Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Mumifikované vlčie mláďa odhalilo zánik nosorožca srstnatého

Zora Kuruczová

V žalúdku vlčieho mláďaťa sa našiel kus mäsa stále pokrytý zvyškami chlpov. Ukázalo sa, že patril vyhynutému nosorožcovi srstnatému.

Vyobrazenie nosorožca srstnatého. Ilustračný obrázok.

Zobrazenie nosorožca srstnatého. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons/Benjamin Langlois

V roku 2011 sa na severovýchode Sibíri v Tumate podarilo lovcom mamutej slonoviny odhaliť pozostatky vlčieho mláďaťa, trvalo mumifikovaného v nánosoch ľadu (permafroste) staré viac ako 14 400 rokov. Zviera zomrelo ako mláďa; dožilo sa len niekoľkých týždňov a pravdepodobne zahynulo pri zosuve pôdy. Jeho telo ostalo pod permafrostom perfektne zachované spolu so zubami, s kožou a so srsťou.

Permafrost je dlhodobo zamrznutá povrchová oblasť s priemernými ročnými teplotami okolo 0 stupňov Celzia. V dnešnej dobe tvoria tieto oblasti približne 20 percent povrchu Zeme, pričom hrúbku a plochu permafrostu aktívne ovplyvňuje klimatická zmena. Oblasť Sibíri a Aljašky pokrytá permafrostom je pozostatkom ľadových dôb, keď boli priemerné letné teploty o 11 stupňov Celzia nižšie ako v súčasnosti.

Pozostatky mumifikovaného vlčieho mláďaťa objavené v na severovýchode Sibíru v Tumate.

Pozostatky mumifikovaného vlčieho mláďaťa objavené v na severovýchode Sibíri v Tumate. Zdroj: Stockholm University. Foto: Mietje Germonpré

Pozoruhodné zistenia

Súčasťou objavu bol aj obsah jeho žalúdka, ktorý priniesol pozoruhodné zistenia. V tráviacej sústave sa našiel kus mäsa stále pokrytý kúskami chlpov. Genetická analýza odhalila, že ide o tkanivo nosorožca srstnatého (Coelodonta antiquitatis), ktorý žil v stepnej tundre až do vyhynutia v období štvrtohôr.

Pri sekvenovaní genómu nosorožca srstnatého vedci použili starovekú DNA (ancient DNA; aDNA), ktorá je mimoriadne krehká. Počas tisícročí sa rozpadá na drobné fragmenty, podlieha kontaminácii a je ťažké ju odlíšiť od genetického materiálu hostiteľa. Z týchto dôvodov nebolo doteraz získanie genómu nosorožca srstnatého možné.

Kúsok tkaniva nosorožca srstnatého nájdený v žalúdku vlčieho mláďaťa Tumat-1 odfotografovaný v Centre pre paleogenetiku v Štokholme v roku 2020.

Kúsok tkaniva nosorožca srstnatého sa našiel v žalúdku vlčieho mláďaťa Tumat-1. Odfotografovali ho v Centre pre paleogenetiku v Štokholme v roku 2020. Zdroj: Stockholm University. Foto: Love Dalén

Zostavili kompletný genóm nosorožca srstnatého

V štúdii publikovanej 14. januára 2025 sa však vedeckému tímu z Centra pre paleogenetiku podarilo zostaviť kompletný genóm nosorožca srstnatého práve zo zakonzervovaného tkaniva. Získaný genóm porovnali s genómom najbližšieho žijúceho príbuzného, nosorožca sumatrianskeho. Získaný genóm je zvlášť cenný, pretože pochádza z jednej z posledných generácií nosorožcov srstnatých, ktoré na Zemi žili. Tento konkrétny nosorožec žil len niekoľko sto rokov pred tým, než tento druh vymizol.

Posledné jedince nosorožca srstnatého vyhynuli približne 8 000 rokov pred n. l. Nosorožec srstnatý na kresbe Heinricha Hardera, okolo roku 1916.

Posledné jedince nosorožca srstnatého vyhynuli približne 8 000 rokov pred n. l. Nosorožec srstnatý na kresbe Heinricha Hardera, asi v roku 1916. Zdroj: Wikimedia Commons

Hlavnou otázkou zostáva, prečo vlastne nosorožec srstnatý vyhynul? Porovnaním novosekvenovaného genómu s dvoma staršími genómami nosorožca srstnatého boli vedci schopní identifikovať dôvody dlhodobého úpadku tohto druhu, ako sú strata genetickej diverzity či dôkazy o príbuzenskom krížení. Táto analýza zistila, že nosorožce srstnaté boli geneticky zdravé až do niekoľkých storočí pred svojím vyhynutím. To poukazuje na rýchly kolaps druhu, pravdepodobne v reakcii na dramatické zmeny prostredia.

Vyhynutie nosorožca srstnatého sa zhoduje s obdobím náhleho otepľovania na konci poslednej ľadovej doby približne pred 14 700 až 12 900 rokmi. Hoci zmena klímy predstavuje v súčasnosti najpravdepodobnejší zdroj vyhynutia, výskumníci nevylučujú ani ľudský vplyv.

Zistenia o nosorožcovi srstnatom ilustrujú vplyv zmeny prostredia na druh, ktorý bol zdravý tisíce generácií a následne vyhynul v relatívne krátkom čase. V modernom kontexte je pochopenie tejto dynamiky kľúčové. Mnohé živočíšne druhy dnes čelia bezprecedentným zásahom do životného prostredia a práve genóm nosorožca srstnatého poskytuje pohľad na to, ako organizmy reagujú (alebo nereagujú) na rýchle zmeny. Sekvenovanie genómu nosorožca srstnatého z obsahu vlčieho žalúdka je vedecký míľnik. Ide o prvý prípad, keď bol kompletný genóm rekonštruovaný z obsahu tráviacej sústavy iného zvieraťa.

Zdroj: The Guardian, Nature, National Geographic

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup