Obnovu ozónovej vrstvy môžu aj naďalej spomaľovať stúpajúce emisie z priemyslu či klimatická zmena, varujú odborníci.
Vysoko nad povrchom Zeme tvorí ozónová vrstva životne dôležitý ochranný štít pred škodlivým UV žiarením. Zdroj: iStock. Autor: isil terzioglu
Antarktická ozónová diera bola v roku 2025 najmenšia za posledné desaťročia. Ako v novej správe uvádza Svetová meteorologická organizácia (WMO) pri príležitosti Medzinárodného dňa ochrany ozónovej vrstvy, tento stav svedčí o pretrvávajúcom úspechu medzinárodných opatrení na ochranu zemského ozónového pásma, ktoré nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením zo Slnka. Je to mimoriadne pozitívna správa, keďže ešte v roku 2023 mala ozónová diera väčšie rozmery.
Zvrátili sme nežiaduce následky
Ozónovú dieru nad Antarktídou vedci objavili v roku 1985. Reakciou bolo prijatie Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý 22. marca 1985 podpísalo 28 krajín. Dohovor vytvoril rámec pre medzinárodnú vedeckú a politickú spoluprácu s cieľom prijať opatrenia na ochranu ozónovej vrstvy.
O dva roky neskôr 16. septembra 1987 prijali Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Na základe Montrealského protokolu sa postupne zakázala výroba a používanie látok poškodzujúcich ozónosféru Zeme, ako sú napríklad chlórfluórované uhľovodíky (skratka CFC), známe aj ako freóny, kedysi používané v chladiacich zariadeniach, hasiacich penách a iných bežne používaných výrobkoch.
Neskôr pribudli aj hydrochlórfluórované uhľovodíky (HCFC). V roku 1994 Generálne zhromaždenie OSN vyhlásilo Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy ako pripomienku podpísania Montrealského protokolu.
Kigalský dodatok
V súčasnosti sa regulácie vzťahujú približne na sto priemyselne vyrábaných látok, ktorých výrobu a používanie regulovali neskoršie dodatky prijaté na konferenciách v Londýne (1990), Kodani (1992), Montreale (1997) a Pekingu (1999).
Dôležitým je Kigalský dodatok prijatý 15. októbra 2016 v Rwande. Ide o dohodu o redukcii emisií fluórovaných uhľovodíkov (HFC). Týka sa látok, ktoré ozónovú vrstvu nepoškodzujú priamo, ale „majú veľký potenciál zvýšiť skleníkový efekt atmosféry a modelové odhady ukazujú, že bez ich redukcie by v roku 2050 prispievali až desiatimi percentami k zvýšeniu skleníkového efektu atmosféry v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou“, uvádza Oliver Mišaga z Aerologického a radiačného centra Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na stránkach organizácie.
Ozónová diera sa postupne zaceľuje
Veľkosť ozónovej diery nad Antarktídou sa zmenšuje a v roku 2025 dosahovala veľkosť ako na začiatku deväťdesiatych rokov.
„Podľa Ozónového bulletinu Svetovej meteorologickej organizácie bola vlaňajšia ozónová diera štvrtou až piatou najmenšou od roku 1992, keď sa začali pozorovať výrazné príznaky ubúdania ozónovej vrstvy. Je to už druhý rok po sebe, čo hĺbka aj rozloha ozónovej diery boli výrazne nižšie ako priemer za obdobie rokov 1990 až 2010,“ uvádza tlačová správa WMO uverejnená dnes.
Výraz ozónová diera sa pripisuje nositeľovi Nobelovej ceny za chémiu Sherwoodovi Rowlandovi.
WMO pripisuje tento úspech prijatiu Montrealského protokolu. „Je to úspech v oblasti ochrany životného prostredia. Od roku 2000 sa ozónová vrstva zotavuje a môžeme predpokladať, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa úplne zacelí,“ cituje portál ORF Wissen šéfku WMO Celeste Saulovú pri príležitosti Medzinárodného dňa ochrany ozónovej vrstvy. Podľa niektorých odhadov sa to môže stať v rokoch 2060 až 2070.
Význam ozónovej vrstvy pre život na Zemi
Ozónová vrstva pohlcuje väčšinu nebezpečného ultrafialového žiarenia zo Slnka a zabraňuje tak jeho preniknutiu na povrch Zeme.
Ozón je špeciálna forma kyslíka s chemickým vzorcom O₃. Ozón tvorí len veľmi malú časť našej atmosféry, jeho prítomnosť je však napriek tomu nevyhnutná pre ľudské zdravie. Väčšina ozónu sa nachádza vysoko v atmosfére, vo výške 10 až 40 kilometrov nad zemským povrchom. Táto oblasť sa nazýva stratosféra a obsahuje približne 90 percent všetkého ozónu v atmosfére.
„Ak by sa celý tento ozón preniesol na zemský povrch, výsledná vrstva čistého ozónu by mala hrúbku len približne tri milimetre. Napriek tomu táto tenká vrstva blokuje takmer všetko nebezpečné krátkovlnné ultrafialové (UV) žiarenie zo Slnka a chráni život na Zemi,“ uvádza tlačová správa WMO.
Vzácny ozón. Zdroj: YouTube/UN Environment Programme
Nárast UV žiarenia v Európe
Vystavenie sa nadmernému UV žiareniu môže mať nepriaznivé účinky na zdravie a môže viesť napríklad k vzniku rakoviny kože. UV index bol pôvodne vyvinutý na monitorovanie intenzity UV žiarenia v súvislosti s poškodzovaním ozónovej vrstvy. Dnes predstavuje medzinárodne uznávaný zdravotný štandard, ktorý informuje o riziku vystavenia sa UV žiareniu a pomáha pri ochrane zdravia.
Hoci sa v boji proti poškodzovaniu ozónovej vrstvy dosiahol značný pokrok, merania z posledných desaťročí ukazujú výrazný nárast počtu dní s vysokými hodnotami UV indexu.
V niektorých častiach Európy sa UV žiarenie od polovice deväťdesiatych rokov zvýšilo až o 20 percent, uvádza sa vo výročnom Ozónovom bulletine WMO. Tento vývoj bol spôsobený predovšetkým znížením oblačnosti a s tým súvisiacim nárastom ročnej dĺžky slnečného svitu.
Vyššia expozícia UV žiareniu znamená väčšie riziko rakoviny kože a iných ochorení súvisiacich s UV žiarením vo vystavených skupinách obyvateľstva. „Vzhľadom na tento vývoj majú cielené a účinné opatrenia na ochranu pred UV žiarením mimoriadny význam,“ uvádza správa WMO.
Nové hrozby
Podľa najnovšej výročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie je diera v ozónovej vrstve Zeme výrazne menšia, než bola v nedávnej minulosti, stále je však pred nami dlhá cesta, varujú odborníci.
Obnovu môžu naďalej spomaľovať stúpajúce emisie z priemyslu. Významným faktorom je aj klimatická zmena, ktorá ovplyvňuje teplotné podmienky a cirkuláciu v stratosfére. Výskum sa venuje aj pribúdajúcim raketovým štartom a ich vplyvu na stav ozónovej vrstvy.
Zdroj: WMO, United Nations (1, 2), SHMÚ, science.ORF.at (1, 2), teraz.sk, Scientific American
(zh)
