Výskumníci identifikovali viac ako 1 200 genetických variantov spojených s osobnosťou, ktorých vplyv je do veľkej miery nezávislý od rodinného zázemia.
Osobnostné črty veľkej päťky tvorí extrovertnosť, prívetivosť, svedomitosť, neuroticizmus a otvorenosť voči novým zážitkom. Zdroj: iStock/SIphotography
Štúdia zahŕňajúca viac ako milión ľudí odhalila približne 1 200 genetických variantov, ktoré sú spojené s osobnostnými črtami.
Výskumníci zistili, že bežné genetické varianty vysvetľujú len malé percento variácií v osobnostných črtách takzvanej veľkej päťky – extrovertnosti, prívetivosti, svedomitosti, neuroticizmu a otvorenosti voči novým zážitkom – v rámci populácie.
Hoci sú súvislosti medzi genetickými faktormi a osobnosťou slabé, podľa štúdie sú menej náchylné na skreslenie vplyvom rodinného zázemia než súvislosti s úrovňou vzdelania, príjmom či niektorými ďalšími sociálno-behaviorálnymi črtami.
Na základe týchto genetických korelácií vedci prepojili osobnostné črty s radom faktorov týkajúcich sa zdravia a životného štýlu vrátane pravdepodobnosti, že daná osoba začne fajčiť (súvisí s jej svedomitosťou), ďalej rizika ochorenia COVID-19 (súvisí s extrovertnosťou) a dokonca účasti na výskumných štúdiách (súvisí s prívetivosťou a otvorenosťou voči novým zážitkom).
„Osobnosť je mimoriadne dôležitá pre všetky druhy ľudských výsledkov,“ povedal Michel Nivard, genetický epidemiológ z Univerzity v Bristole v Spojenom kráľovstve, ktorý spoluviedol štúdiu uverejnenú v časopise Nature.
„Výskumníci v tejto oblasti čakali na dostatočne rozsiahlu celogenómovú asociačnú štúdiu (GWAS) zameranú na osobnosť,“ uviedla Aysu Okbayová, behaviorálna genetička z Amsterdamského univerzitného medicínskeho centra. „Genetické štúdie osobnosti zaostávali za štúdiami mnohých iných dôležitých behaviorálnych čŕt.“
Jedny z najväčších dát o našej osobnosti
Rovnako ako všetky ľudské charakteristiky aj osobnosť je ovplyvnená vzájomným pôsobením genetickej výbavy človeka a vplyvov prostredia. Snahy o identifikáciu reprodukovateľných génových variantov spojených s osobnosťou však brzdila absencia spoľahlivých meraní osobnosti v mnohých veľkých populačných genomických databázach.
Pozrite si
Na prekonanie tohto problému medzinárodná iniciatíva s názvom Konzorcium pre oživenú genomiku osobnosti (Revived Genomics of Personality Consortium) zozbierala údaje zo 46 kohort, ktoré v závislosti od daného rysu predstavovali 611 000 až 1,14 milióna ľudí.
Všetci účastníci vyplnili dotazníky, ktoré psychológovia používajú na meranie piatich veľkých osobnostných čŕt a individuálnych charakteristík, z ktorých sa každá skladá. Výskumníci v sprievodnom dokumente s často kladenými otázkami uvádzajú, že testy nie sú jediným spôsobom merania osobnosti a vedci naďalej diskutujú o tom, ako veľmi sú pri jej zachytení účinné. V psychologickom výskume sa však naďalej široko používajú.
Výskumníci identifikovali 1 260 bežných genetických variantov spojených s jedným alebo viacerými rysmi veľkej päťky, z toho viac ako 800 doteraz neznámych. Táto štúdia zvýšila počet variantov spojených so svedomitosťou z 3 na 131 a v prípade neuroticizmu z 224 na 706. V závislosti od osobnostnej črty a analytických premenných bežné genetické varianty vysvetľovali približne 5- až 16-percentné variácie medzi účastníkmi.
Výskumníci zdôrazňujú, že jednotlivé varianty mali na osobnosť zvyčajne len nepatrný vplyv. Priemerný variant spojený s vyššou extrovertnosťou by napríklad vysvetľoval rozdiel medzi umiestnením na 50,35. percentile a 50. percentile v rámci tejto črty.
Navyše nemá veľký zmysel snažiť sa predpovedať osobnosť jednotlivca na základe jeho genetickej výbavy. „Nezaoberám sa predpovedaním osobnosti a ani ma to nezaujíma. Lebo ak by som chcel poznať osobnosť, jednoducho by som ju zmeral,“ vysvetlil Michel Nivard.
V samostatných analýzach zahŕňajúcich príbuzných účastníkov vrátane porovnaní medzi dvojčatami, medzi rodičmi a súrodencami výskumníci nenašli takmer žiadne náznaky toho, že by za genetickými súvislosťami s osobnosťou stálo spoločné rodinné prostredie.
„Myslel som si, že niečo také by sa mohlo diať – že existujú nejaké nepriame genetické vplyvy, pri ktorých by rané prostredie formované génmi vašich rodičov ovplyvňovalo vašu osobnosť,“ povedal Nivard. „Takúto koreláciu sme však medzi génmi a prostredím nenašli.“ Štúdia zistila len málo dôkazov o tom, že si ľudia vyberajú partnerov, ktorí majú podobnú osobnosť ako oni sami.
Genetické základy
Identifikácia týchto variantov výskumníkom umožnila preskúmať súvislosti medzi osobnosťou a inými vlastnosťami. Napríklad svedomitosť bola spojená so zvýšenou dennou aktivitou, zatiaľ čo otvorenosť bola spojená s vyššou nočnou aktivitou.
Varianty spojené s otvorenosťou korelovali s preferenciou nadobudnutých chuťových preferencií, ako sú káva, víno, pikantné syry a nakladaná zelenina. Génové varianty spojené s extrovertnosťou boli spojené s ochorením COVID-19, zatiaľ čo svedomitosť bola spojená so zníženým indexom telesnej hmotnosti, s nižšou mierou fajčenia a menším počtom hospitalizácií.
Niektoré z týchto záverov pochádzajú zo štúdií Mendelovej randomizácie (MR), epidemiologického nástroja, ktorý sa snaží určiť kauzálny vzťah medzi vlastnosťami a zdravotnými výsledkami. Nivard však nabáda k opatrnosti pri interpretácii zistení MR svojho tímu ako indikátorov príčiny a následku (hoci príklad rizika ochorenia COVID-19 a extrovertnosti je podľa neho jedným z nich a zdá sa pravdepodobný).
Obáva sa, že štúdia jeho tímu povedie k lavíne zle vykonaných štúdií MR. „Aj keď ľudia majú dobré úmysly, ľahko sa to môže zvrhnúť na chaos,“ uviedol. Aby tejto možnosti predchádzali, on a jeho kolegovia poskytli psychologickým časopisom rady týkajúce sa hodnotenia článkov o MR.
„Toto je dôležitá štúdia,“ prízvukovala Andrea Gannová, štatistická genetička z Helsinskej univerzity. Zdá sa, že pri hľadaní génových variantov spojených s osobnosťou je vplyv rušivých faktorov menší ako v prípade iných behaviorálnych čŕt.
„Vďaka tomu genetické výsledky tejto štúdie predstavujú mimoriadne pevný základ pre ďalší výskum v oblasti sociálnej genomiky. V tomto zmysle by sa model veľkej päťky mohol stať akousi vlajkovou loďou behaviorálnej genetiky.“
Zdroj: Nature
(RR)
