Keď sa začnú kosiť lúky, v tráve môžu ležať srnčatá, ktoré pred strojom neutečú. Práve máj a jún spájajú dve sezóny naraz: poľnohospodári potrebujú krmoviny a srny ukrývajú mláďatá vo vysokej vegetácii.
Pre človeka alebo vodiča traktora je niekoľkodňové srnča vo vysokej tráve takmer neviditeľné. Zdroj: iStock.com/Sophie Linckersdorff
Z kabíny traktora môže lúka vyzerať prázdne. V skutočnosti v nej môže ležať niekoľkodňové srnča, ktoré sa nehýbe, nepíska a nebeží preč. Nie je to slabosť ani chyba. Je to obranná stratégia.
Prečo mláďa neutečie
Srnčatá sa rodia najmä na jar a začiatkom leta. V rovnakom čase sa kosia lúky, obilniny a krmoviny. Mláďa srnčej zveri v prvých týždňoch prežíva najmä tak, že zostáva skryté. Keďže ešte nemá svoj pach, vysoká tráva ho kryje pred zrakom predátorov a nehybnosť znižuje šancu, že si ho líška, túlavý pes alebo dravý vták všimnú. Matka srna pri ňom neleží celý deň, aby na miesto zbytočne neupozorňovala vlastným pachom a pohybom. Vracia sa k nemu najmä na dojčenie. Keď sa priblíži traktor, srnča nerozumie, že nejde o dravca, ale o stroj. Hluk, otrasy a pohyb vyhodnotí ako hrozbu a použije jedinú stratégiu, ktorú pozná: pritlačí sa k zemi a čaká, že nebezpečenstvo prejde ďalej.
Nemecká nadácia Deutsche Wildtier Stiftung, organizácia zameraná na ochranu voľne žijúcich zvierat, upozorňuje, že v prvých dvoch až troch týždňoch po narodení sa srnča pri nebezpečenstve často prikrčí a zostane ležať. Človek ho v hustej tráve ľahko prehliadne. Kosačka, lišta alebo mulčovač ho potom môžu vážne zraniť alebo usmrtiť.
Vrodený inštinkt velí nehybnosť. Veľmi mladé srnčatá sa namiesto úteku pred nebezpečenstvom pritlačia k zemi a spoliehajú sa na svoj úkryt. Zdroj: iStock.com/Anagramm
Slovensko pravidlá má, problém je ich dodržiavanie
Na Slovensku nejde iba o to, či sú farmár alebo firma ochotní urobiť niečo navyše. Zákon o poľovníctve hovorí, že užívateľ poľovného pozemku má pri hospodárení dbať na to, aby zver a iné živočíchy neboli zraňované ani usmrcované. V praxi to môže byť najmä vlastník, nájomca alebo hospodár, ktorý pozemok využíva a organizuje na ňom práce.
Ten, kto pozemok využíva a organizuje kosenie, má aspoň tri dni vopred oznámiť čas a miesto prác užívateľovi poľovného revíru, teda spravidla poľovníckemu združeniu alebo subjektu, ktorý sa o daný revír stará. Tieto tri dni majú dať čas na dohodu a prípravu kontroly. Pri kosení trvalých trávnych porastov, obilnín a krmovín má používať plašiče zveri. Práce má viesť tak, aby sa zver vytláčala od stredu pozemku k okraju.
To je dôležité, ale samo to nestačí. Kontrola napríklad tri dni pred kosením by nestačila, pretože srna môže mláďa presunúť alebo uložiť do trávy aj neskôr. Zmysel má kontrola časovo čo najbližšie pred prácami: keď ľudia lúku fyzicky prejdú, skontrolujú ju dronom alebo použijú oba prístupy. Spolupráca v praxi znamená, že si farmár, poľovníci, obec, firma a dobrovoľníci vopred rozdelia úlohy: kto dá vedieť termín, kto lúku skontroluje a kto bude pri kosení dostupný.
Čo dnes funguje najlepšie
Najistejšia kontrola sa robí krátko pred kosením. Dobrovoľníci alebo poľovníci prejdú lúku rojnicou, teda v rade vedľa seba, prípadne použijú vycvičeného psa. Čoraz viac pomáha aj dron s termokamerou. Termokamera sníma teplo, takže ráno dokáže v chladnejšej tráve ukázať teplé telo zvieraťa.
Dron však nie je čarovná poistka. Lepšie funguje skoro ráno, keď slnko ešte nezohrialo zem a kamene. Potrebuje človeka, ktorý vie záznam čítať, a tím, ktorý nájdené mláďa bezpečne presunie mimo záber stroja. Pomáhajú aj plašiče, blikajúce svetlá, pachové alebo zvukové odpudzovače a pásky, ktoré sa pred kosením dávajú najmä na okraje alebo do rizikových častí lúky.
Dôležitý je aj smer kosenia. Ak stroj začne od okrajov a postupuje do stredu, zvieratá sa môžu presúvať pred ním až do posledného nekoseného ostrova. Tam už nemajú kam ustúpiť. Preto zákon spomína opačný princíp: kosiť od stredu smerom k okrajom alebo tak, aby zveri zostal otvorený únikový smer.
Včasná súčinnosť je kľúčová. Spolupráca poľnohospodárov a dobrovoľníkov pri monitorovaní porastov pred zberom úrody dokáže zabrániť tragédiám zveri. Zdroj: archív I. Š
Chýbajú dáta o tom, kde systém funguje
Na Slovensku existujú miestne poľovnícke združenia, dobrovoľní dronisti a farmári, ktorí srnčatá pred kosením aktívne hľadajú. Chýba však ľahko dostupný celoslovenský prehľad, ktorý by ukazoval, kde sa lúky pred kosením kontrolujú pravidelne a kde sa to deje iba náhodne. Preto sa dá spoľahlivo hovoriť skôr o dobrých lokálnych príkladoch než o tom, že jeden kraj problém rieši a iný ho ignoruje.
Pochvalu si zaslúžia najmä konkrétne lokálne tímy, ktoré sa vedia dohodnúť skôr, než príde stroj. Obciam a regiónom by pomohlo, keby mali verejne dostupné kontakty na poľovníkov alebo záchranné skupiny, jasný postup pre farmárov, dodávateľské firmy aj obyvateľov a zmluvy, ktoré počítajú s kontrolou lúky ako s bežnou súčasťou kosenia.
Ako môžu pomôcť ľudia
Ak človek pozná farmára, starostu alebo firmu, ktorá kosí verejné plochy, môže položiť tri jednoduché otázky. Bolo kosenie nahlásené poľovníkom? Kto lúku skontroluje krátko pred prácami? Kedy sa začne kosiť? Také otázky nie sú útok. Pripomínajú, že vysoká tráva nie je prázdna plocha.
Ak niekto nájde srnča, nemá si ho brať domov ani ho chytať holými rukami. Lepšie je označiť miesto z diaľky a kontaktovať poľovnícke združenie, obec, mestskú políciu alebo záchrannú skupinu, ktorá v okolí pôsobí. Pri neodbornom zásahu môže človek mláďa zbytočne vystresovať alebo oddeliť od srny.
Pomôcť sa dá aj podporou dobrovoľníkov s dronmi, šírením kontaktov pred sezónou a tlakom na objednávateľov kosenia. Ak obec platí firmu za údržbu plôch, môže od nej chcieť aj plán, ako predíde usmrteniu mláďat. Takéto prípady sa nemusia vždy dostať na verejnosť. Traktorista si srnča v hustej tráve nemusí všimnúť ani po nehode. Práve preto má význam dohodnúť kontrolu skôr, než stroje vojdú na lúku.
Zdroje: Slov-Lex, WELT/dpa, arXiv
(KAM)
