Počas svojej profesionálnej jaskyniarskej dráhy sa Ján Majko podieľal na objave 40 podzemných jaskýň s bohatou kvapľovou výzdobou.
Objaviteľ Domice Ján Majko na zábere uprostred. Uverejnené s láskavým súhlasom Miloša Majka. Zdroj: https://www.jan.majko.sk/
Pred 100 rokmi objavil Ján Majko z Dolnej Stredy pri Seredi Domicu, jednu z našich najkrajších jaskýň. Išlo o tretiu jaskyňu v poradí, ktorá bola objavená na území Slovenska. Prvá bola Belianska jaskyňa v roku 1881 a druhá Demänovská jaskyňa slobody v roku 1921.
Podľa slov jeho prasynovca Miloša Majka, ktorý mal s prastrýkom blízky vzťah a dodnes udržiava jeho pamiatku nažive, „sú ľudia, na ktorých nemôžeme zabudnúť“. Ján Majko bol mimoriadny človek. „Chodili sa k nemu radiť jaskyniari z celého Československa. Národu priniesol obrovské kultúrne dedičstvo a štátu milióny,“ uviedol v telefonickom rozhovore pre redakciu VEDA NA DOSAH.
Podľa Miloša Majka je pozoruhodné to, že sa mu objav podaril napriek tomu, že mal len základné vzdelanie. „To je na tom to pozoruhodné, že sa stal takým objaviteľom. Išiel na to intuitívne. Nemal žiadne skúsenosti.“ Dodnes je meno Ján Majko v jaskyniarskych aj vo vedeckých kruhoch pojmom a mnohí ho označujú za nestora československého a slovenského jaskyniarstva.
Miloš Majko so synom Denisom v roku 2010 počas odhalenia pamätnej tabule Jánovi Majkovi v jaskyni Domica. Uverejnené s láskavým súhlasom Miloša Majka: Zdroj: https://www.jan.majko.sk/
Prešli objavnú trasu po 100 rokoch
Pri príležitosti stého výročia objavu jaskyne Domica uskutočnil jeho prasynovec Miloš Majko spolu s 18-ročným synom Denisom dnes o 10.00 hod. zostup do jaskyne rovnako, ako to pred sto rokmi urobil jeho prastrýko Ján Majko.
Miloš Majko so synom Denisom sa po sto rokoch vydali po stopách legendárneho Jána Majka. Zdroj: Miloš Majko
„Prešli sme kompletne celú objavnú trasu. Išli sme po jeho stopách. Prešli sme až do Baradly v Maďarsku,“ uviedol šťastný a dojatý Miloš Majko. V podzemí strávili viac ako päť hodín. Cestu im osvetľovali čelovky. Keď však túto trasu pred sto rokmi objavoval Ján Majko, svietil si v podzemí len sviečkou. Neskôr sa pri objavovaní jaskýň používali karbidové lampy. Dnes sa tak jeho prasynovec spolu so synom vydali v jeho stopách s moderným osvetlením, no s rovnakým pocitom dobrodružstva.
Miloš Majko a Denis Majko v Domici 3. októbra 2026. Zdroj: Miloš Majko
100 rokov jaskyne Domica
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Vás srdečne pozýva na slávnostné otvorenie výstavy 100 rokov jaskyne Domica....
Ján Majko, nestor slovenského jaskyniarstva
Ján Majko sa narodil 17. septembra v roku 1900 v Dolnej Strede. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny 14 detí, ktoré rodičom pomáhali, ako sa dalo. „Ľudovú školu som navštevoval od 8 – 12 rokov. Školský rok trval od 1. septembra do 3. mája budúceho roku. Štvrtok v týždni býval voľný, zato neboli žiadne školské prázdniny ani rekreácie. Bola iba robota a zase len robota, komu sa robiť neťažilo,“ spomína na detské roky Ján Majko vo svojom životopise, ktorý na stránke jan.majko.sk zverejnil jeho prasynovec.
V roku 1918 Ján Majko narukoval do armády. Bojoval v prvej svetovej vojne na strane Rakúsko-Uhorska. Po skončení vojny absolvoval až do roku 1922 službu v československej armáde. V roku 1923 nastúpil ako dozorca finančnej stráže v Plešivci na slovensko-maďarskej hranici. Počas nespočetných pochôdzok mal možnosť v lete aj v zime pozorovať krasové javy. „Ján Majko bol nepochybne bystrým pozorovateľom. Pri služobných pochôdzkach od roku 1923 si všímal, ako hltavo vpíja masív Domice ponorné vody cez Domický ponor, ponor Líščej diery i ponory Čertovej diery,“ priblížil jaskyniar a dokumentátor Gabriel Lešinský v článku Čakala som zakliata storočia. Prišiel si, aby si ma ukázal svetu… – Ján Majko, objaviteľ jaskyne Domica. Kombinácia viacerých faktorov a predpokladov, ako sú pozorovací talent, prirodzená zvedavosť, nadšenie, odvaha, fyzická zdatnosť a samoštúdium, ho nakoniec doviedli k životnému objavu, ktorým sa zapísal do dejín československého a slovenského jaskyniarstva aj vedy.
Ján Majko. Uverejnené s láskavým súhlasom Miloša Majka. Zdroj: https://www.jan.majko.sk/
Na stope veľkého objavu
Pri pochôdzkach v slovensko-maďarskom pohraničí Ján Majko pozoroval, ako z priepasti na pahorku Domica počas chladných dní stúpala para. Zhodou okolností v tom čase čítal Hovory geologické od Filipa Počtu, ako aj o objavoch Aloisa Krála (1867 Senetářov – 1972 Tišnov), učiteľa a konzervátora prírody, ktorý v roku 1921 objavil Demänovskú jaskyňu. Hoci toho vtedy o jaskyniach veľa nevedel, lákalo niečo podobné aj jeho.
Aj preto chcel preskúmať tajomnú priepasť Starej Domice. Napokon našiel ďalších odvážlivcov. Boli nimi dvaja skauti z Prahy, ktorí sa zaujímali o jaskyne v okolí. „Veliteľ oddelenia im prezradil, že je tam Čertova diera, Líščia diera, Domicova diera, a mňa predstavil ako skúmateľa týchto dier,“ spomína Ján Majko v rozhovore z roku 1985, ktorý si môžete vypočuť nižšie.
Spolu sa rozhodli koncom augusta 1926 spustiť do hlbiny. Ako posledný sa ku skupine pridal Rudolf Svoboda. Všetci štyria sa vydali k Líščej diere a po dvoch hodinách našli otvor do Domice. „S tým jedným skautom sme chodili po tej Starej Domici a ja som zistil, že je tam úžasný prievan,“ spomína Ján Majko. Toto ich priviedlo na myšlienku, že tam musia byť ďalšie priestory. Aj napriek neviere kolegov, ktorí ho vysmiali, nedalo záhadné podzemie Jánovi Majkovi pokoj a plánoval ďalší zostup.
Ako Ján Majko objavil Domicu – perlu slovenských jaskýň. Dobová audionahrávka pochádza z archívu Jána Majka a v súčasnosti je súčasťou archívu Múzea totality. Uverejnené s láskavým súhlasom Miloša Majka. Zdroj: https://www.jan.majko.sk/
3. október 1926: objavenie Domice
Bolo to práve odhodlanie Jána Majka a jeho viera, že sa v podzemí nachádza niečo mimoriadne, čo nakoniec prispelo k objaveniu jaskyne Domica. Presne dnes pred 100 rokmi sa on a štyria ďalší prieskumníci odhodlali na zostup do podzemia cez jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému. Našiel ho práve Ján Majko „po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí,“ uvádza stránka osobnosti.sk. Ako prvý tiež zostúpil do 14-metrovej priepasti, po ňom nabral odvahu aj ďalší člen výpravy.
Odmenou im bol pohľad na krásy Domice ukryté v podzemí – snehové kvaple, kvapľové vrchy, riečku Styx, ktorá tiekla na dne priepasti a vytvárala vodopády a rôzne útvary, ktoré sa na svetle krásne trblietali. Počas 7,5 hodiny trvajúceho prieskumu našli aj tri bočné chodby.
V roku 1929 sa Jánovi Majkovi podarilo nájsť spojenie Domice s Čertovou dierou. Nasledovali ďalšie prieskumy, ktoré priniesli nové nálezy – vzácne archeologické pamiatky z obdobia neolitu, chodby, dómy. Najväčšia sieň jaskyne bola pomenovaná na počesť svojho objaviteľa ako Majkova sieň.
Jaskyňa Domica. Uverejnené s láskavým súhlasom Miloša Majka. Zdroj: https://www.jan.majko.sk/
Pozrite si
Život zasvätený jaskyniarstvu
Dá sa povedať, že objav jaskyne Domica zapálil v Jánovi Majkovi vášeň pre jaskyniarstvo. Svoj život zasvätil výskumu jaskýň v Slovenskom krase a v Silickej planine. Od roku 1951 bol zamestnaný ako vedúci prieskumných a jaskyniarskych prác v Slovenskej speleologickej spoločnosti v Liptovskom Mikuláši. Slovami Gabriela Lešinského bol Ján Majko nestor praktického jaskyniarstva na Slovensku a objaviteľ skvostov, ako je Domica. „Človek, ktorý predurčil, ktorým smerom sa bude v Slovenskom krase uberať jaskyniarsky prieskum, ale i interdisciplinárny vedecký výskum, čo trvá do dnešných čias.“
Počas svojho takmer 40-ročného pôsobenia v jaskyniarstve sa Ján Majko podieľal na objave a prieskume približne 40 podzemných jaskýň a ďalších významných jaskynných priestorov na Slovensku. Medzi jeho najvýznamnejšie objavy a prieskumné práce patria Domica, Silická ľadnica, Majkova jaskyňa, Matilda, pomenovaná po manželke, a Milada, pomenovaná po dcére, Mál, nové priestory v Bezodnej ľadnici, Ponorová priepasť, Jaskyňa pod Závrtom, objavy v Čachtickej a Ardovskej jaskyni, priepasť v Železnej doline, Kravská priepasť, Babská priepasť a mnohé ďalšie.
Jaskyniarstvu zostal Ján Majko verný aj po odchode do dôchodku v roku 1963. Jeho pamiatke je venovaná stránka jan.majko.sk, ktorú spravuje jeho synovec Miloš Majko, pomenovaná bola po ňom aj Základná škola v Dolnej Strede. Ján Majko navždy odišiel krátko po Vianociach 29. decembra 1985 vo veku 85 rokov, jeho meno, odkaz a spomienka na život plný objavov však žijú dodnes.
O jaskyni Domica
Jaskyňa Domica sa nachádza na južnom okraji Silickej planiny v nadmorskej výške 339 metrov. Je súčasťou cezhraničného jaskynného systému Domica – Baradla, ktorý je od roku 1995 zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO a zároveň patrí medzi významné mokraďové lokality chránené v rámci Ramsarského dohovoru.
Objavil ju 3. októbra 1926 Ján Majko, verejnosti bola sprístupnená v roku 1932. Jaskyňa Domica má niekoľko priestorov, siení alebo chodieb s osobitným pomenovaním. Do najväčšej Majkovej siene s výškou 20 metrov, šírkou 30 a dĺžkou 80 metrov sa schádzajú všetky chodby. Súčasťou Domice sú kaskádové vodopády nazvané Rímske kúpele, cez ktoré preteká riečka Styx.
Dóm indických pagod, pomenovaný podľa veľkého počtu stalagmitov pripomínajúcich indické pagody, je považovaný za najkrajšiu časť jaskyne. Ďalšie priestory so zaujímavou výzdobou a s nevšedným tvarovaním nesú názvy Dóm mystérií, Hrnčiareň, Panenská chodba, Jazierko šťastia či Prales.
Kvaple nepriťahujú len rozmanitosťou svojich tvarov, ale aj hrou farieb. Minerály prítomné vo vápencovom masíve sa okysličujú a sfarbujú kvaple. Vďaka železu dostávajú odtiene žltej, ružovej až červenej farby, mangán ich sfarbuje na šedo, modrošedo až čierno. Čisto biele kvaple obsahujú len uhličitan vápenatý – kalcit.
Zdroj: www.jan.majko.sk (1, 2, 3), osobnosti.sk, speleo.cz, Wikipedia (1, 2), Život
Aktualizované: Článok sme doplnili o informácie o priebehu zostupu Miloša Majka a Denisa Majka 3. októbra 2026.
(zh)
