Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prečo si vráskavce obrovské robia píling o morské dno?

VEDA NA DOSAH

Austrálski vedci ich pred niekoľkými mesiacmi označili senzormi a nakrútili video. Dnes prichádzajú s logickým vysvetlením.

Veľryby si šúchaním sa o dno odstraňujú odumretú kožu a parazity. Zdroj: Griffith University

Vráskavce obrovské si pravidelne robievajú celotelový píling o morské dno pokryté pieskom a kamienkami. V období od augusta do októbra minulého roka vedci označili tri vráskavce prísavkami so špeciálnymi senzormi, ktoré zaznamenávajú video vo vysokom rozlíšení, ale aj údaje o svetle, tlaku, teplote a GPS. Morské obry boli práve na letnej migračnej ceste a smerovali z tropického hniezdiska neďaleko Veľkej koralovej bariéry do chladnejších oblastí v okolí Antarktídy.

Exkluzívne zábery výskumníkov v zálive Gold Coast Bay v juhovýchodnom Queenslande v Austrálii po prvý raz ukazujú, ako si veľryby šúchaním sa o dno v hĺbke asi 50 metrov odstraňujú odumretú kožu a parazity, aby si zabezpečili dobrú hydrodynamiku a udržali zdravú pokožku.

„Vráskavce bývajú hostiteľmi rôznych spoločenstiev kožných baktérií. Ak sa príliš rozmnožia, môžu pre veľryby predstavovať veľkú hrozbu, najmä v prípade, že majú v koži otvorené rany. Odstránenie nadbytočnej kože je teda pre udržanie optimálnej bakteriálnej kolónie nevyhnutnosťou,“ poznamenal Olaf Meynecke, morský ekológ z Griffithovej univerzity v Austrálii, ktorý výskum viedol.

Pozrite si

Podľa Meynecka nemožno vylúčiť, že sa označené veľryby snažili zoškrabať aj samotné senzory, výskumníci však na záberoch videli váľať sa po dne aj ďalšie, neoznačené jedince.

Ako sa zo záznamu ukázalo, exfoliácia vráskavcov okamžite padla na úžitok húfu malých rýb druhu Pseudocaranx georgianus, ktoré sa kúsočkami odumretej veľrybej kože rovno nakŕmili.

Ako prvú šúchajú o dno hlavu

Vráskavce si na očistný rituál vybrali plytké piesočnaté miesto v blízkosti svojej migračnej trasy a ako prvú začali o dno šúchať hlavu. V okolí tváre býva parazitov viac než v iných častiach tela a ich odstránenie si podľa štúdie vyžaduje poriadne trenie.

Na kožu veľrýb sa často prisávajú napríklad fúzonôžky, čo sú malé robustné kôrovce príbuzné homárom či krevetám. Doslova sa o kožu zabetónujú jedným z najsilnejších známych prírodných lepidiel, a tak veľrybám nezostáva nič iné, len si urobiť poriadny píling a zbaviť sa ich, píšu vedci v štúdii zverejnenej v časopise Journal of Marine Science and Engineering.

Vráskavce nie sú jediné

Vráskavce obrovské nie sú jediné veľryby, ktoré sa trením o dno zbavujú nadbytočnej kože. Robia to aj iné druhy ako veľryba grónska či bieluha žltobiela.

Váľanie sa v piesku na dne mora či oceánu nemusí napokon plniť len hygienický účel, často je to aj spoločenská aktivita súvisiaca s hrou či relaxáciou. „Šúchanie sme pozorovali aj v kontexte socializácie. Nastávalo po dvorení, súťaži a ďalších formách intenzívnej veľrybej komunikácie,“ priblížil Meynecke.

Zdroj: Live Science, Journal of Marine Science and Engineering

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky