Exoplanéta L 98-59 d je asi 1,6-násobne väčšia než Zem a má veľmi nízku hustotu. Na jej objave sa zásadne podieľal Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.
Umelecká predstava, v ktorej obrie planéty obiehajú okolo červenej trpasličej hviezdy. Zdroj: NASA/JPL-Caltech
Astronómovia objavili nezvyčajnú exoplanétu s označením L 98-59 d, ktorá výrazne rozširuje naše predstavy o tom, aké rôznorodé môžu byť svety mimo našej slnečnej sústavy. Táto planéta, vzdialená približne 35 svetelných rokov, zaujala vedcov najmä svojou atmosférou. Obsahuje veľké množstvo sírovodíka, plynu zapáchajúceho po skazených vajciach.
Zásadnú úlohu v objave zohral Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) spolu s pozemskými observatóriami. Získané dáta publikované 16. marca 2026 v časopise Nature Astronomy ukázali, že planéta je asi 1,6-krát väčšia než Zem, no zároveň má prekvapujúco nízku hustotu, čo dosvedčuje netradičné zloženie.
Nezapadá do nijakej známej kategórie
Kombinácia veľkosti, hustoty a chemického zloženia robí z tejto planéty skutočný unikát. Nejde o klasickú kamennú planétu s plynným obalom a ani o takzvaný hyceánsky svet, teda pokrytý globálnym oceánom. Vedci preto navrhujú zaviesť úplne novú kategóriu – planéty bohaté na síru s hustou atmosférou.
Objav dokazuje, že doterajšie delenie planét môže byť príliš zjednodušené. Vesmír zrejme ukrýva oveľa viac exotických typov svetov, než sme si doteraz predstavovali.
Vnútro plné lávy a stabilná atmosféra
Kľúčom k pochopeniu tejto planéty je jej vnútro. Pomocou počítačových simulácií vedci rekonštruovali jej vývoj počas takmer piatich miliárd rokov. Výsledky naznačujú, že planéta má rozsiahly plášť z roztavených hornín a pravdepodobne aj globálny oceán magmy, teda povrch doslova pokrytý lávou.
Tento magmatický oceán funguje ako zásobáreň síry, ktorá sa postupne uvoľňuje do atmosféry vo forme plynov, ako je oxid siričitý či sírovodík. Práve to vysvetľuje jej nezvyčajné chemické zloženie.
Zaujímavé je, že aj napriek silnému žiareniu zo svojej hviezdy si planéta dokázala udržať atmosféru bohatú na vodík a síru po miliardy rokov. Stále pritom dochádza k výmene látok medzi povrchom a atmosférou, čo z nej robí dynamický a relatívne stabilný systém.
Simulácie navyše ukazujú, že v minulosti mohla byť oveľa väčšia. Pravdepodobne pripomínala plynnú planétu typu subneptún, teda menšiu než Neptún. Postupne však časť atmosféry stratila a zmenšila sa do dnešnej podoby.
Nie je jediná
Hoci predstava planéty páchnucej po skazených vajciach môže pôsobiť kuriózne, nejde o ojedinelý jav. Vedci už skôr zaznamenali prítomnosť sírových zlúčenín aj na iných exoplanétach či mesiacoch v našej slnečnej sústave.
Napríklad mesiac Io, ktorý obieha okolo Jupitera, je známy intenzívnou vulkanickou aktivitou. Jeho povrch aj atmosféra obsahujú množstvo síry a oxidov síry, ktoré by vytvárali mimoriadne štipľavý a nepríjemný zápach. Podobne aj atmosféry niektorých horúcich Jupiterov – plynných obrov blízko svojich hviezd – obsahujú chemikálie, ktoré by na Zemi boli toxické a zapáchajúce.
Ako vlastne vonia vesmír?
Otázka, ako vonia vesmír, fascinuje vedcov aj verejnosť už desaťročia. Samozrejme, samotné kozmické vákuum nemá žiadnu vôňu, no astronauti po návrate z otvoreného priestoru často opisujú špecifický pach, ktorý sa zachytí na ich skafandroch.
Podľa astronautov z úradu NASA pripomína kombináciu spáleného kovu, zvárania, strelného prachu či dokonca opečeného mäsa. Tento efekt pravdepodobne spôsobujú vysoko energetické častice, ktoré reagujú s materiálmi skafandra a vytvárajú nové chemické zlúčeniny.
Zaujímavé je, že aj v hlbokom vesmíre vedci identifikovali molekuly spojené s vôňami. V medzihviezdnych oblakoch sa nachádzajú napríklad zlúčeniny pripomínajúce arómu mandlí, alkoholu či dokonca sladkých látok.
Nový pohľad na vesmír
Objav planéty ako L 98-59 d ukazuje, že vesmír je oveľa rozmanitejší, než sme si donedávna predstavovali. Atmosféry planét môžu obsahovať široké spektrum chemických látok od potenciálne biologicky zaujímavých až po extrémne nepriateľské.
Pre vedcov je pritom kľúčové, že práve takéto zapáchajúce plyny môžu slúžiť ako dôležité stopy pri hľadaní života. Niektoré zlúčeniny totiž na Zemi vznikajú aj vďaka biologickým procesom (napríklad sírovodík) a ich detekcia na exoplanétach môže v budúcnosti pomôcť identifikovať obývateľné svety.
Aj keď by návšteva podobných planét pravdepodobne nebola príjemným zážitkom, z vedeckého hľadiska predstavujú mimoriadne cenné okno do chemickej rozmanitosti vesmíru.
Zdroje: Space, Nature Astronomy, NASA, BBC
(RR)
