Gény nám ponúkajú spôsob, ako prepojiť osobnosť naprieč skupinami ľudí.
Jednovaječné dvojčatá majú takmer rovnakú DNA, ale gény tvoria len časť toho, čo formuje osobnosť. Zdroj: iStock/Kiuikson
Ak ste si niekedy kládli otázku, čo môže za vašu jedinečnosť, možno čoskoro dostanete odpoveď. Jednovaječné dvojčatá majú takmer identickú genetickú výbavu, napriek tomu sa u nich môžu vyvinúť celkom odlišné osobnosti.
Určitú časť našej osobnosti totiž ovplyvňuje jedinečný gén, konkrétne A-T-C-G, teda látky ako adenín, tymín, cytozín a guanín, čiže štyri nukleotidy, ktoré sa nachádzajú v DNA. Kód každého génu kombinuje tieto štyri chemické látky rôznymi spôsobmi, pričom písmená určujú, ktorá aminokyselina je potrebná v každom kroku tvorby proteínu.
Doteraz najrozsiahlejšie genetické skúmanie osobnostných čŕt odhalilo viac ako tisíc genetických variantov spojených so spôsobmi, akými máme tendenciu myslieť, cítiť sa a správať sa.
Naša osobnosť je veľmi komplexná
To však neznamená, že vedci dokážu z útržkov DNA odhadnúť našu osobnosť. Na individuálnej úrovni to takto nefunguje, genetika skôr odhaľuje vzory v osobnosti v rámci populácií.
„Ak by sme chceli poznať osobnosť niektorého človeka na individuálnej úrovni, genetika nie je práve tou správnou cestou. Stačí jednoducho zmerať osobnosť a získať veľmi jasný obraz, gény by k tomu nič nepridali,“ vyjadril sa pre portál Science Alert genetický epidemiológ Michel Nivard z Bristolskej univerzity vo Veľkej Británii, hlavný autor štúdie.
„Gény nám však ponúkajú spôsob, ako prepojiť osobnosť súhrne naprieč skupinami ľudí so všetkými ostatnými výsledkami, ktoré sme doteraz skúmali prostredníctvom celogenómovej asociačnej štúdie,“ dodáva.
Aby vedci lepšie pochopili tento genetický vplyv, zozbierali údaje o osobnosti a genetické údaje zo 46 skupín ľudí, pričom najrozsiahlejšia analýza zahŕňala približne 1,14 milióna ľudí. Zamerali sa na päť opisov osobnosti – extroverziu, prívetivosť, svedomitosť, neurotizmus a otvorenosť voči novým zážitkom.
Následne sa snažili nájsť genetické varianty, ktoré sa konzistentne vyskytovali spolu s rozdielmi v týchto osobnostných črtách. Neočakávali, že nájdu jediný definitívny gén extroverzie alebo gén neurotizmu. Osobnosť je z genetického hľadiska oveľa komplexnejšia. „V istom zmysle sme vedeli, že nájdeme mnoho variantov, čo zároveň znamená, že jednotlivé varianty majú na osobnosť veľmi malý vplyv,“ vysvetlil Nivard. „Určite neexistujú žiadne gény, ktorých vplyv by bol na individuálnej úrovni taký zreteľný, ako je to v prípade ochorení, akým je napríklad Alzheimerova choroba.“
Analýza odhalila až 1 260 hlavných genetických variantov spojených s osobnostnými črtami piatich vyššie spomínaných opisov osobnosti, pričom z týchto genetických variantov objavili nových 824 variantov, ktoré s nimi doteraz neboli spojené.
Vedci však zistili, že aj pri takom veľkom počte genetických variantov DNA vysvetľuje len malú časť rozdielov v osobnosti medzi jednotlivcami. „V rámci všetkých piatich hlavných osobnostných čŕt genetická variabilita zachytená v štúdii vysvetľovala približne 7,4 až 10,6 percenta týchto individuálnych rozdielov,“ uviedol Nivard pre portál Science Alert.
A znalosť genetických variantov danej osoby nebola zvlášť užitočná na predpovedanie jej osobnosti. Keď výskumníci použili genetické informácie na vytvorenie čo najpresnejších predpovedí v samostatných skupinách, dokázali vysvetliť menej ako štyri percentá variácií v osobnosti. To naznačuje, že gény síce hrajú určitú úlohu, ale zďaleka nevysvetľujú celý obraz našej osobnosti.
„Naše gény jednoznačne ovplyvňujú naše osobnostné predispozície,“ tvrdí Nivard. „Môžeme vysvetliť časť týchto genetických vplyvov, ale existujú zjavne aj podstatné environmentálne príčiny osobnosti, ktoré spolu vysvetľujú väčšinu individuálnych rozdielov.“
A práve v tom spočíva ďalšia ťažkosť. Ľudia sú nesmierne zložité bytosti a výrazne ich formuje prostredie, strava a kultúra. Ako zistiť, či osobnosť ovplyvňuje genetika a nie vonkajšie faktory? Jedným zo spôsobov je pozorovanie rodín.
Odborníci chcú pochopiť, ako formujeme naše rozhodnutia
Výskumníci porovnávali súrodencov a dvojvaječné dvojčatá, ktoré majú veľkú časť rodinného prostredia spoločnú, ale zdedili odlišné kombinácie génov svojich rodičov. Ak genetický variant spojený napríklad s extroverziou predpovedá aj to, ktorý zo súrodencov je extrovertnejší, potom je spoločná výchova oveľa menej pravdepodobným vysvetlením.
Genetické vplyvy na osobnosť v rámci rodín boli takmer identické s tými, ktoré sa zistili medzi ľuďmi, ktorí neboli pokrvnými príbuznými. Nie všetky analýzy však boli až také konzistentné a jednoznačné. Genetické vzory spojené s prívetivosťou sa v rôznych skúmaných skupinách značne líšili.
„Na rozdiel od sebectva, neúprimnosti nemeria prívetivosť, osobnostný rys spočívajúci v tom, že človek je milý, súcitný, ochotný spolupracovať, srdečný, úprimný, priamy a ohľaduplný, presne to isté v rôznych kultúrach, kohortách a vekových skupinách,“ uviedol Nivard.
Tieto rozdiely môžu byť jednoducho spôsobené dotazníkmi, ktoré kladú dôraz na rôzne aspekty prívetivosti. Môžu však odrážať aj skutočné kultúrne rozdiely v tom, čo tento rys formuje. Aby sa to objasnilo, bude potrebný ďalší výskum.
Pozrite si
Genetické vplyvy na osobnosť v rámci rodín boli takmer identické s tými, ktoré sa zistili medzi ľuďmi, ktorí neboli pokrvnými príbuznými. Samotná osobnosť bola už skôr spájaná s tým, či je pravdepodobné, že daná osoba pôjde voliť vo voľbách. Vedci dokonca prepojili osobnostné črty s dlhovekosťou.
V konečnom dôsledku genetika osobnosti ponúka výskumníkom ďalší nástroj na pochopenie toho, ako osobnosť formuje naše rozhodnutia, správanie a zdravie. Nie je to však spôsob, ako z DNA odčítať, aký človek je.
Zdroje: Genome Québec, Nature (1, 2), Science Alert
(RR)
