Na Vedetský festival Aurelium zavíta Michal Figura a jeho iskrivá šou Kúzelná fyzika

Michal Figura a jeho Kúzelná fyzika, ktorú uvidíte na Vedetskom festivale Aurelium už 16. mája 2026, vás presvedčia, že fyzika nie je nuda.

Fyzika ho baví a svoje nadšenie dokáže preniesť aj na publikum. S projektom Kúzelná fyzika popularizuje Michal Figura fyziku už desať rokov. Najbližšie zavíta na Vedetský festival Aurelium, ktorý sa koná 16. a 17. mája 2026 pri príležitosti 10. výročia Zážitkového centra vedy Aurelium.

Okrem Kúzelnej fyziky čaká divákov aj iný pestrý program, viac sa dozviete na stránke Zážitkového centra vedy Aurelium.

„Na všetkých, malých aj veľkých, sa teším, spolu si urobíme svet o niečo krajší a kúzelnejší,“ odkazuje divákom popularizátor fyziky Michal Figura. Pripravte sa na šou nabitú experimentmi a zábavou. „Niektoré veci vás prekvapia, iné potešia, rozveselia a hádam aj poriadne rozosmejú,“ dodáva.

To, na čo sa môžu diváci tešiť počas jeho šou Kúzelná fyzika (16. mája 2026), ktoré experimenty bavia deti najviac, o čom je gyroskop či plazmová guľa, prečo je fyzika fascinujúci odbor a ako sa vlastne dostal k popularizácii fyziky, prezradil v rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH.

So svojím projektom Kúzelná fyzika vystúpite na Vedetskom festivale Aurelium. Na čo sa môžu malí aj veľkí diváci tešiť?

Keďže som niečo ako kúzelník, môžu sa tešiť na kúzla. Na rozdiel od kúzelníkov však svoje triky prezrádzam. V rámci Vedetského festivalu Aurelium uvidia diváci dve vystúpenia, v ktorých prezentujem fyzikálne deje okolo nás.

Konkrétne prezradím, že sa môžu tešiť na všetky témy fyziky od optiky, zvuku, mechaniky, magnetizmu, tepelnej energie a dokonca si aj zalietame. Záber je teda naozaj široký.

Koľko experimentov predvediete počas jedného vystúpenia?

Moje vystúpenie má bežne o niečo viac ako klasická vyučovacia hodina. Rôzne javy divákom približujem zábavnou formou pokusov. Napríklad pri téme magnetizmus sa rozprávame o póloch a priebežne vsúvam množstvo krátkych ukážok.

Počas hodinového vystúpenia tak predvediem približne plus-mínus dvadsať experimentov, takže počas dvoch hodín, ktoré strávim v Aureliu, ich môže byť až štyridsať (Kúzelnú fyziku uvidíte v sobotu 16. mája 2026 doobeda aj poobede, pozn. red.).

Hoci sa môj projekt volá Kúzelná fyzika, nejde o kúzla v pravom zmysle slova. Prinášam rôznorodé aktivity pre malých aj veľkých divákov, pri ktorých stále skúšam niečo nové. Tempo mám svižné, takže sa nikto nemusí báť, že by ho vystúpenie nudilo.

V Aureliu to bude doslova iskriť nápadmi aj pozitívnou energiou!

Ak budem mať Van de Graaffov generátor, mám pocit, že v Aureliu ho majú, tak to bude doslova iskriť.

Aurelium EDU – Van de Graaffov generátor. Zdroj: Youtube/CVTI SR

Ako vyberáte témy a pokusy, ktoré prezentujete? Ktoré experimenty majú u detí najväčší úspech?

Toto je veľmi individuálne. Kedysi som na školách robil ankety, v ktorých som zisťoval, ktoré experimenty sa deťom páčili najviac. Výsledky ukázali naozaj pestrú zmes rôznych aktivít a pokusov.

Ak by som však mal vybrať tie najúspešnejšie, veľký ohlas má hélium, takzvané druhé hlasivky, a tiež gyroskop, ktorý je vizuálne veľmi pôsobivý. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že deti baví takmer všetko.

O čom je napríklad gyroskop?

Gyroskop je v podstate zotrvačník. Väčšina z nás už držala v ruke napríklad spinner, jednoduchú detskú hračku, ktorá sa po roztočení dokáže udržať vyvážená na prste. Ja ukazujem aj väčší príklad, napríklad roztočené koleso z bicykla, ktoré sa správa podobne.

Na tomto princípe vysvetľujem stabilizáciu pomocou rotácie, teda ako si telesá udržiavajú smer. Takto fungujú napríklad aj družice či satelity, ktoré majú v sebe gyroskopy, aby zostali stabilné. Je to téma, o ktorej sa dá hovoriť viac do hĺbky, no keď ju ukážem prakticky, deti ju pochopia veľmi rýchlo. A nielen deti, ale aj dospelí.

Z vlastnej skúsenosti viem, že deti fascinuje plazmová guľa. Ako by ste vysvetlili, na akom princípe funguje?

V plazmovej guli zohráva dôležitú úlohu vysoké napätie. Aby som to vysvetlil jednoduchšie: v plazmovej guli sa nachádzajú plyny, napríklad argón alebo neón, ktoré za bežných podmienok nie sú veľmi vodivé.

Vnútri gule je však elektróda s vysokým napätím, ktorá ten plyn zmení na plazmu, teda vodivý stav. Keď k povrchu priložíme ruku, správa sa tak, akoby som ku guli priblížil uzemnenie, čím zmením elektrické pole a výboje sa sústredia na miesto dotyku. V ionizovanom plyne potom preskakujú elektrické výboje, ktoré vidíme ako svetelné vlákna.

Tieto výboje pritom vznikajú aj bez dotyku, pretože napätie vnútri je veľmi vysoké. Keď sa však dotkneme skla, ovplyvníme elektrické pole, čím dosiahneme výraznejší efekt.

Dostávate po vystúpení od detí aj spätnú väzbu? Napríklad že si prvýkrát fyziku naozaj užili?

Deti v publiku by som rozdelil do troch skupín. Prvou sú tie, ktoré ešte fyziku nemali, tie fascinuje prakticky všetko. Druhou skupinou sú mladší žiaci, ktorí už majú o fyzike aspoň základnú predstavu. A potom sú tu tí, ktorí prídu so znudeným výrazom presvedčení, že fyzika je nuda, no počas vystúpenia sa to zmení a odchádzajú s pocitom „vau“.

Zvlášť ma teší spätná väzba od dospelých divákov, ktorí mi hovoria, že keby mali takto podanú fyziku v škole, určite by ich bavila.

Váš projekt sa volá Kúzelná fyzika. V čom podľa vás spočíva čaro fyziky?

Fyzika je skvelá najmä preto, lebo je všade okolo nás. Kamkoľvek sa pozriem, viem ukázať niečo, čo s ňou súvisí. Aj preto svoje vystúpenie rád začínam tým, že fyzika je doslova na každom kroku. Pri každom pohybe totiž nejakým spôsobom riešime fyzikálne zákony, hoci si to ani neuvedomujeme. Náš mozog ich pritom dokáže prirodzene vnímať už od útleho veku.

Práve to robí fyziku výnimočnou. Bez nej by svet nemal jasné pravidlá. Možno by sme ani pevne nestáli na zemi, ale skôr bezcieľne lietali.

Je to tak trocha paradox, keďže na školách patrí fyzika medzi najmenej obľúbené predmety. Myslíte si, že je to tým, že je ťažká, alebo tým, ako sa vyučuje?

Fyzika nie je ťažká, ak si ju človek osvojí postupne. To, že je často neobľúbená, má podľa mňa viacero príčin. Jednou z nich je aj to, čo nazývam generačnou krízou.

Keď sa pozrieme na to, ako deti v škole reagujú na fyziku, môžeme ich zjednodušene rozdeliť do dvoch skupín: na tie, ktoré fyzika baví, a na tie, ktoré ju nemajú rady alebo ich nezaujíma. Často to súvisí s tým, že niekto je prirodzene lepší v jazykoch, iný zas v matematike a vo fyzike. Tento postoj sa postupne upevňuje a prenáša sa ďalej. Človek, ktorý fyziku nemal rád, to neraz nevedome odovzdáva aj svojim deťom.

Vzniká tak situácia, keď dieťa ide do školy s predsudkom: „Fyzika bude ťažká, všetci ma ňou strašili.“ Toto je práve tá generačná kríza. Negatívny postoj sa dedí skôr, než má dieťa šancu vytvoriť si vlastný názor.

Zaujímavú skúsenosť som mal počas práce na SAV, kde sme chodili aj do škôlok a robili sme jednoduché experimenty v rámci projektu Pastelková fyzika. Keď sme sa detí o dva týždne pýtali, čo si pamätajú, a nechali sme ich kresliť zážitky, spätná väzba bola úžasná. Deti mali z fyziky radosť, tešili sa z nej a vnímali ju ako niečo zaujímavé a hravé.

To len potvrdzuje, že problém nie je vo fyzike samotnej, ale skôr v tom, ako sa k nej pristupuje a aké očakávania si so sebou deti nesú. Niekedy to pripomína začarovaný kruh, podobne ako keď sa negatívne skúsenosti prenášajú z generácie na generáciu.

Potom je to asi na učiteľovi, aby ten začarovaný kruh prelomil.

Veľa závisí od pedagóga a od toho, ako dokáže žiakom daný predmet sprostredkovať. Ja som mal napríklad skvelých učiteľov fyziky a práve preto ma fyzika bavila. Môj učiteľ na strednej škole, pán Bocko, ju vedel fantasticky podať tak, že si ju človek doslova zažil.

Podobne je to aj pri iných predmetoch. Keď má niekto dobrého učiteľa jazykov, začne chápať, prečo jazyky znejú tak, ako znejú. Kvalitný dejepisár zas dokáže priblížiť históriu tak, že sa na hodiny človek teší ako na pútavé rozprávanie príbehov.

Vo veľkej miere teda záleží na tom, ako učiteľ k predmetu pristupuje a ako ho podáva. Zároveň však platí, že nie každý musí byť fyzik a fyzika nemôže byť predmetom, ktorý bude milovať každý. Je prirodzené, že ľudia majú rôzne záujmy a odlišné silné stránky.

K popularizácii fyziky ste sa dostali aj vďaka oduševnenej popularizátorke vedy, fyzičke Márii Zentkovej, ktorá pôsobila na oddelení fyziky magnetických javov Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Ako si spomínate na svoje začiatky?

Majka Zentková, ktorá už, žiaľ, nie je medzi nami, bola úžasná popularizátorka vedy aj osobnosť (fyzička Mária Zentková získala ocenenie Cena za vedu a techniku 2019 v kategórii Popularizátor vedy, pozn. red.). V tom čase bol jej syn, ktorý je dnes už dospelý, ešte škôlkar. Toto ju priviedlo k myšlienke popularizovať fyziku medzi najmenšími. Začali sme teda chodiť do škôlok, neskôr pribudli základné školy.

V rámci štúdia na Prešovskej univerzite, kde som študoval fyziku a technickú výchovu ako učiteľské odbory, som sa v bakalárskej práci venoval tvorbe učebných pomôcok na hodiny fyziky. Keď som potom prišiel na SAV-ku, mal som už pripravený súbor pomôcok, ktoré som prezentoval počas dní otvorených dverí, čo ma veľmi bavilo. Ľudia, ktorí s fyzikou nemali nič spoločné, boli často nadšení tým, aká môže byť fyzika jednoduchá a zrozumiteľná. Preto sa mi dnes spája meno Majky Zentkovej a Slovenskej akadémie vied nie s tou ťažkou fyzikou, ale s jej jednoduchšou podobou, takou, ktorú dokážeme ľuďom ukázať na bežných veciach okolo nás.

Napríklad aj obyčajná biela stena je fyzika – odráža všetky farby spektra. Naše oči v skutočnosti zachytávajú len tri základné farby a mozog ich následne spracuje tak, že výsledok vnímame ako bielu.

Pomôcky na vystúpenia si teda chystáte sám?

Až 99 percent pomôcok som si vyrobil sám. Len jednu jedinú som si kúpil, a to už spomínaný Van de Graaffov generátor. Ten je dosť komplikovaný na výrobu a hlavne musí byť pevný a prenositeľný. Pomôcky si teda vyrábam sám. Ako príklad rád uvádzam experiment s podtlakom, ktorý som zhotovil z dvoch obalov na cédečká, ktoré som mal doma. Tie mi do seba zapadli a nevedel som ich od seba oddeliť. Musel som do spodného navŕtať dierku, aby som ich oddelil a experiment bol na svete. Aj ten uvidia diváci počas Vedetského dňa Aurelium.

Hovorili ste, čo vás priviedlo k popularizácii fyziky. Ako sa vlastne zrodil projekt Kúzelná fyzika?

Toto je na samostatný rozhovor. Celý projekt Kúzelná fyzika vznikal postupne. Najskôr išlo o vedľajšiu aktivitu, ktorá sa časom premenila na hlavnú náplň môjho života.

Ako som už spomínal, začalo sa to tvorbou učebných pomôcok počas vysokej školy, ktoré som neskôr prezentoval počas Dňa otvorených dverí na Slovenskej akadémii vied.

Po škole som pôsobil vo Hvezdárni a planetáriu v Prešove, kde mi pán riaditeľ Kolivoška navrhol, aby som pripravil program do prednáškovej miestnosti. Spýtal som sa, či by som mohol využiť svoje pomôcky a vytvoriť program zameraný na popularizáciu fyziky. Veď aj astronómia je vlastne fyzika. Dostal som zelenú, a tak vznikol program Kúzelná fyzika.

Bolo to v roku 2012 a spočiatku išlo o interný program vo hvezdárni. Postupne sa však rozvíjal a v roku 2016 som sa osamostatnil. Odvtedy fungujem samostatne, chodím po školách a rôznych podujatiach, ako je napríklad Vedetský deň Aurelium, a šírim dobré meno fyziky.

Ktorá oblasť z fyziky je vám najbližšia?

Milujem optiku. Celý život vnímame svet predovšetkým očami, zdravý človek prijíma väčšinu informácií zrakom. Samozrejme, dôležité sú aj ostatné zmysly ako sluch či hmat, no ich význam si často naplno uvedomíme až vtedy, keď prídeme o zrak.

Optika je fascinujúca v tom, že ju vidíme všade okolo seba. Kamkoľvek sa pozriem, vždy ide o nejaký odraz, lom alebo iný svetelný jav. Momentálne bývame v dome, ktorý s obľubou nazývam „kúzelný dom“. Mali sme tam jedno zrkadlo so šikmými fazetkami na okraji, a keď zapadalo slnko, dokázalo po stenách vytvoriť nádhernú dúhu.

Dúha ma vždy prekvapí a poteší, podľa mňa je to jeden z najkrajších optických javov, aké fyzika ponúka.

S optikou súvisí aj vaša ďalšia záľuba, ktorou je fotografovanie.

Áno, fotografujem veľmi rád. Niekedy som dokonca robil fotografa. Popri tom, ako cestujem po Slovensku so svojím vystúpením, si vždy rád nájdem chvíľu na fotografovanie. Mám dokonca „kúzelný“ fotoaparát s extrémnym zoomom až približne 125×, ktorý dokáže výrazne priblížiť aj veľmi vzdialené objekty. Napríklad keď zastavím na diaľnici pri Spišskom hrade, dokážem si priblížiť Vysoké Tatry tak, že vidím observatórium na Lomnickom štíte. Keď sa pozerám na Mesiac, pozorujem jeho krátery. (smiech)

Keby ste mali pozvať ľudí na Vedetský deň Aurelium, čo by ste im odkázali?

Bude to naozaj pecka! Na všetkých, malých aj veľkých, sa teším, spolu si urobíme svet o niečo krajší a kúzelnejší. Pripravte si poriadne veľké oči! Niektoré veci vás prekvapia, iné potešia, rozveselia a hádam aj poriadne rozosmejú. Takže určite príďte. Všetci ste vítaní!

(zh)