Mnoho ľudí si pri rozhodovaní pomáha hádzaním mince, ale len málo z nich sa zamýšľa nad štatistickou alebo fyzickou zložitosťou tohto procesu.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: patpitchaya
Hod mincou sa používa za predpokladu, že jedna alebo druhá strana môže padnúť s rovnakou pravdepodobnosťou. Náhodný výsledok sa teda považuje za férový.
Medzinárodný vedecký tím však tento mýtus vyvrátil. Rozsiahla štatistika výsledku ukázala mierny rozdiel v pravdepodobnosti dopadu na jednu alebo na druhú stranu. Výsledky štúdie boli zverejnené v preprintovom archíve ArXiv.org.
Minca dopadá na jednu stranu častejšie. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Jonathan Mauer
Mince častejšie dopadajú na rovnakú stranu
Vedci v predregistrovanej štúdii uskutočnili 350 757 hodov mincou, aby otestovali predpoklad fyzikálneho modelu hádzania mincou, s ktorým prišli Persi Diaconis, Susan Holmesová a Richard Montgomery v roku 2007. Model tvrdí, že keď ľudia hodia obyčajnou mincou, minca má tendenciu pristáť na tej istej strane, ktorou bola otočená smerom hore na začiatku hodu.
Diaconis, Holmesová a Montgomery odhadli pravdepodobnosť výsledku na rovnakej strane na približne 51 percent. Nové údaje silne podporujú túto predpoveď – mince častejšie dopadajú na rovnakú stranu.
Podozrenie, že minca má tendenciu dopadať častejšie na jednu stranu, mali už dokonca matematici v 18. storočí.
Hod mincou. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: EyeEm Mobile GmbH
Maratón hádzania mincou
Túto hypotézu sa teraz podarilo potvrdiť obrovským počtom hodov mincou.
Na to, aby vedecký tím uskutočnil 350 757 hodov, zorganizoval 12-hodinový maratón hádzania mincami a vytvoril formulár, prostredníctvom ktorého sa do štúdie mohli zapojiť dobrovoľníci z celého sveta.
Analýza výsledkov ukázala, že v 50,8 percenta prípadov dopadli mince na rovnakú stranu, ktorou boli otočené nahor pred hodom. Takmer jednopercentná zaujatosť voči jednej strane teda ukazuje, že výsledok nie je náhodný, respektíve, že existuje vyššia pravdepodobnosť pre jednu stranu.
„Pri takomto počte hodov sme si celkom istí, že existuje zaujatosť voči jednej strane,“ komentoval výsledky hlavný autor štúdie František Bartoš pôsobiaci na Amsterdamskej univerzite.
Ig Nobelova cena
V októbri 2024 získala táto práca dokonca Ig Nobelovu cenu za pravdepodobnosť.
Ig Nobelovu cenu udeľuje každý rok v októbri časopis Annals of Improbable Research (Anály nepravdepodobného výskumu) za neobvyklé alebo triviálne výsledky vedeckého výskumu s cieľom poukázať, že aj najabsurdnejšie sa javiace objavy môžu priniesť užitočné poznatky. Komisia, ktorá ceny udeľuje, pozostáva z nositeľov skutočných Nobelových cien.
Zdroj: Arxiv.org, Theoremoftheday.org
(LDS)
