Život miestnych vtákov je často závislý od toho, čo sa deje tisíce kilometrov ďaleko – zdravé biotopy a ochrana prírody na iných miestach sveta ovplyvňujú ich prežitie počas migrácie.
Drozd lesný. Zdroj: iStock/Banu R
Keď sa na jar na Slovensko vracajú lastovičky, bociany či spevavce, málokto si uvedomuje, že ich prežitie závisí od miest vzdialených tisíce kilometrov. Migrácia vtákov nie je len európskym či miestnym príbehom, je to globálny jav, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu lesy na úplne iných kontinentoch.
Sťahovavé vtáky trávia väčšinu života mimo svojho hniezdiska
Podobne ako naše vtáky potrebujú Afriku, mnohé severoamerické druhy sú odkázané na lesy Strednej Ameriky. Práve tam trávia väčšinu roka a nachádzajú potravu aj úkryt, bez ktorých by sa na jar nemohli vrátiť späť na sever. Nový výskum ukazuje, že o osude sťahovavých vtákov často nerozhoduje miesto, kde ich vidíme, ale krajiny, ktoré nikdy neuvidíme.
Nový výskum organizácií Wildlife Conservation Society (WCS) a Cornell Lab of Ornithology, publikovaný v odbornom časopise Biological Conservation, ukazuje, že takzvaných Päť veľkých lesov Strednej Ameriky – pás lesov siahajúci od južného Mexika až po sever Kolumbie – predstavuje kľúčové útočisko pre desiatky druhov sťahovavých vtákov, ktoré spájajú sever a juh amerického kontinentu.
Vedci analyzovali podrobné týždenné údaje o výskyte vtákov, ktoré boli vytvorené na základe miliónov pozorovaní amatérskych aj profesionálnych pozorovateľov vtákov a zaznamenané prostredníctvom platformy eBird. Výsledky ukázali, že tieto lesy spolu hostia približne 10 až takmer 50 percent svetovej populácie štyridsiatich sťahovavých druhov. Mnohé z nich zároveň patria medzi najrýchlejšie ubúdajúce vtáky Severnej Ameriky.
Penica cerúleanová (Cerulean Warblers). Zdroj: iStock/ps50ace
Kľúčové zistenia o populáciách vtákov
Výskum odhaľuje i niektoré naozaj prekvapivé fakty o tom, ako veľmi sú tieto tropické lesy kľúčové pre prežitie vtákov.
- Viac než tretina svetovej populácie kentuckých peníc (Kentucky Warblers), takmer štvrtina všetkých drozdov lesných (Wood Thrushes) a peníc zlatokrídlych (Golden-winged Warblers) zimuje práve v týchto lesoch.
- Viac ako 40 percent celosvetovej populácie peníc cerúleanových (Cerulean Warblers), ktoré od roku 1970 zaznamenali pokles o viac ako 70 percent, prelietava cez tieto lesy počas jarných migrácií.
Pre tieto druhy sú najdôležitejšími oblasťami hlavne Selva Maya (rozprestiera sa v Mexiku, Belize a Guatemale) a Moskitia (v Hondurase a Nikarague), ktoré zároveň patria k tým najohrozenejším. Za posledných 15 rokov stratili totiž až štvrtinu svojho územia, najmä z dôvodu nelegálneho rozširovania pastvín pre dobytok.
Hmlisté mayské hory v Strednej Amerike. Zdroj: iStock/jamenpercy
Rýchla strata lesov ohrozuje kľúčové biotopy
Tieto lesy miznú neuveriteľne rýchlo. Nelegálne rozširovanie pastvín pre dobytok už zničilo milióny akrov (tisíce kilometrov štvorcových). Len v oblasti Moskitia bola počas uplynulých dvoch desaťročí vyrúbaná takmer jedna tretina celého lesa.
„Ak stratíme posledné veľké lesy Strednej Ameriky, a to ich stratíme, stratíme aj vtáky, ktoré formujú naše východné lesy v Severnej Amerike,“ povedal Jeremy Radachowsky, regionálny riaditeľ programu WCS pre Mezoameriku. „Ale ak budeme podporovať miestne komunity, vlády a ochranárskych partnerov priamo v teréne, ešte stále môžeme tento trend zvrátiť.“
Naprieč Strednou Amerikou pracujú domorodé a miestne komunity na obnovovaní degradovanej krajiny, bojujú proti lesným požiarom a na udržiavaní tradícií šetrných k vtáctvu, ako je trvalo udržateľná výroba kakaa či celej koreniny (allspice). Mnohí z nich pri ochrane týchto krajín čelia skutočnému nebezpečenstvu, napriek tomu je ich úsilie nezastupiteľné.
Živý most pre divú prírodu
Lesné oblasti Selva Maya, Moskitia, Indio Maíz-Tortuguero, La Amistad a Darién spolu tvoria obrovský ekologický koridor, veľký približne ako jeden americký štát Virginia.
Táto rozsiahla prírodná „cesta“ je domovom nielen migrujúcich spevavcov, ale aj iných ikonických živočíchov ako jaguáre, lamanti a makaky.
„Hustota migrujúcich peníc, ťahavcov a podobných druhov, ktoré sa sústreďujú v týchto piatich lesoch, je pozoruhodná. To znamená, že každý jeden hektár, ktorý tu ochránime, zabezpečí obrovské množstvo vtákov,“ hovorí Viviana Ruizová-Gutierrezová, riaditeľka ochrannej vedy v Cornell Lab of Ornithology a spoluautorka štúdie.
Zdroj: Sci Tech Daily, Biological Conservation, Cornell Lab of Ornithology
(LDS)
