Výnimočné tvorivé myslenie slovenského vynálezcu a konštruktéra Jána Bahýľa dopomohlo k tomu, aby sa jeho vrtuľník odpútal od zeme. Tento rok 13. marca uplynie sto rokov od jeho úmrtia.
Dôstojník Rakúsko-uhorskej armády Ján Bahýľ
„Pokrok je realizáciou utópií.“ O. Wilde.
Dôstojník rakúsko-uhorskej armády Ján Bahýľ, mal mimoriadne technické nadanie. Zaoberal sa množstvom rôznych technických problémov z odboru vojenskej vedy, vojenskej stavebnej techniky a strojárstva. Podobne ako na nápady iných slovenských vynálezcov, aj na Bahýľove pokusy s vrtuľníkmi a na jeho ďalšie vynálezy sa časom celkom zabudlo.
Detstvo
Ján Bahýľ (v matričných záznamoch zapísaný ako Johann Bahily, inde aj Bahily János) sa narodil 25. 5. 1856 v terajšej Zvolenskej Slatine v nemajetnej rodine roľníka Martina Bahýľa a matky Zuzany, rod. Chovancovej.
Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu na strednej škole v Banskej Štiavnici. Už tam ho zaujímala najmä technika. Zmaturoval v roku 1869 a získal diplom kresliča.
Pozrite si
Vojenská kariéra
Na vojenskú službu nastúpil do Lučenca; ďalší rok slúžil v Komárne. Už počas vojenskej služby vytvoril viacero technických návrhov a vylepšení pre uhorskú armádu. Všimli si ho aj jeho velitelia. Zaradili ho do technického štábu a tam dostával náročné technické úlohy. Neskôr mu umožnili študovať na Vojenskej akadémii vo Viedni (podľa iných prameňov študoval na vojenskej technickej škole ženijno-stavebného smeru so špecializáciou na vojenské opevnenia). Potom slúžil ako vojenský staviteľ vo Ľvove a v Krakove, neskôr pracoval v Charkove, Petrohrade a v Kyjeve na projektoch vojenských objektov a opevnení. Tam vznikli aj jeho prvé technické riešenia na úrovni vynálezov. K najzaujímavejším patril tank na parný pohon, ktorý zostrojil z vlastných finančných prostriedkov. Ruská armáda jeho vynález odkúpila, čím získal prostriedky na ďalšie experimenty z oblasti vzduchoplavebnej techniky.
V rokoch 1890 až 1891 pôsobil v Dubrovníku, kde projektoval vojenské objekty a viedol aj ich výstavbu.
Do vzduchu
V roku 1892 sa v Bratislave oženil s dcérou zámožného vinohradníka z Rače Rozáliou Schwanzerovou. Od roku 
1892 do roku 1895 pôsobil v Trebeníku, kde skonštruoval a úspešne vyskúšal balóny so vzdušnou turbínou. Vtedy vznikla aj zvláštna konštrukcia tzv. bicyklového vrtuľníka, keď uvažoval o pohone vrtuľníka ľudskou silou. Pravdepodobne dosť rýchlo prišiel na to, že ľudská sila nestačí na to, aby vrtuľník mohol vzlietnuť. Svoj najväčší sen – vrtuľník s motorovým pohonom – začal realizovať až po presťahovaní sa celej rodiny do Bratislavy. Pri realizovaní jeho nápadov mu významne pomohla spolupráca s Antonom Marschalom, ktorý vlastnil továreň na koče a vozy (sídlila na rohu dnešných bratislavských ulíc Grösslingová a Tobrucká). Cisár František Jozef I. mu 13. augusta 1895 udelil na vrtuľník patent č. 3392. Vylepšený vrtuľník skonštruoval v roku 1901 a vzniesol sa do výšky asi pol metra; v roku 1903 to už bolo 1,5 metra. Dňa 5. mája 1905 sa Ján Bahýľ vzniesol do výšky asi štyroch metrov a preletel približne 1 500 metrov. Tento jeho najvýznamnejší let zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná spoločnosť. Bratislavské noviny Pressburger Zeitung uverejnili v nápadnej úprave článok o Bahýľových úspechoch s vrtuľníkom.
Z veľmi skromných dostupných technických údajov môžeme (dosť neisto) spomenúť, že kostra Bahýľovho 6,5 metra dlhého vrtuľníka bola z kovových rúrok, možno aj preto mal prekvapujúco malú hmotnosť 50 kg. Rotorové listy nad sebou umiestnených protichodných vrtúľ pripomínali veľké vejáre a ich drôtená kostra bola obtiahnutá plátnom. Vrtuľník poháňal benzínový motor Antoinette. Ján Bahýľ bol v rokoch 1895 až 1914 aj predsedom vzduchoplavebnej organizácie v Bratislave.
Cena Jána Bahýľa
S cieľom podporiť vedecko-technickú tvorivosť a priemyselnoprávnu ochranu na Slovensku udeľuje predseda Ústavu priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené slovenské riešenia. Cenu tvoria medaila s portrétom J. Bahýľa, diplom a finančná odmena (1 000,00 €).
Zatiaľ posledná súťaž o Cenu Jána Bahýľa za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené slovenské riešenia roku vyvrcholila v októbri 2014 v Cikkerovej sieni historickej radnice Banskej Bystrice. Na slávnostnom večere sa zúčastnila aj praneter Jána Bahýľa, 78- ročná Mária Kulichová zo Zvolenskej Slatiny.
O význame Bahýľovho diela bol v roku 1978 nakrútený dokumentárny film Premožiteľ Edisona. V roku 1995, v rámci série Osobnosti, vyšla príležitostná poštová známka Ján Bahýľ.
Pred desiatimi rokmi pracovníci Úradu priemyselného vlastníctva SR a ctitelia Jána Bahýľa zorganizovali finančnú zbierku na zrenovovanie náhrobku Jána Bahýľa. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne pri Kozej bráne. Náhrobok tvorí stéla s urnovým nadstavcom, pod ktorou sú reliéfy hlavných pracovných pomôcok konštruktérov: kružidlo a trojuholník.
Bahýľové patenty
Najzaujímavejšie z jeho 17 patentov sú:
- tank na parný pohon;
- vrtuľník poháňaný benzínovým motorom;
- v rokoch 1895 – 1897 spolu s A. Marshallom zostrojili prvý automobil s benzínovým motorom a akumulátorom na Slovensku;
- zariadenie na automatické spájanie vagónov;
- výťah na Bratislavskom hrade;
- balón so vzdušnou turbínou;
- vložka do kachieľ na efektívne využívanie paliva;
- využitie spádu kanalizačnej siete na výrobu elektrickej energie.
Autor: Ing. Štefan Holakovský, Patentová a známková kancelária GENiUM®
Foto: redakcia QUARK
Viac o zaujímavých témach z vedy a techniky, sa dočítate v časopise Quark (číslo 3/2016).
Uverejnila: ZVČ
