Veľké bylinožravce nie sú iba symbolom divočiny. Sú to kľúčoví architekti krajiny, ktorí pomáhajú udržiavať život v celej jeho rozmanitosti.
Zubor európsky, Milovice. Zdroj: AV ČR. Foto: Michal Köpping
V Európe (vrátane Slovenska) sa pozoruje úbytok počtu druhov aj početnosti hmyzu. Najviac ohrozené sú napríklad motýle, včely, opeľovače a vodný hmyz.
Návrat veľkých kopytníkov do krajiny
Druhová pestrosť hmyzu výrazne klesá aj v prírode Česka. Zmierniť tento prepad by mohol podľa českých vedcov návrat veľkých kopytníkov, ako sú divoké kone, zubry a pratury, do krajiny. Ukazuje to rozsiahla štúdia českých vedcov vedených výskumníkmi z Biologického centra Akadémie vied Českej republiky (BC AV ČR), ktorí sledovali päť skupín hmyzu na jedenástich lokalitách v Českej republike s celoročnou pastvou veľkých kopytníkov. Výsledky publikoval odborný časopis Journal of Applied Ecology.
„Zaujímalo nás, či návrat veľkých bylinožravcov dokáže aspoň čiastočne nahradiť procesy, ktoré v krajine chýbajú od vymiznutia megafauny,“ povedal autor štúdie Martin Konvička z Biologického centra AV ČR.
Megafauna, teda veľké bylinožravce od praturov a zubrov až po mamuty v praveku, ktoré po tisícročia utvárali európsku krajinu, z väčšiny územia zmizli pôsobením ľudskej činnosti. Hmyz je pritom silno závislý od štruktúry prostredia. Vplyvom zmien v krajine patrí medzi najrýchlejšie ubúdajúce skupiny organizmov.
Pratur, Milovice, Česko. Zdroj: AV ČR. Foto: Michal Köpping
Pozrite si
Viac opeľovačov i kobyliek
Výskum prebiehal desať rokov na jedenástich unikátnych lokalitách, ktoré vznikli vďaka organizácii Česká krajina. Organizácia zohrala kľúčovú úlohu v tom, že sa do Česka vrátili veľké kopytníky a vytvorila mimoriadne podmienky pre výskum ich vplyvu na prírodu. Vedci tak mohli porovnávať pastviny s prítomnosťou divokých bylinožravcov – exmoorskych pony, praturov a zubrov – s okolitými plochami bez pastvín.
Ukázalo sa, že na pasených lokalitách pribudli druhy i jedince včiel a ôs a výrazne vzrástli počty kobyliek a sarančí. V ostatných skupinách, medzi ktoré patrili denné a nočné motýle či mravce, sa celková druhová bohatosť výrazne nelíšila.
„Efekt nebol vo všetkých skupinách rovnaký, dôležité však je, že sme nepozorovali negatívny vplyv veľkých zvierat na žiadnu z nich,“ uviedol entomológ Jan Walter.
Nejde iba o počet druhov, ale aj o ich vlastnosti
Kľúčovým zistením štúdie je, že návratom veľkých kopytníkov do krajiny sa zásadne mení druhové zloženie hmyzu. Pribúdajú predovšetkým druhy, ktoré sú menšie a menej pohyblivé, majú špecializovanejšie nároky na prostredie, využívajú nízke byliny a dokážu prežiť v prostredí pravidelne narušovanom pastvou.
„Veľké bylinožravce vytvárajú pestrú mozaiku prostredia od spasených plôch po narušenú pôdu. A práve táto rôznorodosť je pre mnoho druhov hmyzu kľúčová,“ vysvetlil Martin Konvička.
Exmoorsky pony na lokalite Josefovské lúky. Zdroj: AV ČR. Foto: Vojtěch Lukáš
Návrat podmienok, na ktoré je hmyz evolučne zvyknutý
Väčšina dnešných druhov hmyzu sa vyvinula v dobe, keď európsku krajinu obývala početná megafauna. Po jej vyhubení človekom ju nahradilo tradičné hospodárenie, ktoré zahŕňalo stálu prítomnosť dobytka, koní a ďalších zvierat. Moderné intenzívne poľnohospodárstvo a lesníctvo však tieto podmienky odstránilo.
Návrat veľkých bylinožravcov do krajiny podľa autorov štúdie napodobňuje prirodzené narušovanie prostredia, ktoré spôsobovali veľké zvieratá v minulosti. Obnovuje tak chýbajúce ekologické procesy a môže zmierniť negatívny vplyv intenzívneho hospodárenia.
Pozrite si
Autori upozorňujú, že tento prístup nie je univerzálnym riešením. Niektoré druhy hmyzu môžu byť, naopak, potlačené, napríklad tie viazané na vysokú trávnu vegetáciu alebo málo narušované plochy.
„Dôležité je udržať v krajine pestrosť – teda kombináciu spásaných i nespásaných miest. To by pri dostatočnej veľkosti plôch s veľkými kopytníkmi zabezpečila samotná aktivita zvierat v kombinácii s pôsobením predátorov,“ doplnil Martin Konvička.
Návrat divokých bylinožravcov tak predstavuje sľubný nástroj na ochranu hmyzu a ďalších organizmov, na obnovu ekologických funkcií krajiny a ponúka sa aj ako alternatíva nákladnej starostlivosti o niektoré chránené územia.
„Veľké bylinožravce nie sú len symbolom divočiny. Sú to kľúčoví architekti krajiny, ktorí pomáhajú udržiavať život v celej jeho rozmanitosti,“ uzatvoril Martin Konvička.
Zdroj: TS AV ČR
(zh)
