Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Ako si myslíme, že nám funguje mozog

VEDA NA DOSAH

Nestihli ste prednášku neurovedca Tomáša Hromádku? Pozrite si video.

V stredu 24. mája 2023 v rámci cyklu Vedecká cukráreň v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v Bratislave mal prednášku MUDr. Mgr. Tomáš Hromádka, PhD., ktorý pôsobí v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa snaží pochopiť, ako funguje mozog.

O mozgu vieme stále veľmi málo

Mozog je pre nás stále záhadou. To, čo o ňom vieme, je na úrovni máp z 15. storočia. Kde by sme ho hľadali a ako vyzerá? Je uložený v lebke a svojou štruktúrou pripomína tofu. Finálnu váhu dosiahne už v detstve, pričom najväčšie mozgy, aké sa kedy našli, mali približne dva kilogramy. Vyvinul sa preto, aby sme sa mohli hýbať, orientovať sa v prostredí a pamätať si udalosti.

Ľudia odpradávna prirovnávali činnosť mozgu k tomu najzložitejšiemu, čo poznali, napríklad k telefónnej ústredni, hodinkám alebo vodovodnému potrubiu. Tušili, že ide o veľmi dôležitý orgán. „Dnes si myslíme, že funguje ako superpočítač, čo je tiež blbosť,“ vysvetlil Hromádka. Mozog dokáže oveľa viac a oveľa efektívnejšie a netušíme, ako to robí.

Rôzne časti a rôzne funkcie

Mozog má niekoľko častí. Zvrásnená časť na povrchu sa nazýva mozgová kôra. „Keby sme ju roztiahli, má veľkosť ako pizza,“ uviedol Hromádka. V minulosti si vedci a biológovia mysleli, že funkciou mozgovej kôry je iba chrániť mozog, dnes však vieme, že to tak nie je. Každá časť je zodpovedná za určitú funkciu. Čelový (frontálny) lalok je najväčším zo štyroch lalokov mozgovej kôry a tvorí asi tretinu povrchovej plochy hemisfér. Vývin dokončí ako posledný okolo 20. až 25. roku života, dovtedy sú v popredí časti mozgu zapojené v emocionálnom správaní. Tie racionálne sa stále formujú.

Prevádzkovanie mozgu je energeticky náročné, približne 20 percent celej našej energie ide na jeho kŕmenie. Základným stavebným a funkčným prvkom mozgu sú neuróny, ktoré sú zložené z tela a výbežkov, a máme ich približne 80 miliárd. Polovica z nich sa nachádza v mozočku, centre na riadenie pohybov a kognitívnych funkcií. V dnešnej dobe môžeme vďaka fluorescenčným bielkovinám pozorovať neuróny priamo v živom mozgu.

Keď neuróny so sebou komunikujú, elektrický signál prejde z jedného konca na druhý a na konci synapsií uvoľní neurotransmitery, chemické látky, ktoré prenášajú signál. Elektrické signály sa šíria rýchlosťou až 400 kilometrov za hodinu. Spojenie medzi jednotlivými neurónmi môže mať niekoľko centimetrov, z miechy vysiela neurón výbežok dlhý aj meter. Doktor Hromádka pustil pre publikum ukážku, ako vyzerá elektrický signál a ako počuť aktívny neurón.

Z prednášky sa dozviete mnoho zaujímavých informácií. Napríklad prečo sa nám vynárajú spomienky z útleho detstva? Sú to naozaj naše spomienky? Existuje fotografická pamäť? Alebo čo sa stane, keď prerušíme spojenie medzi dvoma hemisférami?

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky