V medzinárodnej štúdii uverejnenej v časopise Papers in Palaeontology vedci opísali úplne nový, doteraz neznámy druh jašterice.
Najznámejší predstaviteľ rodu Timon: jašterica perlová (Timon lepidus). Zdroj: Wikimedia Commons/Lanzi
Pôvod jašteríc z čeľade Lacertidae, ktoré sa vyskytujú v Euroázii a Afrike, by sme našli v Európe. Práve tu dnes tvoria dominantnú skupinu plazov a sú známe aj na Slovensku, kde domovinu nachádza hneď niekoľko druhov – od ikonickej jašterice múrovej (Podarcis muralis) a prísne chránenej jašterice zelenej (Lacerta viridis) až po unikátnu jaštericu živorodú (Zootoca vivipara).
Kedy sa jednotlivé vývojové línie diverzifikovali a kedy sa od seba oddelili rody, ktoré dnes bežne stretávame v prírode? Fascinujúcu odpoveď priniesla nová medzinárodná štúdia vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave a z Poľskej akadémie vied.
Jašterice rodu Timon
Kráľmi medzi európskymi zástupcami tejto skupiny sú jašterice rodu Timon. U nás doma ich síce nenájdeme, no sú ozdobou Stredomoria a severnej Afriky. Ich najznámejší predstaviteľ, jašterica perlová (Timon lepidus), je skutočným gigantom – vrátane chvosta dorastá do dĺžky 60 až 90 centimetrov.
Tento rod je pritom najbližším evolučným príbuzným našich zelených jašteríc (rod Lacerta), ktorých pestrofarebné samce s blankytne modrým krkom v období párenia očaria každého pozorovateľa.
Podľa doterajších molekulárnych dát sa predpokladalo, že k rozštiepeniu týchto dvoch úspešných línií došlo relatívne nedávno, v období spodného miocénu zhruba pred 20 až 18 miliónmi rokov. Paleontológovia navyše už takmer storočie pracovali s predpokladom, že staršie európske treťohory ovládal úplne vyhynutý, archaický a len vzdialene príbuzný rod Plesiolacerta.
„Náš výskum ukázal, že sme po desaťročia systematicky prehliadali niečo podstatné. Podrobné analýzy starobylých európskych fosílií totiž odhalili, že v skutočnosti nepatria žiadnemu vymretému primitívnemu rodu. Sú to priami zástupcovia moderného rodu Timon,“ vysvetlil paleontológ Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
V rámci tohto rodu vedci opísali úplne nový, doteraz neznámy druh – Timon planeutes. Výsledky analýzy slovenských a poľských vedcov publikoval prestížny medzinárodný vedecký časopis Papers in Palaeontology.
Vedecký zvrat
Tento objav prináša prekvapujúci vedecký zvrat. Znamená to totiž, že obrie jašterice rodu Timon behali po európskom kontinente už v období eocénu pred neuveriteľnými 40 miliónmi rokov. Oddelenie dvoch kľúčových rodov Timon a Lacerta sa tak muselo odohrať o milióny rokov skôr, než si vedci dokázali predstaviť. Celá radiácia a vznik moderných línií jašteríc sú posunuté hlboko do minulosti, čo z nich robí mimoriadne prastaré formy.
„Európsky paleogén tak namiesto slepých evolučných uličiek prekypoval bohatým zastúpením takzvaných pan-lacertidov vrátane korunných línií, ktoré prežili až do súčasnosti. Tento objav zásadným spôsobom mení celkový pohľad na to, ako pred desiatkami miliónov rokov vyzerala a prekvitala evolúcia týchto fascinujúcich šupinatých plazov,“ uzatvoril doktor Andrej Čerňanský.
Zdroj: TS UK v Bratislave
(zh)
