Prednáška docentky Jaroslavy Sobockej v rámci cyklu Veda v CENTRE je zameraná na pôdu na Slovensku, jej kvalitu, ochranu i degradáciu a urbánne pôdy.
Príklad ekologického hospodárenia s pôdou v Hriňovej na Slovensku (úrodné polia, lúky na chov kráv a oviec, pestovanie zeleniny, ovocné stromy). Hriňovské lazy sú súčasťou programu Človek a biosféra v chránenej krajinnej oblasti Poľana. Zdroj: iStockphoto.com
Pôda je skutočný poklad Slovenska, o ktorý sa treba náležite starať. Na rozdiel od vody a vzduchu ju chápeme ako obmedzený prírodný zdroj. Má veľkú variabilitu v priestore i čase, rýchlo môže podliehať rôznym degradačným vplyvom. Klasifikačný systém na Slovensku pozná približne dvadsaťjeden typov.
Experti prisudzujú pôde veľmi vysoký celospoločenský význam. Je nenahraditeľná a má produkčný i mimoprodukčný potenciál. V rozsahu ľudského života ide o neobnoviteľný zdroj, pretože jeden centimeter pôdnej vrstvy v našich klimatických podmienkach vznikne približne za sto až 120 rokov.
Pôda má rôzne funkcie, ktoré sú dôležité z hľadiska poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, zabezpečenia kvality životného prostredia, ochrany prírody, krajinnej architektúry a mestského života. Poľnohospodárska a lesná pôda majú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.
O tomto nenahraditeľnom prírodnom zdroji je prednáška s názvom Pôda – náš poklad, ktorú pripravila Jaroslava Sobocká z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy – NPPC v Bratislave. Výskumníčka je vedúcou Odboru všeobecnej pedológie a pedogeografie, expertkou v oblasti pôdoznalectva, tvorbe životného prostredia a zakladateľkou výskumu antropogénnych a urbánnych pôd na Slovensku. Hovorila tiež o výmere i kvalite pôdy, hrozbách a spôsoboch, ako ich riešiť, ale aj o urbánnych pôdach.
Pozrite si
Základná funkcia pôdy
Každý štát je povinný zabezpečiť starostlivosť o pôdu a jej ochranu. Na to je potrebná legislatíva, výkonná zložka a tiež odborná základňa, ktorú tvoria hlavne znalci. Pôda sa skúma v rámci pedológie a jej príbuzných disciplín.
Základnou funkciou pôdy je produkcia poľnohospodárskej a lesnej biomasy. Okrem toho plní aj ekosystémové služby. To znamená, že zadržiava, filtruje a transformuje živiny, látky a vody, ktoré sú v nej. Je médiom pre biodiverzitu a tiež habitatom špecifických druhov. Predstavuje kultúrne prostredie pre človeka a jeho aktivity. Je zdrojom rôznych materiálov, aktívne médium na skladovanie uhlíka a archív pedologických, geologických a archeologických dôkazov.
Poľnohospodárska pôda na Slovensku pokrýva 48 percent rozlohy pôdy. Tvoria ju lesy, ornica, nepoľnohospodárska a nelesná pôda, vodné plochy, zastavané územie a nádvoria a ostatné územie. Jej výmera neustále klesá. Najkvalitnejšie pôdy sú na Žitnom ostrove, ktorý je zásobnicou najkvalitnejšej podzemnej vody u nás. Voda sa udržuje v tristo metrov hrubých štrkopieskových náplavov a je pitná.
Pôdu chráni Ústava Slovenskej republiky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ekologickú rovnováhu, účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy obsahuje zásady udržateľného využívania a obhospodarovania pôdy a jej ochrany pred degradáciou.
Čo ohrozuje pôdu
V rámci Slovenska poznáme tri hlavné typy ohrozenia pôdneho fondu. Ide o degradáciu pôdy a krajiny, zábery a globálne hrozby. Pri degradácii hovoríme o vodnej a veternej erózii, znižovaní pôdnej organickej hmoty, zhutnení či nevyváženom živinovom a vodnom režime. Problémom je aj kontaminácia, pri ktorej dochádza k salinizácii alebo sodifikácii, zosuvy a podobne.
Prímestskú poľnohospodársku produkciu musíme priebežne monitorovať, aby sa v nej nevyskytovali rizikové prvky. Zvlášť diskutabilné sú produkcie prímestských záhrad a záhradkárskych osád, keďže sa nachádzajú blízko priemyselných podnikov a nadmerné používanie pesticídov či rôznych zúrodňovacích opatrení môže viesť ku kontaminácii.
V dôsledku stále rastúcej urbanizácie, ciest a rozširujúceho sa priemyslu na pôdu neustále útočia developeri a investori. K takýmto záberom dochádza na celom svete.
S tým súvisí aj nepriepustné pokrytie pôd. Je výsledkom procesu urbanizácie a jeho rozširovania do vidieckej krajiny, čím dochádza k pokrytiu otvorených zelených plôch. Globálne hrozby sa týkajú dopadov klimatickej zmeny, straty biodiverzity, potravinovej bezpečnosti či prejavov sucha a premeny na púšť.
Erózia je nevratný proces, pri ktorom dochádza k odnosu a usadzovaniu pôdnych častíc. Na Slovensku ohrozuje zhruba 39 percent poľnohospodárskej pôdy. Spôsob ochrany spočíva v protieróznej agrotechnike a usporiadaní pôdy, ako aj v osevných postupoch.
Urbánne pôdy aj ostatné zložky životného prostredia plnia v mestách základnú environmentálnu funkciu, a to zabezpečiť vysokú kvalitu života obyvateľov a ich zdravý vývoj. Kontakt detí s pôdou napríklad na ihriskách by mal byť minimálny. Príkladom environmentálneho riešenia ohradením hracieho priestoru, kde sa použili dlažba, mulčovací materiál a hustosiaty trávnik, je ihrisko na Jašíkovej ulici v bratislavskom Ružinove.
Les zaplavený vodou blízko rieky Morava. Oblasť Záhorie na Slovensku. Zdroj: iStockphoto.com
Čo môžeme urobiť
„Udržiavanie a zlepšovanie stavu krajiny a pôdy je potrebné riešiť tak, aby sa zabránilo degradácii pôdy, neodôvodneným záberom pôdy a aby sa zmiernili globálne dopady. Je to zásadná úloha zabezpečenia udržateľného života na Zemi a zlepšenia kvality života ľudstva. Nástrojom je udržateľný manažment prírodných, teda aj pôdnych zdrojov,“ zdôraznila výskumníčka.
Ľudia môžu svoju pôdu posielať na rozbor, z čoho môžu veľa zistiť.
„V našom centre môžeme zisťovať základné pedologické alebo pôdne vlastnosti. Je to napríklad základný agrochemický set, v ktorom sa merajú základné živiny dusík, fosfor, draslík a tiež uhlík a ostatné charakteristické vlastnosti. Okrem toho meriame aj rizikové látky alebo prvky, a to sú buď ťažké kovy, alebo organické znečisťujúce látky,“ vysvetľuje Sobocká.
Ako môže aj malý záhradkár pomôcť svojej pôde, aby mu nielen dobre rodila, ale aby ju aj zachoval v dobrej kondícii? Musí hospodáriť udržateľným spôsobom, zanechať staré praktiky a dať do krajiny zeleň. Treba ju usporiadať takým spôsobom, aby neničil pôdnu štruktúru. Apelom dneška je starať sa o pôdu a aj vedieť ako sa treba o ňu starať.
Medzinárodným dňom pôdy je 5. december, pričom rok 2015 bol Medzinárodným rokom pôdy.
