Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prečo nám staré knihy tak voňajú?

Justína Mertušová

Prvý jarný mesiac bol vyhlásený ako Mesiac knihy v roku 1955 na počesť významného slovenského buditeľa Mateja Hrebendu Hačavského.

Vôňa knihy. Zdroj: iStockphoto.com

Zdroj: iStockphoto.com

Knihy sú bránou do sveta poznania. V marci ich oslavujeme vďaka významnému buditeľovi a ľudovému spisovateľovi Matejovi Hrebendovi Hačavskému, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej aj českej knižnej kultúry.

Ľudia milujú vôňu starých kníh natoľko, že si kupujú parfumy, sviečky a izbové vône, ktoré im ju pripomínajú. Nie je tomu tak dávno, keď sme si mysleli, že digitálne čítačky nahradia fyzické knihy a ich kultúru. Ukázalo sa však, že čarovné listovanie strán a vôňa starých ako i nových kníh je nám ľuďom taká blízka, že si samotný príbeh bez nej niektorí nedokážu vychutnať.

Keď kniha vonia

Vôňa starých kníh je v poézii a próze, či už v minulosti, alebo prítomnosti mnohokrát spomínaná a oslavovaná. Pre odborníkov je tento vnem ešte dôležitejší, pretože na základe neho vedia určiť stav samotného zväzku.

Chémia je nevyhnutná na pochopenie toho, prečo knihy uvoľňujú určité arómy. Látky, ktoré ich tvoria, sa nazývajú prchavé organické zlúčeniny (VOC). Tieto chemikálie sa aktivujú tlakom pár pri bežnej izbovej teplote, do hry vstupuje i samotná degradácie papiera.

Papiere degradujú rôznou rýchlosťou v závislosti od materiálov, z ktorých sú zložené. Rôzne materiály budú tiež produkovať rôzne VOC. Typ prchavých organických zlúčenín a ich množstvo môžu pomôcť konzervátorom určiť celkový stav a stabilitu papiera.

Prchavé organické zlúčeniny, ktoré dodávajú starým knihám svoju voňavú patinu, vedia vedci precízne odobrať tak, aby mohli bez poškodenia identifikovať a zachovať tieto chemické látky.

Čo za arómy sa v nej skrývajú?

Profesor Matija Strlič z University College London je lídrom v oblasti skúmania materiálov a ich vôní. V diele Material Degradomics spolu so svojím tímom identifikoval množstvo prchavých zlúčenín vznikajúcich rozkladom kolofónie v atramentoch a celulózy aj lignínu v papieri, ktorý pri starnutí produkuje kyselinu octovú, základnú zložku octu. Lignínu je však v modernejších knihách oveľa menej ako v tých spred sto rokmi. Je okrem toho zodpovedný tiež za postupné  žltnutie papiera, pretože oxidačné reakcie spôsobujú jeho rozklad na kyseliny, ktoré potom pomáhajú rozkladať celulózu.

Compound Chemistry pomenúvajú niekoľko zlúčenín, ktoré sú pôvodcom špecifickej vône pripomínajúcej určité ovocie alebo kvety. Benzaldehyd dodáva knihám mandľovú vôňu, vanilín vôňu podobnú vanilke, etylbenzén a toluén vytvárajú sladkú arómu a 2-etylhexanol má mierne kvetinový nádych. V knihách sa môžu vyskytovať i iné aldehydy a alkoholy, ktoré dotvárajú jej celkovú vôňu.

 

Portugalská kráľovská knižnica, Rio de Janeiro, Brazília. Zdroj: iStockphoto.com

Portugalská kráľovská knižnica v Riu de Janeiro, Brazília. Zdroj: iStockphoto.com

Nové nevoňajú ako staré

Nové knihy nemajú už rovnaký zápach čiastočne preto, že ich zložky sú menej degradované, ale aj preto, že v poslednom storočí používame papier s nižším obsahom lignínu. Moderná výroba papiera používa chemikálie, ako je hydroxid sodný, aby sa zvýšilo pH a napučiavali vlákna buničiny. Tie môžu byť tiež bielené v peroxide vodíka a potom zmiešané s veľkým množstvom vody s prídavkom alkylketénového diméru, glejového činidla, ktorý robí papier odolnejším proti vode. Uvedené chemikálie sa časom rozkladajú a uvoľňujú do prostredia pachy. Rôzne atramenty a lepidlá používané na spojenie kníh robia to isté.

Niekedy môžu byť v knihách prítomné aj iné chemikálie, ktoré vystihujú určitú dobu. Napríklad vysoké koncentrácie furfuralu sú znakom kníh vydaných pred rokom 1845. Vtedy sa papier vyrábal z bavlnených a ľanových handier. Vôňa kníh sa spája s vôňou miestností a čitateľov, ktorí ich zvyčajne obývajú. Odráža prostredie, v ktorom si žijú na polici svoj život, či je tento priestor vlhký, zadymený, slnečný alebo nie je klimatizovaný. Niektoré zápachy sú také ikonické, napríklad vo Wren Library v Katedrále svätého Pavla v Londýne, že sa považujú za fyzickú súčasť národného dedičstva.

Ako je to aj pri mnohých iných arómach, tak je to aj pri knihách. Nemôžeme určiť jednu konkrétnu zlúčeninu a povedať, že to je tá pravá vôňa knihy. Odborníci sa však zhodujú, že ide o zmes mnohých látok, ktoré vznikajú degradáciou papiera, atramentu a spojovacieho materiálu.

Zdroj: Abcedu, Compoundchem, Lithub, Coloradoedu, iflscience

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky