Dlho panoval názor, že prototaxity boli huby. Podľa najnovšieho výskumu však nejde ani o huby, ani o iné organizmy jestvujúce v súčasnosti.
Umelecká rekonštrukcia rodu Prototaxites taiti. Ilustrácia: M. Humpage, Northern Rogue Studios. Zdroj: DOI: 10.1126/sciadv.aec6277
V období neskorého silúru až neskorého devónu pripomínala naša Zem miesto ako zo science fiction príbehov. Na súši sa v tom čase darilo iba jednoduchým cievnatým rastlinám, ktoré dorastali do výšky niekoľkých desiatok centimetrov. Kým sa na Zemi vyvinuli veľké stromy a paprade so semenami, s listami a koreňmi, ako ich poznáme dnes (asi pred 345 miliónmi rokov), dominovali našej Zemi gigantické organizmy odborne nazvané Prototaxites. Medzi najvýznamnejšie fosílne nálezisko týchto tajomných organizmov patrí oblasť Rhynie chert v Škótsku.
Prototaxity pripomínali podľa rekonštrukcií paleontológov akýsi stĺpovitý kmeň čnejúci do výšky. Vedci sa domnievajú, že v dávnych časoch, približne pred 420 až 370 miliónmi rokov, dosahovali výšku ôsmich metrov. Otázka, o aký organizmus vlastne ide, vedcov zamestnáva už vyše 165 rokov.
Existovali viaceré teórie. Adeptmi boli ihličnatá drevina, lišajník a huba. K názoru, že išlo o hubu, sa vedci prikláňali posledných 25 rokov. Najnovšia štúdia však tvrdí niečo iné.
Z histórie objavu tohto organizmu
Fosílie rodu Prototaxites objavil pozdĺž brehov zátoky Gaspé v Quebecu V roku 1843 kanadský geológ W. E. Logan, zakladateľ a prvý riaditeľ Geologickej služby Kanady. Až v roku 1855 sa však prototaxity dočkali výskumu po tom, čo ich nadobudol ďalší kanadský geológ J. W. Dawson, ktorý fosíliu v roku 1859 pomenoval Prototaxites, odkazujúc na rod ihličnatých stromov Taxus (tis). Keď fosíliu skúmal, považoval ju najprv za fosilizované drevo, po bližšom skúmaní sa prikláňal skôr k hubám. V roku 1869 Dawson skúmal devónske vrstvy pozdĺž severného a južného pobrežia zátoky Gaspé. Na oboch brehoch objavil prototaxity, ktorých „kmene“ boli stále vnorené v pieskovcových matriciach a spojené s inými rastlinnými pozostatkami, najmä s cievnatou rastlinou Psilophyton. Tieto nálezy podporili jeho presvedčenie, že išlo o suchozemský rod, ktorý dorastal do veľkých rozmerov.
Prototaxity nie sú huby
Štúdia uverejnená nedávno v časopise Science Advances prináša nový pohľad na tajomné prototaxity. Podľa vedcov nejde o hubu, ale ani o rastlinu. Prototaxit je podľa nich celkom nový organizmus.
Tvrdenie je podložené výskumom molekulárneho zloženia fosílií Prototaxites taiti zo skalnej oblasti Rhynie chert neďaleko škótskeho grófstva Aberdeenshire, ktoré majú 407 miliónov rokov. V úvode štúdie vedci píšu: „V súčasnosti existujú dve životaschopné hypotézy: prototaxit bola buď huba, alebo člen úplne vyhynutého rodu. V tejto štúdii skúmame príbuznosť prototaxitov porovnaním ich organizácie a molekulárneho zloženia s hubami.“
Vo výskume tím použil najnovšie metódy, ako je laser a 3D zobrazovanie, pomocou ktorého videli vnútro fosílií. Na základe toho mohli porovnať chemické zloženie organizmu s chemickým zložením iných fosílií nájdených v rovnakej hornine. Výskum odhalil dva významné rozdiely.
Huby pozostávajú z tenkých vláknitých bunkových štruktúr (hýf), ktoré tvoria podhubie (mycélium). Prototaxit, ktorý skúmali, vykazuje zložitejšiu štruktúru a pozostáva z troch typov trubiek a hustých uzlov, ktoré sa rozvetvovali a spájali. Chemická analýza nenašla stopy po chitíne, ktorý je hlavnou zložkou bunkovej steny húb.
Prototaxit objavený v púšti Saudskej Arábie. Zdroj: Science Direct https://doi.org/10.1016/S0034-6667(01)00058-6
Nezávislý experiment života
Práve chýbajúci chitín podľa vedcov nasvedčuje, že prototaxity nepatria medzi huby. „Zistili sme, že fosílie Prototaxites taiti z Rhynie chert staré 407 miliónov rokov sa chemicky líšili od súčasných húb a štrukturálne sa líšili od všetkých známych húb. Toto zistenie spochybňuje príbuznosť Prototaxites s hubami a namiesto toho naznačuje, že záhadný organizmus je najlepšie zaradiť do vyhynutého eukaryotického rodu,“ píšu vedci v štúdii.
Prototaxity podľa vedcov nezískavali energiu prostredníctvom fotosyntézy ako rastliny, zrejme nemali symbiotický vzťah ako lišajníky a vyzerá to tak, že nemali ani rozsiahlu sieť mycélia ako huby. Vedci preto dospeli k záveru, že ide o vyhynutý rod eukaryotických organizmov (zložitých bunkových organizmov), akýsi „nezávislý experiment života“ vo vývoji veľkých organizmov.
Potrebný je ďalší výskum
Autori dodávajú, že výsledky neprinášajú definitívnu odpoveď na vyše storočnú záhadu o pôvode organizmov Prototaxites. Potrebný bude ďalší výskum, ako aj kritická analýza výsledkov výskumu. Prínos vidia v lepšom pochopení sveta, z ktorého prototaxity asi pred 360 miliónmi rokov bez stopy zmizli. Záhadou teda zostáva, o aký organizmus ide, ako aj to, prečo vyhynul.
Zdroj: Science Advances, Science Direct, Focus (1, 2), ČT24, wissenschaft.de
(zh)
