Kobylka s genetickou mutáciou zaznamenaná v Korutánsku je dôkazom toho, aká rozmanitá a pestrá dokáže byť príroda.
Ružová nymfa kobylky bola objavená v Korutánsku. Zdroj: naturschutzbund.at Foto: © Rosemarie Maliha
Kobylka objavená v Rakúsku nie je hnedá ani zelená, ale žiarivo ružová. Tohto výnimočného jedinca objavila a odfotografovala v polovici júna jedna z účastníčok platformy občianskej vedy organizácie Naturschutzbund v štvrti St. Georgen v rakúskom Villachu. O objave informuje organizácia Naturschutzbund v uverejnenej tlačovej správe.
Chýbajúce tmavé pigmenty
Za ružové sfarbenie jedinca môže vzácna génová mutácia, tzv. erytrizmus. V tele živočícha sa v tomto prípade tvorí prevažne červený hmyzí pigment a tmavé pigmenty mu vo veľkej miere chýbajú. Predpokladá sa, že takéto výrazné sfarbenie vzniká vtedy, keď kobylka zdedí mutovaný gén od oboch rodičov.
Ak má zviera iba jednu mutovanú a jednu zdravú kópiu génu, prevládne dominantný gén a kobylka si zachová bežné sfarbenie. Ide pritom o vzácnosť, keďže sa v prírode stáva len veľmi zriedkavo, že sa medzi sebou spária nositelia tejto mutácie.
Farebná krása ako nevýhoda prežitia
Hoci je tento jedinec pre svoju farbu výnimočný, toto sfarbenie predstavuje preňho samotného nevýhodu. Bežne sfarbené kobylky v odtieňoch hnedej až zelenej sú dokonalo adaptované na prostredie, v ktorom žijú. Ružový jedinec je nápadný a upúta pozornosť nepriateľa skôr než jeho nenápadní súkmeňovci. Nápadne sfarbené jedince sa preto stávajú obeťou predátorov ešte v mladom veku. V prípade kobylky objavenej v rakúskom Villachu ide tiež o mladého jedinca, takzvanú nymfu. Z tohto dôvodu nie je podľa organizácie Naturschutzbund možné určiť presný druh.
Farebné mutácie v prírode
Erytrizmus je jednou z viacerých farebných mutácií známych v živočíšnej ríši. Asi najznámejší, ale rovnako vzácny je albinizmus, pri ktorom genetická zmena bráni tvorbe pigmentu melanínu. Zvieratá sú sfarbené dobiela alebo sú takmer bezfarebné a často sú citlivé na svetlo. Pre chýbajúce maskovanie sú tiež obzvlášť ohrozené. Protikladom albinizmu je melanizmus, pri ktorom dochádza k zvýšenej tvorbe tmavých pigmentov. Živočíchy s touto genetickou mutáciou majú takmer čierne sfarbenie. V chladných oblastiach sa dokážu rýchlejšie zahriať a na tmavom pozadí sú často lepšie maskované. Pri xantizme, naopak, tmavé pigmenty vo veľkej miere chýbajú, v dôsledku čoho prevládajú žlté farbivá a zvieratá majú nápadné žlté až zlatožlté sfarbenie.
Zdroj: naturschutzbund.at, science.ORF.at
(zh)
