Aké nebeské úkazy nás čakajú v roku 2026?

V roku 2026 to bude leto, konkrétne august, ktorý by si mali všetci fanúšikovia astronómie zapísať do svojho kalendára.

Rok 2025 sa pomaly, ale isto chýli ku koncu. Aký bol, čo sa týka nebeských úkazov? Podľa známeho popularizátora astronómie a astrofotografa Petra Horálka bohatý: „Videli sme úplné zatmenie Mesiaca, meteorické roje Perzeidy a Geminidy, viaceré konjunkcie, zákryt Venuše Mesiacom, prekvapivo jasné nočné svietiace oblaky, jasné kométy a v neposlednom rade aj niekoľko polárnych žiar.“

Pre všetkých milovníkov astronómie a náruživých pozorovateľov tmavej oblohy, ktorí doslova poľujú na všetky krásne a fascinujúce úkazy, pripravili Petr Horálek a Sliezska univerzita v Opave opäť prehľad nebeských úkazov na rok 2026, ktoré budú pozorovateľné z nášho územia aj zo susedného Česka. Máme sa na čo tešiť! Samozrejme, ak bude priať počasie, ktoré mnohých nepotešilo napríklad pri tohtoročnom zatmení Mesiaca.

V roku 2026 to bude leto, konkrétne august, ktorý by si mali všetci fanúšikovia astronómie zapísať do svojho kalendára. Okrem každoročne sa opakujúceho meteorického roja Perzeíd (Podmienky budú tento rok priaznivé pre takmer všetky meteorické roje!) nás 12. augusta 2026 čaká čiastočné zatmenie Slnka a o dva týždne nato, teda 28. augusta 2026, čiastočné zatmenie Mesiaca. Poďme si teda pozrieť rok 2026 z pohľadu Petra Horálka.

Január prináša meteory a mimoriadne jasný Jupiter

Rok sa na oblohe začne Kvadrantídami, jedným z meteorických rojov. Podmienky však nebudú v tomto prípade priaznivé, keďže Mesiac bude v tom čase takmer v splne. Pre Kvadrantídy je charakteristická vysoká frekvencia meteorov počas maxima, ale aj jeho krátke trvanie (približne šesť hodín). Vrchol aktivity možno pozorovať v noci z 3. na 4. januára 2026 (zo soboty na nedeľu), pričom maximum nastane už 3. januára 2026 o 22.00 hod. SEČ. „Celú noc ale bude rušiť veľmi jasný Mesiac prakticky vo fáze splnu vysoko v súhvezdí Blížencov. Na vyjasnenej oblohe sa i v čase maxima roja objaví len niekoľko najjasnejších meteorov,“ píše Petr Horálek.

V januári nás však čaká aj ďalší vesmírny úkaz, a to v stredu 10. januára o 9.34 hod. SEČ. Kráľovská planéta Jupiter sa ocitne v tzv. opozícii so Slnkom. Bude sa teda nachádzať na opačnej strane oblohy ako Slnko. Čo to pre nás znamená? Jupiter bude vďaka rozptylu slnečného žiarenia mimoriadne jasný, a to aj v mestách. Nájdeme ho vysoko v súhvezdí Blížencov. Na oblohe bude celú noc – vychádzať bude za súmraku, zapadať na svitaní. Najvyššie nad obzorom bude o polnoci. Pri pohľade cez malý ďalekohľad, napríklad triéder, by mali byť v noci z 9. na 10. januára pozorovateľné aj jeho mesiace (Io, Európa, Ganymedes a Kalisto).

Február a planetárny oblúk za súmraku

Pozoruhodná nebeská konštelácia sa nám naskytne pri pohľade na oblohu nad západojuhozápadným obzorom 18. a 19. februára po 18.00 hod. SEČ. Jasná Venuša, Mesiac s Merkúrom a vysoko nad obzorom planéta Saturn vytvoria akýsi planetárny oblúk. Najnižšie nad obzorom bude pritom Venuša, pozorovateľná by mala byť už pol hodiny po západe Slnka. 19. februára bude dobre pozorovateľný tiež Merkúr. Pre optimálne pozorovacie podmienky si treba vybrať vyvýšené miesto s výhľadom na juhozápadný až západný obzor. Konšteláciu by malo byť možné zachytiť aj pomocou kvalitného telefónu.

Marec – svetlo zvieratníka a stretnutie Venuše a Mesiaca

V marci nás čakajú viaceré stretnutia Venuše s inými planétami, môžeme pozorovať aj zvieratníkové svetlo.

Z pohľadu tmavej oblohy je dôležitý začiatok marca, konkrétne 8. marec 2026 vo večerných hodinách. Jasná Venuša a výrazný Saturn sa dostanú do veľkej uhlovej blízkosti nízko nad západným obzorom približne medzi 18.30 a 19.00 hod. SEČ. „V malom hvezdárskom ďalekohľade (s priemerom nad 10 cm) sa obe planéty zmestia do rovnakého zorného poľa. Venuša sa bude v teleskope javiť ako ovál vo fáze podobnej Mesiacu niekoľko dní pred splnom,“ píše Petr Horálek.

Opäť platí – nájdite si miesto s dobrým výhľadom smerom k západnému obzoru, podmienkou je tiež krištáľovo čistý vzduch. Planéty zapadnú ešte za pokročilého súmraku asi hodinu a štvrť po západe Slnka.

Marec prináša spolu s jarnou rovnodennosťou, ktorá nastane 20. marca o 15.45 hod. SEČ, aj tzv. svetlo zvieratníka. Podmienky majú byť ideálne, najlepšie obdobie nastane medzi 7. a 20. marcom 2026. Petr Horálek odporúča úkaz pozorovať po súmraku nad západným obzorom a ďaleko od miest, keďže svetlo je „približne 70-krát slabšie než obloha v prežiarených veľkomestách“. Na Slovensku odporúča Petr Horálek úkaz sledovať napríklad z Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry či Muránskej planiny (najmä z Parku tmavej oblohy Poloniny). Ďalšie informácie o zvieratníkovom svetle nájdete i v článku na našom portáli.

V deň jarnej rovnodennosti v piatok 20. marca 2026 nás čaká takisto nebeská konštelácia: jasná Venuša doplní Mesiac vo fáze úzkeho kosáčika. Úkaz sa bude dať pozorovať už za súmraku okolo 18.30 hod. SEČ. Obe telesá zapadnú okolo 20.00 hod. SEČ.

Apríl a meteorický roj Lyríd

V apríli je to už tradične meteorický roj Lyríd, ktorý každoročne vrcholí v čase okolo 22. apríla. V roku 2026 sú podmienky na pozorovanie veľmi dobré.

Roj vrcholí v nočných hodinách 22. apríla (vrchol má nastať o 21.40 hod. SELČ). Maximum pritom nie je výrazné. Roj sa preto oplatí sledovať aj predchádzajúcu a nasledujúcu noc. Najviac meteorov by malo na oblohe zažiariť v noci z 22. na 23. apríla 2026. Najvhodnejšie je meteory z roja Lyríd pozorovať od 2. hodiny rannej až do svitania. V tomto čase bude už radiant, ktorý sa nachádza v súhvezdí Lýra blízko jasnej hviezdy Vega, vysoko nad obzorom. Viac sa o meteorickom roji Lyridy dočítate v článkoch, ktoré sme uverejnili na našom portáli.

Máj a konštelácia planét

Medzi pondelkom 18. a stredou 20. mája sa na neskorej večernej oblohe vysoko nad západným obzorom schýli k vizuálnej lahôdke. Jasné planéty Jupiter a Venušu doplní výrazný dorastajúci Mesiac s popolavým svitom.

Najkrajšia bude konštelácia 19. mája, keď „planéty na oblohe utvoria veľký úzky rovnoramenný trojuholník“. Všetky objekty sa začnú objavovať za súmraku pomerne vysoko nad západom okolo 21.30 hod. SELČ a zapadať budú o viac než dve hodiny neskôr nad severozápadným obzorom.

Konštelácia bude vďaka veľkej jasnosti všetkých „účastníkov“ pozorovateľná i z miest a tiež fotogenická – malo by sa ju podariť zachytiť aj telefónom.

Jún a „planetárna paráda“

V utorok 9. júna 2026 sa na večernej oblohe k sebe priblížia najjasnejšie planéty slnečnej sústavy Venuša a Jupiter na uhlovú vzdialenosť len 1,5° (približne tri mesačné splny vedľa seba). Dvojicu bude možné pozorovať nad západným obzorom. Začiatok úkazu nastane okolo 21.30 hod. SELČ (v závislosti od polohy pozorovateľa) a potrvá do západu planét za severozápadným obzorom okolo 23.30 hod. SELČ. S pribúdajúcim súmrakom sa k planétam pridá tretí objekt, a to Merkúr. Okolo 23.00 hod. potom zapadne.

Stretnutie planét nás čaká štyri dni pred letným slnovratom, čiže 17. júna 2026. Veľmi nízko nad severozápadným obzorom medzi 22.00 a 23.00 hod. sa bude v takmer dokonalej priamke nachádzať Merkúr, Jupiter a Venuša. V tesnej uhlovej blízkosti pri Venuši sa bude nachádzať mladý Mesiac. Pre úspešné pozorovanie je nevyhnutné zvoliť si miesto s dokonale odkrytým severozápadným obzorom.

August prináša najočakávanejšie úkazy roka 2026

August sa nesie predovšetkým v znamení zatmenia Slnka i Mesiaca. Okrem toho nás tak ako každý rok čaká meteorický roj Perzeidy, podmienky majú byť v roku 2026 vynikajúce! Najviac meteorov uvidíme počas maxima z utorka 12. na stredu 13. augusta 2026, ale sledovať sa oplatí tieto „padajúce hviezdy“ pred maximom aj po ňom.

Od 11. do 19. augusta 2026 bude červená planéta Mars uhlovo blízko k otvorenej hviezdokope M35 (prezývanej Pracka na topánky) v súhvezdí Blížencov. Uhlovo najbližšie bude Mars pri hviezdokope v sobotu 15. augusta. Výhodou je, že pozorovanie nebude rušiť Mesiac, ktorý bude 12. augusta vo fáze novu (vtedy nastane aj čiastočné zatmenie Slnka, viac nižšie). Úkaz pozorujte ráno medzi 1.30 hod. a 4.30 hod. SELČ, teda od východu planéty nad severovýchodným obzorom až do svitania.

Zatmenie Slnka v auguste

V stredu 12. augusta 2026 budeme môcť po dlhom čase aj z nášho územia pozorovať čiastočné zatmenie Slnka. Naposledy bolo z Európy pozorovateľné v roku 1999. Slovensko i susedné Česko sa bude nachádzať na okraji zóny maximálnej fázy čiastočného zatmenia pri západe Slnka. Pás úplného zatmenia Slnka bude úzky a bude zasahovať Grónsko a Island, ale tiež Španielsko.

V strednej Európe potrvá celý úkaz necelú hodinu (na východe Slovenska kratšie) a pozorovať ho bude možné takisto voľným okom. Samozrejme, len s príslušnou ochranou!

Na Slovensku sa úkaz začne najskôr na západe krajiny. Čím ďalej na východ, tým neskôr sa čiastočné zatmenie začne a tiež z neho uvidíme menej ako pozorovatelia v západnejšie položených končinách. V závislosti od polohy pozorovateľa prebehne maximum úkazu na území Slovenska okolo 20.11 hod. SELČ, nie všade ale bude viditeľné (na východe Česka a väčšine Slovenska nastane najväčšia časť zatmenia už pod obzorom).

Slnko bude pri maxime zatmenia zakryté Mesiacom odspodu, takže bude pripomínať úzke býčie rohy, ktoré budú ohnuté smerom k obzoru. Práve okolo tohto momentu nastane aj najväčšie šero, vzápätí nato Slnko zapadne. Budeme môcť sledovať dvojitý súmrak. V priebehu maxima úkazu nastane menšie šero, po západe Slnka sa opäť obloha trocha vyjasní a až potom sa začne klasický súmrak.

August a zatmenie Mesiaca

August sa skončí rovnako dramaticky, ako sa začal, aspoň teda čo sa týka nebeských úkazov. V čase pokročilého svitania budeme môcť z nášho územia pozorovať veľmi výrazné čiastočné zatmenie Mesiac. Uskutoční sa 28. augusta na rannej oblohe nízko nad západojuhozápadným obzorom.

Úkaz, ktorý bude z územia Slovenska pozorovateľný ako čiastočné zatmenie Mesiaca, sa začne okolo 4.33 hod. SELČ. S postupujúcim svitaním bude Mesiac klesať k západnému obzoru a noriť sa stále hlbšie do tieňa Zeme. V čase, keď klesne k obzoru, bude svetlá. Stále však bude pozorovateľný atypický úzky kosák nezatieneného Mesiaca. Koniec nastane okolo 6.17 hod. SELČ zapadnutím extrémne úzkeho Mesiaca, čo je len 4 minúty po maximálnej fáze čiastočného zatmenia.

V maximálnej fáze zatmenie sa Mesiac do zemského tieňa ponorí 93 percentami svojho priemeru, a to zhora. V tom okamihu bude jasne svietiť len veľmi úzka „čiapočka“ severného mesačného pólu. Pôjde tak o takmer úplné zatmenie. Lenže práve v čase maxima zatmenia bude na území Česka a Slovenska zapadať. Úkaz pozorujte z miesta s dokonale odkrytým juhozápadnozápadným obzorom.

September a Venuša s Mesiacom

V septembri nás podľa Petra Horálka čaká ďalšia lahôdka, keďže ide o „nesmierne fotogenický úkaz“. Denný zákryt jasnej planéty Venuše Mesiacom nastane 14. septembra 2026 dopoludnia. Napriek tomu, že sa toto nebeské divadlo uskutoční cez deň, mohli by sme zákryt Venuše Mesiacom pozorovať aj voľným okom, použitie malého ďalekohľadu ale zážitok znásobí. Venuša, ktorá bude západne od Slnka, bude osvetlená podobne ako Mesiac. Úkaz sa začne približne o 11.33 hod. SELČ a skončí sa približne o hodinu, t. j. o 12.41 hod. SELČ. Presnú predpoveď úkazu pre zvolené miesto ponúka napríklad stránka In-the-sky.org.

Október – najjasnejší Saturn a Mars v jasličkách

Na konci septembra a najmä v októbri bude Saturn viditeľný počas celej noci. 4. októbra 2026 o 14.21 hod. SELČ sa dostane do opozície so Slnkom. Voľným okom ho nájdeme v súhvezdí Cetus ako výraznejší objekt v oblasti pomerne chudobnej na hviezdy. Určite však poteší každého majiteľa aj malého astronomického ďalekohľadu alebo návštevníka najbližšej verejnej hvezdárne, pretože ďalekohľad namierený na túto planétu ponúka pohľad na jej prstence. Prstence sú také rozsiahle, že hoci je Saturn v opozícii fyzicky vzdialený od nás viac ako 1 miliardu kilometrov, sú viditeľné ako jasný prstenec obklopujúci disk planéty i vo väčších ďalekohľadoch namontovaných na pevnom statíve. Preto ich Galileo Galilei videl svojím primitívnym ďalekohľadom na začiatku 17. storočia a nazval Saturn planétou s ušami.

Medzi 10. a 12. októbrom 2026 budeme môcť v skorých ranných hodinách pozorovať malými ďalekohľadmi veľmi nezvyčajný úkaz vysoko nad juhovýchodným obzorom. Planéta Mars sa bude premietať pred otvorenou hviezdokopou M44 (všeobecne známou ako Včelí úľ) v súhvezdí Rak. Mars sa priblíži k hviezdokope M44 zo severozápadu 10. októbra a do zoskupenia sa dostane najbližšie k stredu v nedeľu 11. októbra v skorých ranných hodinách. Hviezdokopa je viditeľná mimo miest voľným okom, ale jej plnú krásu možno oceniť len pri pohľade cez malý ďalekohľad (napríklad binokulár). Mars bude mať jasnosť 1,0 magnitúdy a bude relatívne jasným objektom viditeľným aj z miest.

November a nebeská reťaz

Hneď na začiatku mesiaca, konkrétne v pondelok 2. a v utorok 3. novembra, ponúkne nočná obloha nezvyčajné zoskupenie jasnejších objektov zo slnečnej sústavy aj vzdialenej oblohy. Tieto objekty sa zoradia do krásnej priamky, najmä 2. novembra v druhej polovici noci (slabšie). Líniu vytvorí otvorená hviezdokopa M44 (všeobecne známa ako Úľ alebo Úľová hviezdokopa), Mesiac, Mars, Jupiter a hviezda Regulus.

Situácia bude pokračovať aj nasledujúcu noc, pričom iba Mesiac sa bude postupne pohybovať na východ od planét. Nasledujúce ráno, teda v stredu 4. novembra, už bude v uhle ďaleko od zvyšných štyroch objektov, ale vďaka svojej polohe blízko ekliptiky zostane stále v „línii“. Pozorujte zarovnanie týchto objektov po 1. hodine ráno, keď hviezda Regulus tiež vystúpi dostatočne vysoko nad východný horizont. Potom môžete pozorovať až do úsvitu, pretože „reťaz“ objektov bude viditeľná, kým nebude príliš svetlo. A okrem hviezdokopy Praesepe bude možné všetky spomenuté objekty ľahko pozorovať z miest za jasnej oblohy.

December a vianočný spln Mesiaca

Záver roka patrí tradične meteorickému roju Geminidy. Viac sa o meteoroch z tohto roja, ktorý patrí medzi najaktívnejšie, dočítate v článku na našom portáli.

O dramatický záver roka sa ale postará Mesiac. Ten sa ocitne v splne presne na Štedrý deň, t. j. 24. decembra 2026. Pôjde zároveň o uhlovo najväčší Mesiac v roku 2026. Spln nastane 24. decembra 2026 o 2.30 hod. ráno. Mesiac bude na svojej dráhe vzdialený od Zeme 356 649 km.

Zdroj: Slezká univerzita Fyzikálny ústav SU v Opavě, VND (1, 2, 3)

(zh)