Benedikt lekársky sa dnes používa pri poruchách tráviaceho systému a nechutenstve, najmä pri pocite preplnenosti a plynatosti.
Benedikt lekársky (Cnicus benedictus L.) je jednoročná bylina so žltkastým kvetom. Zdroj: Wikimedia Commons
Prečítajte si viac o vedcovi
Chemické zloženie rastliny benedikt lekársky je bohaté na horké látky a minerály, ktoré sú zodpovedné za zvýšenie vylučovania tráviacich štiav. Ich aperitívne a tráviace účinky podporujú rozkladanie a zažívanie potravy. Prípravky z tejto byliny by sa však mali používať opatrne. Vo veľkých dávkach spôsobujú pálenie, vracanie, koliku a hnačku.
Ora et labora
Rád svätého Benedikta alebo benediktíni sú najstarší dodnes existujúci katolícky mníšsky rád. Založil ho Benedikt z Nursie (*480 – †547), ktorý pôsobil najprv ako pustovník. V roku 529 zriadil prvý konvent rádu v Monte Cassine na vrchu v Kompánii, nachádzajúci sa asi 130 km južne od Ríma. Benediktíni sa riadia princípmi hesla Ora et labora (Modli sa a pracuj) už vyše jeden a pol tisícročia. V duchu tohto hesla striedajú modlitbu s prácou, samotu so spoločenstvom a slovo s mlčaním.
Doménou benediktínov sa stali prírodné liečiteľstvo a pestovanie bylín. Ako prví začali vyrábať liečivé tinktúry podľa arabských receptov. Do vína začali pridávať aromatické byliny na zlepšenie trávenia, čím sa zaradili medzi prvých výrobcov likérov. Najznámejší z nich nesie doteraz názov benediktínka. Jednou z hlavných zložiek tohto nápoja je práve benedikt lekársky.
Pri kláštoroch začali benediktíni zakladať záhrady liečivých rastlín. Táto skutočnosť zapôsobila na cisára Karola Veľkého (*742 – †814), ktorý nariadil všetkým mníšskym rádom v ríši zakladať záhrady a pestovať byliny.
V roku 820 bol v benediktínskych kláštoroch vypracovaný vzorový stavebný plán kláštora pod názvom Plan de Saint Gall. Následne sa stal normou ich výstavby po celej Európe. Podľa plánu bolo jedno rohové krídlo určené na liečenie ľudí (nemocnica, kúpeľ a miestnosť pre lekárov). Ku kláštoru patrila i záhrada liečivých bylín s rozlohou do 100 metrov štvorcových. Tu pestovali mnísi až 25 predpísaných liečivých rastlín. Na inom záhradnom pozemku boli založené parcely s kolekciami korenín a zeleniny používanými v kuchyni.
História a pôvod názvu
Prvú zmienku o benedikte lekárskom nájdeme v päťdielnej encyklopédii De materia medica (O bylinnom lekárstve), ktorej autorom bol grécky lekár, lekárnik a botanik Pedanios Dioskuridés (*40 – †90). V tomto liekopise, ktorý bol široko používaný viac ako 1 500 rokov, píše autor o peptickom účinku byliny a odporúča ju na žalúdočné problémy.
Následne sa však benedikt z alternatívneho liečiteľstva nadlho vytratil. Bolo to hlavne preto, že sa nerozlišoval od ostatných druhov bodliakov. Bol zamieňaný za čínsky bylinný liek s názvom atraktylis veľkoúborová (Atractylodes macrocephala Koidz.), ale aj za požlt vlnatý (Carthamus lanatus L.). Zobrazenie druhu benediktu lekárskeho sa objavuje až v herbároch zo 16. až z 18. storočia. Ako príklad slúži herbár talianskeho lekára a botanika Pietra Andrea Mattioliho (*1501 – †1577), ktorý uvádza bylinu ako osvedčený prostriedok proti moru, pri pľúcnych chorobách a na kynoženie hnisavých a rakovinových nádorov.
Antický starovek rastlinu používal pod názvom étera kníkos. Latinské pomenovanie cnicus je odvodené zo slova knikos, čo znamená všeobecne rastlinu bodliaka. Inou možnosťou je použitie gréckeho knidzein – zraniť. Druhé pomenovanie v binomickom systéme vedeckej nomenklatúry rastlín, čiže benedictus, znamená požehnaný, svätený, čo zvýraznilo jej liečivé vlastnosti pri morových epidémiách. Terminologické nejasnosti sa odrazili aj v tom, že moderná systematika sa hneď nezhodla na spoločnom pomenovaní, a rastlina sa vzhľadom na pichľavý kalich kvetov označovala ako rod Centaurea alebo Calcitrapa.
Za zmienku ešte stojí hra dramatika Williama Shakespeara (*1564 – †1616) Veľa kriku pre nič, kde sa rastlina spája s duchovnou očistou. I napriek štipľavým replikám si vďaka nej Benedik a Beatrice uvedomia, že sa majú radi.
Morfológia a výskyt
Benedikt lekársky (Cnicus benedictus L.) je jednoročná bylina, ktorá má dole husto štetinatú a od stredu vzpriamenú, 0,2 až 0,4 m vysokú, päťhrannú a rozkonárenú byľ. Listy má podlhovasto kopijovité, dolné stopkaté, pérovito strihané, ostnato zúbkované, ostatné sediace, objímajúce, dvojito ostnato zúbkaté a pichľavé. Sú pokryté žľaznatými trichómami (chĺpkami), ktoré sa pri dotyku lámu a vylučujú lepkavú aromatickú tekutinu. Malé žlté rúrkovité kvety sedia na lôžku a tvoria úbor objatý trojradovým alebo štvorradovým strieškovitým zákrovom. Zákrovné listy sú vajcovité, pokračujúce do tŕňa.
Kvetná čiaška (receptaculum) je pokrytá štetinami. Koruny sú žltkasté, trojlaločné pri sterilných vonkajších kvetoch a päťlaločné pri obojpohlavných vnútorných kvetoch s úzkymi dlhými lalokmi. Má päť tyčiniek a piestik so spodným semenníkom. Plodom je rebrovaná žltohnedá nažka dlhá od 8 do 10 mm, na vrchu je lemovaná zúbkovaným okrajom s chochlatým výbežkom. Chochlatý výbežok je dvojradový a pozostáva z 10 dlhých vonkajších a 10 krátkych vnútorných štetín.
Kvetná čiaška (receptaculum) je pokrytá štetinami. Zdroj: I. Šalamon
Rastlina má svoj pôvod vo východnom Stredomorí. Nájdeme ju však aj v oblasti severnej Afriky (v Alžírsku, Líbyi a Egypte), Ázie (v Afganistane, Iráne, Iraku, Kazachstane, Kirgizsku, Tadžikistane, Turkménsku, Uzbekistane, Jordánsku, Libanone, Palestíne, Sýrii, Turecku, Číne a Pakistane) a v Európe (v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Grécku, Taliansku, Macedónsku, Srbsku, Portugalsku, Španielsku a vo Francúzsku). U nás sa miestami pestuje v záhradkách a prechodne divie.
Pestovanie
Najlepšie podmienky na rast má benedikt lekársky vo vápnitej mierne vlhkej hlinitoílovitej pôde. Výber rastlín na získanie osiva robíme z najlepších jedincov. Dobre vyzreté semeno je tmavé a pri stlačení sa neláme. Svetlé semeno nie je vyzreté a nemá klíčivosť. Pri selekcii sa zameriame na veľkosť listov, ich ochlpenie, jednotnosť rozkvitania, poliehavosť a výnos vňate.
Osivo na produkciu rastlinnej drogy vysievame priamo na pozemok v riadkoch vo vzdialenosti 0,50 m do hniezd po 3 až 4 semien. Po výseve semien a ich vyklíčení pozemok prehnojíme dávkou 250 kg NPK/ha. Rastliny následne jednotíme a ošetrujeme plečkovaním, v malom rozsahu ručným strojom, vo veľkom traktorovou plečkou. Plochu takto dôkladne odburiníme.
Benedikt lekársky má svoj pôvod vo východnom Stredomorí. Zdroj: I. Šalamon
Zber, sušenie a skladovanie
Vňať sa zberá tesne pred rozkvitnutím v júni až júli, pričom zber možno niekedy opakovať aj päťkrát do roka. Pri manipulácii s rastlinami je potrebné mať rukavice, lebo pichajú a ich chĺpky dráždia sliznice a po vdýchnutí do nosa a úst je cítiť v hrtane bolestivé pichanie. Nezdrevnatené byliny orezávame nožom alebo kosákom v dĺžke 0,25 až 0,3 m. Pretože nazbieraná čerstvá surovina má veľmi horkú chuť, treba ju sušiť oddelene od ostatných liečivých rastlín. Materiál sušíme v tieni na vzdušnom mieste v tenkých vrstvách. Umelým teplom sušíme nazbieranú vňať pomaly pri maximálnej teplote do 40 °C. Pomer zosušenia 3,5 – 4 : 1 závisí od kvality zozbieraného materiálu. Droga Herba cardui benedicti ľahko vlhne, treba ju náležite a opatrne skladovať v uzavretých nádobách. Vykopáva sa aj koreň, z ktorého sa pripravuje benediktové víno alebo pivo.
Semená benediktu lekárskeho. Zdroj: I. Šalamon
Prírodné látky
Terapeutické účinné substancie reprezentuje silica (asi 0,3 percenta), triesloviny (asi 8 percent) a sliz (až 20 percent), ďalej flavonoidy, živicové látky, vitamíny skupiny B a vysoké obsahy minerálov: K (6300 mg/kg), Ca (923,61 mg/kg), Na (584,95 mg/kg), P (587,52 mg/kg), Mg (153,02 mg/kg), Fe (35,60 mg/kg), Zn (11,34 mg/kg), B (2,77 mg/kg), Cu (2,88 mg/kg), Mn (1,69 mg/kg), Cr (0,16 mg/kg), Co (0,09 mg/kg), Mo (0,08 mg/kg) a Se (0,04 mg/kg).
Vzorec knicínu. Zdroj: I. Šalamon
Hlavnou účinnou látkou je však seskviterpénový laktón – knicín. Pôsobí ako silná horká látka, používaná v bylinných tonikách, pričom jej najvyššia koncentrácia je v listoch. Vedecké experimenty potvrdili, že výrazne urýchľuje rast nervových vlákien. Pracuje sa teda na vývine liekov na báze knicínu s možnosťou ich aplikácie na regeneráciu poškodených nervov.
Liečebné využitie
Benedikt lekársky sa dnes účinne uplatňuje pri poruchách tráviaceho systému a nechutenstve, najmä pri pocite preplnenosti a plynatosti (nafúknuté brucho). Keďže podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy a žlče, zvyšuje chuť do jedla. Priaznivo pôsobí aj proti hnačkám a zlepšuje a urýchľuje procesy látkovej premeny, preto sa jeho užívanie odporúča pri rozličných metabolických poruchách. Podporuje činnosť pečene a pôsobí antibioticky.
Osobitne vhodný je pre starších pacientov trpiacich na zápaly slizníc tráviaceho ústrojenstva a so zlou asimiláciou výživných látok, ako aj pre rekonvalescentov po operáciách tráviaceho ústrojenstva a pri závažných metabolických poruchách.
Odvary z čerstvých rastlín sa navonok používajú na obklady pri ťažko sa hojacich ranách, na zmiernenie ekzémov, psoriázy a rôznych kožných zápalov, pri ruži aj bércových vredoch.
Čistá droga sa podáva v malých dávkach, väčšinou sa však používa v čajových zmesiach s inými drogami.
Benedikt lekársky sa niekedy pestoval ako alternatívna olejnina v strednej Európe. Výnosy semien sa pohybovali od 2,0 a 2,5 t/ha s množstvom lisovaného oleja do 700 kg/ha. Olej je dobrým zdrojom kyseliny linolovej (> 70 percent z celkových mastných kyselín) a α-tokoferolu (> 90 percent z celkových tokoferolov). Produkt bol atraktívny pre kozmetiku, technické aplikácie, ale aj ako potravina.
Recepty
Čaj na podporu látkovej premeny pripravíme z 1 čajovej lyžičky sušenej drogy, ktorú zalejeme 1/4 l vriacej vody. Pijeme 2- až 3-krát denne po 0,1 l vždy pred jedlom.
Čajová zmes nápomocná pri rakovinovom ochorení sa urobí z 5 dielov benediktu, 5 nechtíka, 4 šalvie, 3 kvetov alebo vňate fialky, 2 koreňa puškvorca, 2 vňate lastovičníka a 2 dielov vňate plavúňa. Dve lyžice tejto zmesi zalejeme 0,5 l vriacej vody, necháme štvrť hodiny vylúhovať, precedíme a pijeme 3-krát denne vždy tretinu z pripraveného množstva.
Benediktové víno (pivo) na reguláciu látkovej premeny, liečbu vredov v žalúdku a črevách, na upokojenie bolesti pripravíme z koreňa (celého alebo v prášku). V plátennom vrecku ho ponoríme do primeraného množstva vína alebo piva a necháme vylúhovať.
Upozornenie
Odporúčaná denná dávka drogy je od 0,5 do 2,5 g, pričom sa nemá prekročiť. Pri väčšom množstve môže totiž dôjsť k podráždeniu obličiek, prípadne vyvolaniu nevoľnosti a k dáveniu. Tehotné ženy by sa užívania benediktu mali celkom vyvarovať. Vzhľadom na výrazný účinok tejto byliny sa jej užívanie odporúča konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
Použitá literatúra:
Al-Snafi, A. E. 2016: The Constituents and Pharmacology of Cnicus benedictus: A Review. In: The Pharmaceutical and Chemical Journal, Vol. 3, Iss. 2, p. 129-135
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
European Medicines Agency-Science Medicines Health. 2023: Assessment report on Cnicus benedictus L., herba. In: Report of Committee on Herbal Medicine Products. EMA/HMPC/648162/p. 1-4
Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
Habán, M., Otepka, P., Vaverková, Š. 2009 : Liečivé rastliny. 1. vyd. Nitra : Vydavateľstvo SPU, 134 s. ISBN 978-80-552-0177-1
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Zietal, K., Guzeš-Mirovska, D., Nowaczyk, A., Blecharz-Klin, K. 2024: Cnicus benedictus: Folk Medicinal Uses, Biological Activities, and in Silico Screening of Main Phytochemical Constituents. In: Planta Medica, Vol. 90, p. 976-991
(zh)
