Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prvý nález čiernej vdovy na Slovensku

VEDA NA DOSAH

Ide o samičku druhu Latrodectus hesperus, ktorá na Slovensko pricestovala v krabici ako čierny pasažier až z ďalekej Kalifornie.

Arachnológ Pavol Purgat zo SAV je prvým autorom článku o náleze čiernej vdovy na Slovensku.

Arachnológ Pavol Purgat zo SAV je prvým autorom článku o náleze čiernej vdovy na Slovensku. Zdroj: SAV. Foto: Pavol Purgat, ÚKE SAV, v. v. i.

Pavúky rodu Latrodectus, známe tiež ako čierne vdovy, si spájame najmä s trópmi. Medzi odbornou aj širšou verejnosťou sú neslávne známe pre svoj jed, ktorý môže byť nebezpečný i pre človeka. Ako ukazuje aktuálny nález slovenských arachnológov, nemusia byť len záležitosťou tropických krajín.

Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV (ÚKE SAV), v. v. i., je prvým autorom článku o náleze čiernej vdovy na Slovensku, publikovanom vo vedeckom časopise Check List. „Objav čiernej vdovy na Slovensku prispieva k cenným údajom o zavlečeniach týchto pavúkov do Európy. Vzhľadom na to, že čierne vdovy obľubujú život v ľudských obydliach a ich uhryznutie je medicínsky významné, si tieto prípady zavlečenia vyžadujú dôkladné monitorovanie,“ uvádza v článku.

Čierny pasažier

Pavol Purgat patrí ku kolektívu arachnológov z ÚKE SAV, v. v. i., ktorí sa dlhodobo venujú monitoringu pavúkov na Slovensku. Okrem výskumu pôvodných pavúčích spoločenstiev sledujú aj prípady zavlečenia nepôvodných druhov. Práve vďaka tomu Purgatovi neunikol nález pavúka, ktorého výskyt je pre naše končiny veľmi netypický – obávanej čiernej vdovy, prirodzene žijúcej iba v Severnej a Strednej Amerike.

„Čierne vdovy, odborne nazývané snovačky rodu Latrodectus, patria medzi niekoľko málo pavúkov, ktorých jed môže ohroziť aj človeka, pričom predstavujú riziko nielen pre samotnú jedovatosť, ale aj preto, lebo sa veľmi často vyskytujú v bezprostrednej ľudskej blízkosti – v budovách a ich okolí,“ vysvetľuje arachnológ Pavol Purgat.

„Patria teda k takzvaným synantropným druhom a práve z tohto dôvodu sa niekedy dokážu šíriť s tovarom na veľké vzdialenosti, čo bol aj prípad nášho pavúka, ktorý pricestoval v krabici so strojovými súčiastkami z Kalifornie až do Ružomberka. Nami zaznamenaný jedinec patrí k pomerne veľkému druhu čiernej vdovy s názvom Latrodectus hesperus, ktorý sa prirodzene vyskytuje najmä v západnej časti USA a v Mexiku, s tovarom však už bol občas zavlečený do Európy. Pre Slovensko je toto však prvý zaznamenaný prípad,“ dodáva Purgat.

Objavený pavúk je samičku druhu Latrodectus hesperus.

Objavený pavúk je samička druhu Latrodectus hesperus. Zdroj: SAV. Foto: Pavol Purgat, ÚKE SAV, v. v. i.

Rarita alebo riziko?

„V prvom rade je potrebné povedať, že hoci k zavlečeniam čiernych vdov do Európy dochádza pomerne často, nepoznáme zatiaľ prípad, že by v týchto podmienkach zdomácneli,“ hovorí Purgat a k otázke nebezpečnosti dodáva, „samotné čierne vdovy, hoci ich jed je pomerne silný a vyskytujú sa v ľudskej blízkosti, nie sú príliš defenzívne a k uhryznutiu dochádza zväčša len pri náhodnom kontakte s pavúkom, napríklad pri pritlačení jedinca bosou nohou alebo pri poškodení jeho siete. Z tohto dôvodu uhryznutia ani v prirodzenom areáli druhu nie sú príliš časté. Navyše uhryznutie čiernej vdovy, hoci je veľmi bolestivé, zvyčajne nie je život ohrozujúce a aj vďaka dobrej zdravotnej starostlivosti úmrtia po uhryznutí v posledných desaťročiach prakticky neexistujú.“

Čo sa týka nálezu v Ružomberku, Purgat ďalej vysvetľuje: „Tento druh čiernej vdovy žije prirodzene v teplejších podmienkach, než panujú na severnom Slovensku. Nami zaznamenaný jedinec bol dospelá samica, ktorá strážila znášku vajíčok (kokón). Či by ale dokázali mláďatá úspešne odrásť aj v našich podmienkach, je otázne. Je pravda, že vzhľadom na synantropný výskyt môžu byť jedince chránené pred nepriazňou počasia a teoreticky sa môžu rozmnožovať a vytvoriť menšie lokálne populácie, avšak takýto prípad zatiaľ z Európy známy nie je.“

Majú rady teplo

Verejnosť sa teda zatiaľ pravdepodobne nemusí obávať toho, že by čierne vdovy na Slovensku zdomácneli. Purgat ale ďalej hovorí: „Vzhľadom na to, že počet náhodných zavlečení do Európy rastie, nakoniec sa nepôvodné čierne vdovy môžu niekde udomácniť. Predpokladám však, že pokiaľ takáto populácia niekde vznikne, pôjde skôr o subtropické oblasti v okolí Stredozemného mora. Svoju úlohu môže zohrať aj klimatická zmena. Pozvoľné zvyšovanie teplôt môže na mnohých miestach uľahčiť zavlečeným jedincom adaptáciu.“

Zaujímavosťou je, že okrem zavlečených druhov čiernych vdov máme v Európe i pôvodné druhy, ich výskyt je ale obmedzený na najteplejšie oblasti. „Jeden z pôvodných druhov žije na Cypre, ďalší v Španielsku. Tretí druh, Latrodectus tredecimguttatus, je najrozšírenejší, vyskytuje sa vo veľkej časti mediteránu. Tieto druhy ale obývajú skôr stepi a ďalšie prírodné stanovištia a budovy príliš nevyhľadávajú, ľudia sa preto s nimi stretávajú menej,“ dopĺňa Purgat.

Malí cestovatelia

Transport tovarov po celom svete uľahčuje život nielen človeku, ale tiež mnohým iným organizmom. Často sú čiernymi pasažiermi práve pavúky, ktoré sa týmto spôsobom môžu dostať do veľmi vzdialených častí sveta. „Niekedy ide len o náhodné dovozy niekoľko málo jedincov, ktoré nedokážu na novom území založiť životaschopnú populáciu. Príkladom sú okrem nepôvodných druhov čiernych vdov v Európe napríklad veľké, avšak úplne neškodné „banánové pavúky“ rodu Heteropoda, ktoré sa občas dovezú s exotickým ovocím.

Občas sa niektorému privandrovalcovi podarí adaptovať a založiť novú populáciu. Často sa druh takzvane naturalizuje, teda začlení do ekosystému bez jeho narúšania. V opačnom prípade, pokiaľ cudzí druh začne nepriaznivo ovplyvňovať pôvodné ekosystémy, hovoríme o takzvanom inváznom druhu. Pavúkov s inváznym potenciálom je u nás len niekoľko, najmä drobné americké druhy plachtárkovitých pavúkov Mermessus trilobatusOstearius melanopygius. Mechanizmy ich vplyvu na pôvodné ekosystémy si však stále vyžadujú ďalší výskum,“ dodáva záverom Purgat. Z tohto dôvodu je monitoring nepôvodných druhov a ich vplyvu na pôvodné ekosystémy či na človeka veľmi aktuálnou témou a má svoje opodstatnenie.

Zdroj: TS SAV

Spracoval: Pavol Purgat, ÚKE SAV, v. v. i.

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup