Od kokpitu stíhačky až po obežnú dráhu Zeme. Príbeh Aleša Svobodu ukazuje, ako sa sny o vesmíre menia na konkrétny vedecký a technologický projekt.
Česko je blízko k historickému míľniku. Koláž autora. Zdroj fotografií: ESA
Keď sa v marci 1978 vydal k sovietskej stanici Saľut 6 Vladimír Remek, Československo sa zaradilo medzi prvé krajiny sveta, ktorých občan sa dostal na obežnú dráhu. O takmer polstoročie neskôr sa píše nová kapitola. Hlavnou postavou je Aleš Svoboda – vojenský pilot, vedec a člen záložného zboru astronautov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) –, ktorý má reálnu šancu dostať sa ako prvý občan samostatnej Českej republiky na palubu Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.
Od stíhačiek ku kozmickej lodi
Príbeh Aleša Svobodu je ukážkou toho, ako sa môžu sny o lietaní spojiť s vedeckou kariérou a vytrvalosťou. Narodil sa v roku 1986 v Brne a už od mladosti ho fascinovalo letectvo aj kozmonautika. Vyštudoval vojenské technológie na Univerzite obrany v Brne, dopravné inžinierstvo na Univerzite Pardubice a neskôr získal doktorát v oblasti leteckej a raketovej techniky. Jeho dizertačná práca sa venovala aerodynamike lietadiel, čo naznačuje, že cesta do vesmíru sa uňho začala dávno pred podaním prihlášky do ESA.
Po vstupe do Armády Českej republiky sa stal pilotom vzdušných síl a postupne sa vypracoval na elitného letca českého letectva. Lietal na moderných bojových lietadlách, absolvoval výcvik vo Švédsku aj v Spojených štátoch a podieľal sa na ochrane vzdušného priestoru NATO, kde chránil vzdušný priestor pobaltských krajín. Ako veliteľ pohotovostných síl rýchlej reakcie získal rozsiahle skúsenosti s rozhodovaním pod tlakom, ktoré sú pre astronautov mimoriadne cenné. Na konte má viac než 1 500 nalietaných hodín vďaka pilotovaniu lietadiel L-159 a neskôr JAS-39 Gripen. Vlastní tiež licenciu obchodného pilota.
Zlom prišiel v novembri 2022, keď ESA oznámila výsledky najväčšieho náboru astronautov za posledné desaťročia. Z viac než 22 500 uchádzačov bolo vybraných len niekoľko desiatok kandidátov. Medzi dvanástimi členmi novovytvoreného záložného tímu astronautov sa objavil aj Aleš Svoboda. Stal sa tak prvým astronautom samostatnej Českej republiky v štruktúrach ESA a okamžite vzbudil pozornosť odbornej i laickej verejnosti.
Nasledovali roky intenzívnej prípravy. Svoboda absolvoval odborné školenia, zdravotné testy, výcvik v simulovaných podmienkach mikrogravitácie aj tréning zameraný na fungovanie systémov Medzinárodnej vesmírnej stanice v Európskom stredisku pre výskum a technológie vesmíru (ESTEC) v nemeckom Kolíne nad Rýnom. Sám opakovane zdôrazňoval, že astronaut musí zvládať nielen technické úlohy, ale aj dlhodobú tímovú spoluprácu a psychickú odolnosť.
Český astronaut Aleš Svoboda zamieri v roku 2027 v rámci súkromnej misie spoločnosti Vast na ISS, pričom by mal pilotovať loď Crew Dragon. Na fotografii počas jednej z troch fáz príprav na let pod záštitou Európskej kozmickej agentúry vo výcvikovom centre v Kolíne nad Rýnom vrátane nácviku práce v prostredí, ktoré čo najvernejšie napodobňuje podmienky mikrogravitácie. Na základe uzavretej dohody by mal pokračovať špecifickým výcvikom. Zdroj: David Markovič/Česká cesta do vesmíru
Česká cesta do vesmíru
V júni 2024 predstavila česká vláda projekt Česká cesta do vesmíru. Jeho cieľom nie je iba vyslať astronauta na ISS, ale vytvoriť dlhodobý program, ktorý podporí vedecký výskum, technologické inovácie a záujem mladých ľudí o technické odbory. Vtedajší premiér Petr Fiala a minister dopravy Martin Kupka pri predstavení projektu zdôraznili, že misia má byť impulzom pre celé odvetvie českého kozmického priemyslu.
Význam projektu spočíva aj v ekonomickom rozmere. České firmy sa už dnes podieľajú na výrobe komponentov pre družice, vedecké prístroje či kozmické sondy ESA. Zvýšenie investícií do vesmírneho sektora má pomôcť preniesť výsledky výskumu do komerčných technológií a posilniť konkurencieschopnosť krajiny. Podľa predstaviteľov vlády sa investície do ESA vracajú späť vo forme zákaziek pre domáce spoločnosti a výskumné pracoviská.
Projekt zároveň nadväzuje na úspešné príklady zo zahraničia. Poľsko, Maďarsko či Švédsko využili svoje astronautické misie na propagáciu domácich technológií a na zvýšenie záujmu študentov o prírodné a technické vedy. Česká republika chce podobný model využiť tiež.
Aleš Svoboda poletí na ISS. Zdroj: Youtube/ČT24
Čo bude robiť na ISS
Najväčší prínos misie sa očakáva vo vedeckej oblasti. Svoboda by sa na palube ISS nemal stať len pozorovateľom, ale mal by byť aktívnym účastníkom rozsiahleho programu experimentov pripravených českými univerzitami, výskumnými ústavmi a technologickými firmami. Zo siedmich desiatok návrhov bolo vybraných trinásť projektov, ktoré získali podporu ESA.
Medzi najzaujímavejšie experimenty patrí výskum nanorobotov vyvíjaných vedcami z výskumného centra CEITEC. Vedci chcú zistiť, ako sa mikroskopické stroje správajú v prostredí mikrogravitácie. Výsledky môžu pomôcť pri budúcich dlhodobých vesmírnych letoch, ale aj pri vývoji medicínskych technológií na Zemi.
Ďalší projekt sa zameriava na meranie kozmickej radiácie. Česká spoločnosť Advacam vyvíja pokročilé detektory schopné monitorovať radiačné prostredie na rôznych miestach stanice. Lepšie poznanie radiačných podmienok je kľúčové najmä pre budúce lety k Mesiacu a Marsu, kde budú astronauti vystavení výrazne vyšším dávkam žiarenia než na nízkej obežnej dráhe Zeme.
Medzi ďalšími pripravovanými experimentmi sa objavujú biologické výskumy, štúdium fyziológie človeka v stave beztiaže, pestovanie rastlín vrátane jačmeňa či testovanie inteligentného oblečenia schopného monitorovať zdravotný stav astronautov v reálnom čase. Takéto technológie môžu nájsť využitie nielen vo vesmíre, ale aj v zdravotníctve, športe alebo pri starostlivosti o pacientov.
Nová éra komerčných misií
V roku 2026 podpísala ESA v mene Českej republiky dohodu so spoločnosťou Vast o realizácii českej astronautickej misie na ISS. Ide o ďalší príklad rastúcej spolupráce medzi verejnými vesmírnymi agentúrami a súkromným sektorom. Kým v minulosti boli pilotované lety výhradne doménou štátov, dnes sa čoraz väčšia časť aktivít presúva do komerčnej sféry. Budúce misie tak umožňujú zapojiť viac krajín, vedcov aj technologických projektov.
Ak medzinárodní partneri ISS definitívne schvália Svobodovu účasť, český astronaut by mohol pôsobiť ako pilot lode Crew Dragon komerčnej misie smerujúcej na stanicu. Takáto pozícia patrí medzi najzodpovednejšie úlohy na palube a vyžaduje špičkovú odbornú prípravu. Pilotov tejto kozmickej lode je na svete len približne dvadsať, z toho sú v Európe dvaja. Práve Svobodove skúsenosti vojenského pilota z neho robia vhodného kandidáta na túto funkciu. Veliteľom misie má byť skúsený francúzsky astronaut ESA Thomas Pesquet, ktorý už stanici v minulosti velil. Zloženie posádky ale musí ešte potvrdiť medzinárodný panel partnerov ISS (MCOP), kde sedia zástupcovia NASA, ESA, ruského Roskosmosu, japonskej JAXA a kanadskej CSA.
Prvá súkromná astronautická misia spoločnosti Vast v spolupráci s NASA dostala označenie PAM-6. Pripomeňme, že americká spoločnosť Vast stavia vlastnú komerčnú vesmírnu stanicu Haven. V nej figuruje misia ale len ako komerčný prevádzkovateľ a cieľom letu je výhradne ISS. Štart sa odhaduje najskôr na leto 2027 z Floridy, posádku do vesmíru vynesie loď SpaceX Dragon na rakete Falcon 9. Astronauti na stanici strávia zhruba dva týždne.
Inšpirácia pre novú generáciu astronautov
Verejná diskusia o misii sa často sústreďuje na otázku nákladov. Zástancovia projektu argumentujú, že nejde o jednorazovú investíciu do symbolického letu, ale o spôsob, ako podporiť vedecké projekty, technologické firmy a medzinárodnú prestíž krajiny. Kritici, naopak, upozorňujú na vysoké finančné náklady, ktoré sa majú pohybovať okolo hranice dvoch miliárd českých korún (na obdobie rokov 2025 – 2027). Podobné debaty sprevádzali prakticky všetky národné astronautické programy v Európe. Štát si ale podľa súčasného ministra obrany Jaromíra Zůnu od investície sľubuje až osemnásobnú návratnosť.
Napriek rozdielnym názorom sa však väčšina odborníkov zhoduje na jednom: astronaut dokáže výrazne zvýšiť záujem verejnosti o vedu a technológie. Tento efekt bolo možné pozorovať po letoch astronautov v Poľsku, Maďarsku či vo Švédsku a očakáva sa aj v prípade Českej republiky.
Práve preto je Aleš Svoboda vnímaný nielen ako budúci astronaut, ale aj ako symbol novej generácie európskych vedcov, pilotov a inžinierov. Ak sa jeho cesta na ISS uskutoční, nepôjde iba o ďalší let do vesmíru. Bude to dôkaz, že aj krajina s desiatimi miliónmi obyvateľov môže byť súčasťou najambicióznejších projektov ľudstva a môže prispieť k poznávaniu vesmíru vlastnými technológiami, vlastným výskumom a talentom.
Zdroje: Ministerstvo obrany ČR, ESA, ČT24 (1, 2), archív VND
(RR)
