Imelo symbolizuje šťastie, hojnosť a požehnanie. Stromom však tento poloparazit odčerpáva vodu, čím môže dôjsť až k ich odumretiu.
Imelo je poloparazit, ktorý obsahuje liečivé, ale aj jedovaté látky. Zdroj: iStockphoto.com. Autor: Oksana_Schmidt
Traduje sa, že vianočný bozk pod vetvičkou imela nám zabezpečí večnú lásku. Imelo je symbolom šťastia aj hojnosti a na Vianoce ním radi zdobíme svoje príbytky. V prírode ho nájdeme vysoko v korunách stromov, a hoci je na pohľad pekné, pre stromy je skôr príťažou.
Symbol Vianoc
Bobuľky sa na imele objavujú práve v decembri a hovorí sa, že čím viac bobuliek na darovanom imele máte, tým hojnejší bude nasledovný rok.
Prečo je imelo symbolom Vianoc? Podľa biológa Ivana Šalamona je tých dôvodov viac. „Jedným z nich je pravdepodobne fakt, že predstavuje oázu zelene vo vysokých korunách bez listov uprostred zimy. Ďalším zasa fakt, že ľudia verili, že ho poslali anjeli z neba a viaže sa naň množstvo rôznorodých mýtov a legiend. História vianočných tradícií spojených s imelom siaha až k starým Keltom a vieme o nej málo. Vieme však s istotou, že imelo je poloparazit, ktorý obsahuje liečivé, ale aj jedovaté látky a má viacero zaujímavých vlastností. V súčasnosti symbolizuje šťastie, hojnosť a požehnanie.“ Viac sa o imele a jeho vlastnostiach dočítate v článku Ivana Šalamona.
K rozšíreniu vianočnej tradície imela v 19. storočí prispela aj literatúra. Imelo spomína tiež Dickens vo svojej Kronike Pickwickovho klubu. Obrázky z obdobia 19. a začiatku 20. storočia zobrazujúce imelo v spojení s Vianocami. Zdroj: Wikimedia Conmmons
Uctievali ho už starí Kelti
Gréci, Kelti aj Germáni považovali imelo za akési božské znamenie, keďže rastie vysoko na stromoch, čiže sa nachádza medzi nebom a zemou.
Imelo poznali už keltskí kňazi druidi. Plínius Starší (*23 – †79), autor rímskej prírodopisnej encyklopédie Historia Naturalis, píše, že druidi „nepovažovali nič za posvätnejšie ako imelo a strom, ktorý ho nesie, pričom za tento strom vždy považovali dub“. Druidi oblečení v bielom vystupovali vysoko do korún stromov a odrezávali imelo zlatým kosákom. Prevládala predstava, že imelo je dôkazom toho, „že strom si vybral sám boh ako predmet svojej osobitnej priazne“.
Kelti verili, že vetvičky imela ochránia ich príbytky pred zlými duchmi. Podľa Plínia tiež verili, že nápoj z imela dodá plodnosť všetkým neplodným zvieratám a že je protijedom na všetky jedy.
V období raného kresťanstva zasa ľudia verili, že práve z imela bol vyrobený kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš. Boh vraj imelo potrestal tým, že ho premenil na poloparazita.
Pozrite si
Imelu sa darí aj vďaka klimatickým zmenám
Ak máme veriť Plíniovi, tak imelo rastúce na duboch bolo v časoch Keltov skôr vzácnosťou. Dnes to však už neplatí.
Imelo je na vzostupe a podľa odborníčky na ovocné dreviny Franzisky Wengerovej zo Štátneho zväzu pre ochranu vtáctva a prírody v Bavorsku je to i pre klimatické zmeny. Rastlina sa posúva stále viac smerom do severných zemepisných šírok a aj do vyššej nadmorskej výšky. Imelu prospievajú i miernejšie zimy.
Výskum odborníkov v Bavorsku ukázal nárast výskytu imela v korunách borovíc z necelých 2 percent na takmer 40 percent v priebehu 15 rokov.
Priživuje sa na stromoch
Imelo nájdeme v korunách jabloní, hrušiek, hlohov, dubov, borovíc i topoľov a podľa toho, na akom strome rastie, rozlišujeme viaceré poddruhy imela. Plody môžu byť biele, niekedy aj žlté. Na duboch a topoľoch rastie poddruh album, ktorý má typické biele plody. Imelo rozširujú vtáky živiace sa jeho bobuľami tým, že zanechávajú trus na konároch stromov.
Imelo je stálozelený poloparazitický ker. „Znamená to, že dokáže sám fotosyntetizovať, vodu však získava z drevnej časti cievneho zväzku dreviny, na ktorej parazituje. Jeho korene sa menia na útvar, ktorý sa nazýva haustórium. Pomocou neho sa napojí na cievy dreviny, na ktorej rastie,“ vysvetlila pre poslucháčov Rádia Regina Západ Eva Záhradníková z Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Strom posiaty imelom. Zdroj: Wikimedia Commons
Pozrite si
Imelo a jeho hostiteľ
Strom osídlený imelom väčšinou neodumrie. Koniec koncov by to ani nebolo v záujme imela, ktoré by odumrelo spolu so svojím hostiteľom. Nie je to však pravidlo. Niekoľko trsov imela stromu neškodí, ale pri väčšom rozšírení veľkých zelených trsov býva strom trpiaci nedostatkom vody ešte náchylnejší na poškodenie vetrom. Imelo môže potláčať aj vývin listov.
Imelo môžeme nájsť aj na jabloni alebo hruške. Zdroj: Wikimedia Commons
V starých ovocných sadoch býva mnoho stromov prestarnutých. Ak sú staré ovocné stromy zanedbané a navyše silne napadnuté imelom, môže sa stať, že dôjde k odumretiu stromu.
Aby sme ochránili strom, treba imelo odstrániť hneď v zárodku. Treba vyliezť do koruny stromu a odstrániť ho nožom, nie trhaním. „Odtrhnutie môže poraniť strom a tak ho dodatočne poškodiť. Pri reze treba dbať na to, aby sme ho odrezali čo najhlbšie do zdravého dreva, aby sa imelo nemohlo ďalej šíriť,“ hovorí Franziska Wengerová.
Zdroj: BR.de (1, 2), VND, Rádio Regina Západ, Spektrum.de
Tajomstvá starého záhradníka, Tarsago Slovensko, s. r. o., 2. vyd., Bratislava 2016
(zh)
