Roztomilé správanie najlepších priateľov človeka doteraz takmer nik neskúmal.
Nová štúdia ponúka možnú odpoveď na to, prečo psy nakláňajú hlavu, keď počujú hlas človeka. Zdroj: Helge O. Svela
Je to jeden z najmilších prejavov psieho správania. Prihovárate sa mu, zviera nakloní svoju hlavu do strany a úpenlivo sa na vás pozerá. Občas ju otočí aj do druhej strany a potom späť. Prečo to robí? Snaží sa nám všetkou svojou silou porozumieť? Aby lepšie chlpáč počul? Alebo si myslí, že sa tak zavďačí pánovi a dostane pochúťku?
Prekvapivo, napriek tomu, ako sú si človek a pes blízki, prakticky nik tento fenomén neskúmal. Možnú odpoveď prináša nová štúdia, ktorá pôvodne skúmala schopnosti tých psov, ktoré sa dokázali naučiť názvy a rozpoznať svoje hračky. Zistenia zverejnili v časopise Animal Cognition.
Talentované psy
Výskumníci prišli na svoje zistenia náhodou, keď robili trojmesačnú štúdiu o psoch, ktoré sú schopné rozpoznať slová. Zatiaľ čo bežní štvornohí miláčikovia si dokážu sotva zapamätať jeden či dva názvy pre svoje hračky, tie nadané zvládnu desať a viac. Vzorka však bola malá, 33 bežných a sedem talentovaných psov – borderské kólie.
Výskum prebiehal tak, že majitelia položili hračky do inej miestnosti a svojmu psovi povedali, akú majú priniesť. Ukázalo sa, že len borderské kólie sa zvládli rýchlo naučiť, zapamätať si a rozpoznať názvy hračiek. Jedna z nich s menom Whisky dokázala správne určiť až 54 z 59 predmetov.
No práve pri týchto nadaných zvieratách si výskumníci všimli, že často mali jednu vec spoločnú. Až v 43 percentách prípadov nakláňali svoju hlavu do strany. Bežné psy to robili len v dvoch percentách situácií.
Obľúbený smer
„Zdá sa, že je určitý vzťah medzi úspešnosťou, s akou prinesú spomenutú hračku a častým naklonením hlavy. Myslíme si preto, že medzi týmto správaním a spracovaním zmysluplných podnetov je spojenie,“ vysvetľuje v tlačovej správe budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa výskumníčka Shany Drorová.
Zaujímavým zistením bolo, že psy nakláňali hlavu do jedného preferovaného smeru bez ohľadu na to, kde ich majiteľ stál. To znamená, že sa mu nijak neprispôsobovali. Taktiež je dôležité spomenúť, že štúdia sa zamerala na veľmi konkrétnu časť komunikácie medzi človekom a psom. Výsledky teda neznamenajú, že len nadané psy alebo iba borderské kólie by nakláňali hlavu v iných situáciách.
Takéto správanie je príkladom asymetrie, ktorá je v prípade niektorých živočíchov bežná. Inými slovami, majú obľúbenú stranu, ktorú uprednostňujú pri interakcii s okolím. Psy napríklad aj rady vrtia chvostom či konkrétnou končatinou, ktorou sa najprv pokúsia dotknúť predmetov. U ľudí je to tiež tak.
Zdroj: DOI: 10.1007/s10071-021-01571-8, Tlačová správa Univerzity Loránda Eötvösa
