Európska vesmírna agentúra zverejnila dosiaľ najväčšiu a najdetailnejšiu snímku centra našej Galaxie vo viditeľnom svetle. Fotografia z ďalekohľadu Euclid zachytáva viac ako 60 miliónov hviezd a otvára nové možnosti pre výskum exoplanét.
Detailný pohľad na stred Mliečnej cesty, kde sa zlatistá žiara miliónov hviezd stretáva s tmavými mračnami medzihviezdneho prachu. Zdroj: ESA/Euclid/Euclid Consortium/NASA, CFHT, image processing by J.-C. Cuillandre and E. Bertin (CEA Paris-Saclay)
Vesmírny ďalekohľad Euclid zvyčajne pátra po tmavej hmote v hlbokom vesmíre. Na jeden deň však úplne zmenil svoj cieľ. Svoj zrak upriamil na mimoriadne jasnú vnútornú oblasť Mliečnej cesty. Táto oblasť sa odborne nazýva galaktická výduť. Astronómovia chceli naplno využiť jeho unikátnu schopnosť. Euclid totiž dokáže mimoriadne ostro zachytiť obrovské úseky oblohy.
Rekordný pohľad na srdce Galaxie
Zariadenie vytvorilo obrovský fotografický záznam len za 26 hodín. Prístroj oblasť nepretržite sledoval počas jedného marcového dňa. Výslednú snímku tvorí deväť spojených záberov z kamery pre viditeľné svetlo. Senzor zachytáva presne také isté žiarenie ako ľudské oko. Každý záber pokrýva časť oblohy väčšiu ako spln Mesiaca.
Euclid vyniká obrovskou rýchlosťou a efektivitou pozorovania. Známy obrovský ďalekohľad Keck, ktorý sa nachádza na Zemi, by na rovnaký výsledok potreboval asi 2 000 hodín. Hubblov vesmírny ďalekohľad má síce podobnú ostrosť, ale menší záber. Zorné pole ďalekohľadu Euclid je 270-krát väčšie. Prístroj vďaka tomu rozozná jednotlivé hviezdy aj v superhustej galaktickej výduti. Citlivý detektor pritom neoslepne z obrovského množstva dopadajúceho svetla.
Táto mozaika predstavuje iba jedno percento z celkového prieskumu, ktorého cieľom je vytvoriť doteraz najväčšiu 3D mapu nášho vesmíru. Zdroj: ESA/Euclid/Euclid Consortium/NASA, CEA Paris-Saclay, image processing by J.-C. Cuillandre, E. Bertin, G. Anselmi; ESA/Gaia/DPAC; ESA/Planck Collaboration
Gravitačná mikrošošovka ako nástroj
Preplnený hviezdny región predstavuje ideálne miesto na hľadanie exoplanét. Vedci na to využívajú techniku takzvanej gravitačnej mikrošošovky. Efekt mikrošošovky nastáva pri náhodnom vizuálnom zákryte dvoch hviezd z pohľadu pozorovateľa. Bližšia hviezda prechádza presne pred tou vzdialenejšou. Jej gravitácia následne funguje ako obrovská vesmírna lupa.
Bližší objekt ohne a zosilní svetlo hviezdy v pozadí. Ak okolo prednej hviezdy obieha planéta, jej gravitácia svetlo ohne ešte viac. Vznikne tak veľmi malá, no merateľná nepravidelnosť v jase. Práve táto krátkodobá odchýlka v jasnosti hviezdy definitívne prezradí prítomnosť cudzieho sveta. Odborníci pomocou tejto techniky objavili už takmer tristo exoplanét.
Stroj času pre budúce objavy
Na zachytenie nového úkazu mikrošošovky potrebuje ďalekohľad sledovať hviezdu dlhšie. Zvyčajne to trvá viac ako dvadsať dní. Ďalekohľad teda za jediný deň žiadny úkaz gravitačnej mikrošošovky nestihol objaviť. Jeho detailná fotografia však slúži ako dôležitá referenčná mapa. Súčasná fotografia zachytáva hviezdy pred tým, ako sa vizuálne prekryjú.
Nové vesmírne misie neskôr zachytia samotné zosilnenie svetla v reálnom čase. Odborníci následne porovnajú nové pozorovania s dátami z ďalekohľadu Euclid. Presne zistia, ako rýchlo sa hviezdy v priestore pohybujú. Tieto informácie pomôžu potvrdiť existenciu konkrétnej obiehajúcej planéty a určiť jej hmotnosť.
Hmlovina Mačacie oko zachytená ďalekohľadom Euclid slúži ako fascinujúci vizuálny záznam dynamiky a neskorého vývoja umierajúcej hviezdy. Zdroj: ESA/Euclid/Euclid Consortium/NASA, image processing by J.-C. Cuillandre, E. Bertin, G. Anselmi
Pátranie po ľadových svetoch
Iné metódy fungujú najlepšie na objavovanie veľkých a horúcich planét. Technika mikrošošovky však dokáže v priestore spozorovať úplne všetky typy nebeských telies. Vedci pomocou nej dokážu nachádzať aj veľmi chladné svety. Nové dáta obsahujú dokonca domovské hviezdy dvoch už známych ľadových exoplanét.
Jednou z nich je planéta OGLE-2005-BLG-390Lb. Výskumníci tento chladný svet radi prirovnávajú k fiktívnej planéte Hoth z Hviezdnych vojen. Astronómovia ho identifikovali už pred dvadsiatimi rokmi. Dnes dúfajú, že vďaka novým dátam konečne zmerajú jeho presnú hmotnosť.
Ďalším mimoriadne zaujímavým systémom je OGLE-2013-BLG-341Lb. Ide o ojedinelý vesmírny systém, ktorý tvorí jedna planéta a dve hviezdy.
Budúcnosť vesmírneho výskumu
Jediný deň pozorovania priniesol vedeckej komunite obrovské množstvo unikátnych dát. Aj malý vedecký tím tak dokázal spracovať mimoriadne cenné informácie pre medzinárodnú misiu.
Získané informácie poslúžia nielen pri priamom hľadaní cudzích svetov. Odborníci ich neskôr využijú aj pri štúdiu hnedých trpaslíkov alebo pohybu hviezd. Tak sa tento archív dát stane pomôckou pre nasledujúce generácie vesmírnych bádateľov.
(KAM)
