SLS v rámci bezpilotnej misie Artemis I, ktorá trvala 26 dní. Počas nej kozmická loď Orion niekoľkokrát obletela Mesiac, kým sa vrátila na Zem. Na palube viezla aj tri testovacie figuríny vybavené senzormi na meranie radiačnej záťaže vo vesmíre.
Orion sa počas misie dostal do vzdialenosti 432 210 km (268 563 míľ) od Zeme, kde už ochrana zemského magnetického poľa pred vesmírnym žiarením nefunguje. Cieľom testovacích figurín bolo zistiť, či Orion poskytne posádke dostatočnú ochranu pred škodlivým žiarením.
V prípade dvoch z troch figurín išlo o fantómové astronautky Helgu a Zohar ako súčasť experimentu MARE s cieľom zmerať radiačné zaťaženie ženského organizmu mimo obežnej dráhy. Po prvýkrát totiž k Mesiacu poletí aj žena.
Posádku lunárnej misie tvorí po prvýkrát aj žena
Kým v predchádzajúcich lunárnych misiách tvorili posádku bieli muži, tentoraz bude na palube aj Afroameričan a žena. Všetci štyria astronauti prešli prísnym výberovým procesom spomedzi 41 uchádzačov. Američania Reid Wiseman (veliteľ misie), Victor Glover (pilot) a Christina Kochová (astronautka) absolvovali aj pobyty na ISS, pre kanadského astronauta Jeremyho Hansena ide o prvý let.
V prípade Kochovej ide o skúsenú astronautku, ktorá má na svojom konte aj viaceré rekordy. Vo vesmíre bola najdlhšie zo všetkých astronautiek (dohromady 328 dní) a zúčastnila sa aj na prvom výhradne ženskom výstupe do otvoreného vesmíru.
Posádka misie Artemis II: (zľava) astronauti úradu NASA Christina Kochová, Victor Glover a Reid Wiseman a astronaut Kanadskej vesmírnej agentúry Jeremy Hansen. Foto: Josh Valcarcel
Život astronautov na palube kapsuly Orion
Kozmická loď bude prevažne riadená automaticky, no astronauti ju budú počas testovania opakovane ovládať aj manuálne. Popri tom budú stále sledovať funkčnosť všetkých systémov a monitorovať svoj zdravotný stav pomocou rôznych meraní, senzorov a testov, ktoré poslúžia aj vedeckému výskumu. Súčasťou ich práce bude fotografovanie a pozorovanie Zeme a Mesiaca.
Počas misie budú astronauti žiť a pracovať v stiesnenom priestore kapsuly. Na spánok budú využívať spacie vaky upevnené na stenách. Hygienu si zabezpečia pomocou vlhčených utierok, tekutého mydla, špongií, ako aj zubných kefiek a pasty. K dispozícii budú mať samostatnú toaletu s uzatvárateľnými dverami.
Strava bude podobná tej na ISS, bude však o niečo obmedzenejšia. Väčšina jedál sa bude konzumovať pri izbovej teplote, keďže zariadenie na ich ohrev má len obmedzený výkon.
Misia Artemis II – ďalší míľnik programu Artemis
Už testovacia misia Artemis I sa skončila po počiatočných peripetiách úspešne. V prípade úspechu misie Artemis II by USA dosiahli ďalší míľnik v snahe dostať sa na Mesiac, kam sa chcú dostať skôr ako iné krajiny, predovšetkým Čína. Môže tak ísť o historický počin.
Misia Artemis II je prísľubom návratu ľudí k Mesiacu po dlhom čase. Od posledného pristátia človeka na Mesiaci v roku 1972, ktorý bol súčasťou letu Apollo 17, uplynulo už 54 rokov. V rámci programu Apollo priletelo k Mesiacu celkovo 24 astronautov, pričom 12 z nich vystúpilo aj na mesačný povrch. Poslednými astronautmi, ktorým sa to podarilo počas misie Apollo 17, boli Ronald Evans, Harrison Schmitt a americký astronaut so slovenskými koreňmi Eugene Cernan, ktorý bol posledným človekom na Mesiaci.
Prvé pristátie na Mesiaci sa plánuje na misii Artemis IV
Ďalším krokom projektu Artemis bude vybudovať orbitálne laboratórium na obežnej dráhe Mesiaca, udržateľnú základňu Gateway. Stanica má pripraviť pôdu pre astronautov a neskôr aj pre lety na Mars.
V polovici roka 2027 NASA plánuje uskutočniť misiu Artemis III, ktorá bude demonštračnou misiou s posádkou na nízkej obežnej dráhe Zeme. Cieľom bude otestovať jeden alebo oba komerčné lunárne moduly spoločností SpaceX a Blue Origin. V rámci tejto misie bude posádka vypustená v lodi Orion na vrchole rakety SLS, aby sa vyskúšali schopnosti stretnutia a dokovania medzi loďou Orion a komerčnými kozmickými loďami, ktoré sú potrebné na pristátie astronautov na Mesiaci. Tento test sa uskutoční s jedným alebo oboma poskytovateľmi.
Prvé pristátie na Mesiaci plánuje NASA v rámci misie Artemis IV na začiatku roka 2028. Ide o cieľový termín pristátia stanovený už od polovice roka 2025. Po štarte sa posádka presunie z modulu Orion do komerčného lunárneho modulu, ktorý ju dopraví na povrch Mesiaca.
O programe Artemis
Misia Artemis II je súčasťou lunárneho programu, ktorý NASA odštartovala v roku 2017 a neskôr ho pomenovala Artemis podľa starogréckej bohyne lovu, ktorej postava sa spája aj s Mesiacom. Na programe Artemis NASA spolupracuje aj s Európskou vesmírnou agentúrou, Kanadskou vesmírnou agentúrou, ako aj s ďalšími partnermi z komerčnej sféry.
Pôvodne sa počítalo s pilotovaným pristátím na Mesiaci v rámci misie Artemis III do roku 2024. Odvtedy však došlo k viacerým posunom v harmonograme. Dnes by však mal byť ten veľký deň, keď sa po viac ako polstoročí začne s návratom ľudí na Mesiac.
Zdroj: NASA (1, 2, 3), GEO.de, novinky.vesmir.sk, VND (1, 2), zdfheute.de
(zh)
