Hudba ako taká sa už po stáročia opisuje ako univerzálny jazyk ľudstva. Niečo, čo presahuje kultúru aj hranice. Každý z nás určite aspoň raz zažil silnú fyzickú reakciu na hudbu. Zimomriavky, zrýchlený pulz alebo nával eufórie. To, ako vnímame hudbu, sa však líši od človeka k človeku.
Výskum odhalil pôvod vnímania hudby v našej DNA. Zdroj: iStock/stockphotodirectors
Výskum, publikovaný v časopise Nature Communications, odhalil pôvod vnímania hudby v našej DNA. Na výskum boli využité údaje z rozsiahleho švédskeho registra dvojčiat. Ukazuje sa, že naše hudobné potešenie nie je len otázkou vkusu alebo výchovy, je to genetická vlastnosť.
Nejde len o špecifický gén pre hudbu
Na začiatku bolo potrebné izolovať vplyv prírody a výchovy. Tento koncept sa ľahko dokazuje pri porovnávaní identických dvojčiat, ktoré majú spoločných 100 percent svojej DNA, s dvojvaječnými dvojčatami, ktoré majú spoločných približne 50 percent. Na základe ich porovnania dokážu vedci vypočítať, do akej miery je určité správanie riadené genetikou.
Štúdia, do ktorej bolo zapojených tisíce účastníkov, odhalila pozoruhodnú štatistiku. Približne 54 percent rozdielov v hudobnom vnímaní a pôžitku možno pripísať genetickým faktorom. To znamená, že viac ako polovica dôvodov, prečo by ste mohli byť vášnivým milovníkom hudby, zatiaľ čo váš súrodenec nie, môže byť pevne zakódovaná vo vašej vnútornej biológii.
Tento objav však nehovorí len o jednom špecifickom géne pre hudbu. Výskumníci využili Barcelonský dotazník hudobného pôžitku (BMRQ: Barcelona Music Reward Questionnaire). Ide o sofistikovaný nástroj, ktorý rozdeľuje pôžitok z hudby do piatich aspektov:
- vyhľadávanie hudby (naša intenzívna túžba hľadať novú hudbu),
- regulácia nálady (využívanie hudby na zmenu emocionálnych stavov),
- senzoricko-motorický aspekt (potreba tancovať alebo stepovať),
- sociálny aspekt (zážitok z hudby),
- emocionálna evokácia (schopnosť cítiť hlboké emócie a zimomriavky).
Údaje ukázali, že tieto rôzne aspekty vnímania hudby sú všetky dedičné, ale riadi ich zložitá, prepojená sieť genetických dráh, nie jediný gén.
Oddelenie ucha od srdca
Jedným zo zistení štúdie je aj oddelenie hudobných schopností od hudobného potešenia. V minulosti sa často predpokladalo, že ľudia s dobrým sluchom alebo s prirodzeným zmyslom pre rytmus si hudbu užívajú najviac.
Genetická analýza však dokázala opak. Pôžitok, ktorý z hudby cítime, dopamínový zásah do mozgu, je geneticky odlišný od audiomotorických zručností, ako je rozpoznávanie rytmu alebo melodická pamäť. Môžeme byť hluchí na tóny a stále zažívať hlbokú, geneticky podmienenú eufóriu z hudby. Naopak, virtuózny klavirista môže mať technické gény pre dokonalý sluch, ale má nižšiu genetickú predispozíciu pre emocionálnu odmenu z hudby samotnej. To naznačuje, že naše mozgy si vyvinuli dva samostatné systémy: jeden na spracovanie matematiky zvuku (rytmus a výška tónu) a druhý na spracovanie jeho významu (odmena a emócia).
Aký je evolučný význam?
Celý koncept prináša základnú otázku. Prečo by naša DNA vynakladala toľko energie na niečo, čo zrejme nemá okamžitý prínos pre prežitie? Na rozdiel od jedla (nevyhnutného na energiu) alebo pohlavia (nevyhnutného na reprodukciu) je hudba v prísnom darwinovskom zmysle biologicky zbytočná.
Vysoká dedičnosť zistená vo švédskej štúdii naznačuje, že hudba mohla slúžiť ako dôležité sociálne lepidlo. Sociálny aspekt v podobe pôžitku z hudby – pocit spojenia pri speve v zbore alebo tanci v skupine – pravdepodobne pomáhal raným ľudským kmeňom zostať súdržnými.
Personalizovaný playlist
Pochopenie, že pôžitok z hudby je dedičná biologická vlastnosť, by mohlo zmeniť náš prístup k duševnému zdraviu a k terapii. Ak je regulácia nálady prostredníctvom hudby možným genetickým aspektom, hudobná terapia by mohla byť predpísaná ako primárny zásah pri depresii alebo úzkosti ľuďom so správnym genetickým profilom.
Pochopením genetickej predispozície jednotlivca na rytmus verzus emocionálne vplyvy by mohli streamovacie služby riadené umelou inteligenciou prispôsobiť playlisty nielen podľa toho, čo sa nám predtým páčilo, ale aj podľa toho, ako je náš mozog nastavený na prijímanie hudby.
Keď zažijete nabudúce pri počúvaní hudby zimomriavky, spomeňte si, že je za tým komplexný biologický proces, ktorý sa vytváral milióny rokov. Vaša reakcia je dôkazom špecifického odkazu odovzdávaného z generácie na generáciu a zapísaného vo vašom genetickom kóde. Zatiaľ čo kultúra a skúsenosti určite formujú náš hudobný vkus, jadrom našej hudobnej vášne je dedičnosť.
Zdroje: Nature, Science Daily
(RR)
