Gerty Coriová, jedna z najvýznamnejších biochemičiek 20. storočia, sa v roku 1947 stala prvou držiteľkou Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.
Gerty a Carl Coriovci počas slávnostného odovzdávania Nobelovej ceny (obr. vľavo) a v laboratóriu (vpravo). Zdroj: Wikimedia Commons
Gerty Coriová získala Nobelovu cenu spolu s manželom Carlom Corim (1896 – 1984) za objav katalytickej konverzie glykogénu. Spolu odhalili mechanizmy premeny glykogénu na glukózu a naopak. Ich objavy zásadne prispeli k rozvoju biochémie a ukázali, že princípy molekulárnej chémie možno úspešne využiť na vysvetlenie zložitých biologických procesov.
Gerty sa stala vôbec prvou ženou, ktorej bola udelená Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu, a zostala jediná až do roku 1977.
Rodáčka z Prahy
Gerty Coriová sa narodila v Prahe 15. augusta v roku 1896 do židovskej rodiny ako Gerty Theresa Radnitzová. Už v dievčenskom veku jej učarovala chémia. Najprv navštevovala dievčenské lýceum v Prahe a v roku 1914 začala študovať na Nemeckej univerzite v Prahe. V tom čase nebolo pre ženy jednoduché študovať, bola tak jednou z mála študentiek univerzity. Tu stretla aj svojho životného partnera a kolegu Carla Ferdinanda Coriho. Až do konca tvoril tento pár silný tandem vo vede aj v živote. Carl bol manželke oddaný až do posledných dní, keď trpela nevyliečiteľnou myelofibrózou, ochorením kostnej drene.
Praha – Viedeň – USA
Po ukončení štúdia v roku 1920 odišli Coriovci za prácou do Viedne. Carl dostal miesto ako asistent vo Farmakologickom ústave Viedenskej univerzity, Gerty sa zamestnala ako sekundárna lekárka v dnes už neexistujúcej viedenskej detskej nemocnici Karolinen-Kinderspital. Tu sa venovala výskumu regulácie telesnej teploty štítnou žľazou. Obaja vo Viedni spečatili svoj vzťah a Gerty konvertovala na katolicizmus.
Pre Gertin zlý zdravotný stav v dôsledku podvýživy sa manželia vrátili do Prahy. Istý čas strávili v Grazi, ale pre silnejúci antisemitizmus sa rozhodli emigrovať do USA. Po šiestich rokoch v USA získali v roku 1928 americké občianstvo.
Diskriminácia na základe pohlavia
Hoci si boli manželia v laboratóriu vždy rovnocenní, nemali rovnaké podmienky. Mnohí tiež vnímali ich spoluprácu negatívne, keďže v tom čase panoval názor, že úlohou ženy je starať sa o domácnosť.
Po rokoch strávených v Štátnom inštitúte pre výskum zhubných ochorení v Buffale v štáte New York, kde Carl viedol laboratórium a Gerty bola asistentka, hľadali nové pôsobisko. Len málo inštitúcií však malo okrem Carla záujem o Gerty, a to aj napriek jej schopnostiam a úspechom.
Nakoniec Coriovcov prijala Lekárska fakulta Washingtonskej univerzity, kde Gerty nastúpila na miesto výskumnej pracovníčky v manželovom laboratóriu. Hoci boli manželia v laboratóriu rovnocennými partnermi, univerzita ponúkla Gerty plat, ktorý bol len desatinou Carlovho zárobku. Podľa syna Coriovcov to pritom bola Gerty, kto prinášal nápady, ktoré s Carlom realizovali.
Priekopníci biochemického výskumu
Manželia Coriovci sa venovali výskumu metabolizmu uhľohydrátov a nakoniec odhalili proces, ktorým sa glukóza metabolizuje v ľudskom tele. Ešte v roku 1929 opísali Coriho cyklus, základný bunkový proces, pri ktorom telo ukladá cukor vo svalových bunkách vo forme glykogénu, posiela ho do pečene na spracovanie do využiteľnej podoby a následne ho vracia späť do svalov vo forme glukózy. Ide o proces, ktorý prispel k pochopeniu cukrovky.
Bol to však ďalší objav, ktorý Coriovcom zabezpečil Nobelovu cenu. Dopracovali sa k nemu na Washingtonskej univerzite, kam sa presťahovali v roku 1931. Tu pokračovali vo výskume rozkladu glykogénu a po niekoľkých rokoch testovania identifikovali enzým, ktorý iniciuje rozklad na glukózu.
Následne tento enzymatický proces rozkladu zvrátili, aby v skúmavke vytvorili glykogén, čím sa stali priekopníkmi metódy biochemického výskumu v kontrolovanom prostredí mimo živých buniek. V roku 1936 izolovali zo žabieho svalu dôležitý medziprodukt. Nazvali ho glukóza-1-fosfát, dnes sa označuje ako Coriho ester.
Nobelova cena a profesorský titul
Len dva mesiace po tom, ako jej bola v roku 1947 udelená Nobelova cena, získala Gerty profesorský titul. Napriek ochoreniu pokračovala vo výskumu tak dlho, ako to len bolo možné. Naďalej skúmala metabolické procesy, pričom objavovala nové enzýmy, prítomnosť enzýmových funkcií a enzýmový deficit, ktorý je základnou príčinou viacerých ochorení. Zomrela desať rokov po svojom veľkom úspechu v roku 1957 vo veku 61 rokov.
Zdroj: Nobel Prize (1, 2), VND, austriainnovativ.at, lekarskyobzor.sk
(zh)
