Americká vesmírna agentúra momentálne realizuje druhú ročnú simuláciu misie na červenú planétu. Výskumníci v nej skúmajú psychiku a hranice fyzickej výdrže.
Prvá posádka misie CHAPEA hrdo pózuje so svojou vlajkou pred vstupom do habitatu, kde strávia 378 dní v úplnej izolácii. Zdroj: NASA/Josh Valcarcel
Cesta na inú planétu predstavuje pre ľudstvo obrovskú výzvu. Odborníci z úradu NASA preto najskôr všetko testujú na Zemi. Využívajú na to špeciálny program s názvom CHAPEA. Táto anglická skratka označuje výskum zdravia a výkonnosti posádky.
Život v dokonalej izolácii
Program zahŕňa tri plánované ročné misie. Prvá simulácia sa úspešne skončila v júli 2024. Jej posádka pred vstupom do modulu testovala špeciálne vozidlo. Išlo o funkčný prototyp nového pretlakového marťanského rovera.
Druhá štvorčlenná posádka začala svoju misiu v októbri 2025. NASA do nej vybrala mimoriadne kvalifikovaných expertov. Veliteľom sa stal skúsený vojenský testovací pilot. Tím dopĺňa dôstojníčka vesmírnych síl a dvaja špičkoví inžinieri. Títo výskumní dobrovoľníci strávia v uzavretom priestore presne 378 dní.
Ich dočasným domovom sa stal špeciálny testovací modul. Tlačiareň ho vytvorila pomocou 3D technológie priamo v Houstone. Obydlie má rozlohu približne 158 štvorcových metrov. Poskytuje dostatok priestoru na prácu, cvičenie aj osobnú hygienu.
Zvládanie stresu a výpadkov
Umelý domov neponúka luxus a komfort. Výskumníci zámerne vystavujú posádku extrémnym pracovným podmienkam. Simulujú tak skutočné problémy hlbokého vesmíru. Výskumní dobrovoľníci čelia prísnemu nedostatku dôležitých životných zdrojov. Musia si napríklad sami pestovať niektoré plodiny.
Technici im pravidelne simulujú poruchy dôležitého vybavenia. Komunikácia s riadiacim strediskom má reálne 22-minútové meškanie. Niekedy však spojenie so Zemou vypadne úplne. Nedávno druhá posádka zažila dvojtýždňový úplný výpadok signálu.
Tento stav napodobňuje obdobie skutočného zákrytu Marsu. Vtedy červená planéta pri pohľade zo Zeme putuje za Slnko. Naša hviezda vtedy fyzicky blokuje prenos akýchkoľvek komunikačných signálov. Odborníci tak nedokážu posádke nijako pomôcť. Členovia posádky tu na Zemi preto musia všetky nečakané problémy vyriešiť úplne sami.
Vychádzky na červený piesok
Práca v module nepredstavuje len boj o prežitie. Posádka denne plní aj veľmi dôležité vedecké úlohy. Členovia tímu si pravidelne obliekajú ťažké kozmické skafandre. Následne absolvujú takzvaný marswalk do červeného pieskového prostredia.
Tento ohraničený vonkajší priestor verne imituje povrch planéty. Astronauti tam trénujú geologický výskum a ovládajú robotické ramená. Výskumníci pritom pozorne sledujú ich každodenné výkony. Zbierajú cenné dáta o ich kognitívnom a fyzickom zdraví.
Získané informácie priamo menia praktické plány vesmírnej agentúry. Inžinieri na ich základe zlepšujú dizajn budúcich vesmírnych lodí a inej techniky.
Tieto poznatky tiež pomáhajú zdokonaliť zložité systémy podpory života. Vesmírna agentúra ich tak priamo využije pri plánovaní budúcich skutočných misií. Zabezpečí tak lepšiu ochranu zdravia budúcich medziplanetárnych cestovateľov.
Odborníci najskôr zúročia tieto poznatky počas nového programu Artemis. Ten čoskoro vráti ľudí na drsný povrch Mesiaca. Skúsenosti z Mesiaca a pozemských simulácií následne otvoria nové dvere. Pomôžu bezpečne dopraviť prvých ľudí na Mars.
(KAM)
