Rozpoznávanie vtáčích druhov aktivuje rovnaké mozgové procesy ako v prípade učenia sa nového jazyka či hrania na hudobný nástroj, čím podporuje kognitívne funkcie a mentálnu flexibilitu.
Pozorovanie a rozlišovanie vtákov majú na náš mozog blahodarný vplyv. Zdroj: iStock/alexei_tm
Pozorovanie vtákov nie je len hobby pre milovníkov prírody. Nová štúdia, publikovaná v časopise Journal of Neuroscience, naznačuje, že môže mať prekvapivo silný vplyv na fungovanie mozgu podobný tomu, aký má učenie sa cudzieho jazyka alebo hranie na hudobný nástroj. Vedci zistili, že pri rozpoznávaní jednotlivých druhov vtákov sa aktivujú oblasti mozgu spojené s pamäťou, pozornosťou a vizuálnym spracovaním. Inak povedané, mozog musí pracovať intenzívne – analyzuje farby, tvary, zvuky aj správanie. Tento proces predstavuje komplexný kognitívny tréning, ktorý môže spomaliť starnutie mozgu.
Neuroplasticita v praxi
Kanadskí vedci porovnali mozgy skúsených pozorovateľov vtákov s úplnými začiatočníkmi. Pomocou magnetickej rezonancie sledovali nielen samotnú štruktúru mozgu, ale aj to, ako reaguje pri konkrétnej úlohe, teda pri rozpoznávaní rôznych druhov vtákov.
Výsledky ukázali, že skúsení vtáčkari majú hustejšiu a komplexnejšiu mozgovú štruktúru v oblastiach zodpovedných za pozornosť a vnímanie. Inými slovami, časti mozgu, ktoré pri tejto aktivite používajú, sú doslova vytrénované a fungujú efektívnejšie.
Tieto zistenia zapadajú do širšieho konceptu nazývaného neuroplasticita – schopnosť mozgu meniť sa na základe skúseností. Čím viac určitú schopnosť trénujeme, tým viac sa príslušné mozgové oblasti prispôsobujú a posilňujú. Zaujímavé je, že skúseným pozorovateľom sa tieto oblasti nielen štrukturálne zmenili, ale zároveň sa aktivovali i v situáciách, keď bolo potrebné rozpoznať menej známe druhy. Mozog tak dokáže využívať nadobudnuté skúsenosti aj pri nových a náročnejších úlohách.
Pozornosť vedcov upútal i možný vplyv na starnutie mozgu. S pribúdajúcim vekom totiž mozgové tkanivo prirodzene stráca svoju komplexnosť. V tomto prípade sa však ukázalo, že u skúsených pozorovateľov vtákov tento proces prebieha pomalšie. Výskumníci to sledovali pomocou ukazovateľa nazývaného stredná difuzivita (mean diffusivity), ktorý meria pohyb molekúl vody v mozgu. Nižšie hodnoty u expertov naznačujú hustejšiu a lepšie organizovanú štruktúru mozgu.
Koníček, ktorý má zmysel
Zaujímavé je, že skúsení pozorovatelia vtákov dokážu identifikovať druhy takmer automaticky. Ich mozog si vytvára špecializované neurónové siete a akúsi databázu vzorov, ku ktorej sa rýchlo vracia – podobne ako keď človek rozpoznáva známe slová alebo tváre.
Okrem vizuálnych podnetov zohráva úlohu aj sluch. Rozpoznávanie vtáčieho spevu je teda ďalšou výzvou pre náš mozog. Tento komplexný tréning môže prispievať k zlepšeniu pamäti, pozornosti aj schopnosti učiť sa nové veci.
Rozlišovanie vtákov nie je jednoduché. Mnohé druhy sa podobajú a líšia sa iba drobnými detailmi, napríklad odtieňom peria, tvarom zobáka alebo typickým spevom. Práve táto potreba všímať si jemné rozdiely núti mozog zapájať tzv. expertné rozpoznávanie. Podobný proces prebieha napríklad u šachistov, rádiológov, ale aj u hudobníkov pri rozlišovaní tónov alebo u ľudí, ktorí sa učia nový jazyk. Zdroj: iStock/nitrub
Pozorovanie vtákov má ešte jednu výhodu – uskutočňuje sa v prírodnom prostredí. Výskumy z oblasti psychológie ukazujú, že pobyt v prírode znižuje stres, zlepšuje náladu a podporuje sústredenie. Kombinácia mentálnej aktivity a pobytu vonku tak vytvára ideálne podmienky pre zdravie mozgu. Človek nielen trénuje kognitívne schopnosti, ale zároveň si oddýchne od každodenného stresu a digitálneho preťaženia.
Pozorovanie vtákov má tiež širší význam. Podporuje záujem o prírodu, zvyšuje environmentálne povedomie a môže viesť k ochrane biodiverzity. Zároveň ide o dostupnú aktivitu, keďže nevyžaduje drahé vybavenie ani špeciálne podmienky. Stačí vyjsť von, pozorovať okolie a postupne sa učiť rozpoznávať jednotlivé druhy.
VEDOMOSTNÉ OKIENKO
Jar je na pozorovanie vtákov ideálnym obdobím – príroda sa prebúdza, vtáky sa vracajú z migrácie a ich spev je najintenzívnejší. Na jar sa vracajú druhy ako bocian biely, ktorý patrí medzi prvých poslov jari. Spolu s ním prichádza tiež lastovička domová, ktorú spoznáte podľa typického letu a hniezd, ktoré si stavia na domoch. Mnohé vtáky začínajú intenzívne spievať, aby si našli partnera a označili svoje územie. Typickým jarným spevákom je napríklad drozd čierny, ktorého melodický spev počuť najmä skoro ráno a večer. V parkoch a v záhradách si možno všimnúť aj sýkorku veľkú, ktorá často využíva búdky a dutiny stromov. Ak chcete identifikovať jednotlivé druhy vtákov podľa ich štebotu, najlepší čas na počúvanie je skoro ráno, keď vtáky predvádzajú najbrilantnejší koncert. Práve vtedy je spev najintenzívnejší a najrozmanitejší. Začnite s niekoľkými najčastejšími druhmi a postupne si rozširujte svoju databázu. Pomôcť môžu i mobilné aplikácie alebo nahrávky spevu.
Prirodzený spôsob regenerácie mozgu
Podobné výsledky priniesli aj iné výskumy. Napríklad štúdie z oblasti neurovedy ukazujú, že učenie sa rozlišovať vizuálne kategórie, ako sú druhy vtákov, vedie k zmenám v mozgových štruktúrach zodpovedných za vnímanie a pamäť.
Výskum, publikovaný v oblasti environmentálnej psychológie, zas ukazuje, že kontakt s prírodou môže zlepšiť kognitívne funkcie, najmä schopnosť sústrediť sa a riešiť problémy. Ľudia, ktorí trávia čas v prírode pravidelne, často dosahujú lepšie výsledky v testoch pozornosti.
Zaujímavé sú i štúdie o tzv. teórii obnovenia pozornosti (attention restoration theory), podľa ktorej príroda pomáha obnovovať mentálne zdroje vyčerpané intenzívnym sústredením. Pozorovanie vtákov tak môže fungovať ako prirodzený spôsob regenerácie mozgu.
Napriek tomu je potrebné tieto výsledky interpretovať opatrne. Do štúdie sa zapojil relatívne malý počet účastníkov – iba 58 – a vedci priamo netestovali ich pamäť ani inteligenciu. Zamerali sa výlučne na štruktúru a aktivitu mozgu. S istotou tiež nie je možné určiť, čo je príčina a čo dôsledok. Je možné, že ľudia s určitými predispozíciami mozgu majú väčšiu tendenciu venovať sa pozorovaniu vtákov. Pravdepodobnejšie sa však zdá, že práve dlhodobé pestovanie tejto záľuby postupne formuje mozog.
Tieto zistenia v každom prípade zapadajú do širšieho obrazu vedeckých poznatkov. V súčasnosti už vieme, že učenie sa nových zručností, akými sú napríklad hra na hudobný nástroj alebo štúdium cudzích jazykov, dokáže meniť štruktúru mozgu a spomaľovať jeho starnutie. Nová štúdia tak naznačuje, že podobný efekt môže mať aj pozorovanie vtákov. Do budúcnosti by vedci radi preskúmali, či sa tieto vylepšené mozgové schopnosti dajú preniesť aj do iných oblastí každodenného života.
Zdroje: Journal of Neuroscience, Journal of Toxicology and Environmental Health, EurekAlert!
(RR)
