Modré kvety scíl priťahujú hmyz oveľa viac a snežienkam doslova odlákavajú opeľovače, čo výrazne znižuje šance snežienok na úspešné opelenie.
Modré kvety scíl sú pre opeľovače atraktívnejšie než biele kvety snežienok. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons
Biele snežienky a modré scily patria medzi prvé kvety, ktoré po zime pokrývajú lesné porasty. Na prvý pohľad sa môže zdať, že spolunažívanie týchto poslov jari je harmonické. Ako však ukazuje výskum vedcov zo Slovenskej akadémie vied a z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý bol publikovaný v časopise Frontiers in Plant Science, prítomnosť scíl môže mať negatívny dosah na populáciu snežienok.
Aj opeľovače si vyberajú
Vo svojom výskume sa prírodovedec Pavol Prokop (Prif UK a SAV) a jeho kolegovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Prif UK) zamerali na dve bežné jarné rastliny, a to snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a scilu (Scilla spp.).
„Keď si vyjdete na jar von a vidíte snežienky, často medzi nimi bývajú modré kvietky. Volajú sa scily. A pri jednej prechádzke som postrehol, že opeľovače si veľmi často všímajú práve scilu a snežienku úplne ignorujú,“ opísal prvý impulz k výskumu Pavol Prokop v dávnejšom rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH.
To, že aj opeľovače majú svoje preferencie a rastliny o ich priazeň „súperia“ najmä v období skorej jari, keď sú pre nízke teploty menej aktívne, je známe. Rastliny, ktoré sú pre hmyz väčším lákadlom, sú tak vo výhode.
Pomocou kombinácie terénnych pozorovaní a moderných laboratórnych metód vedci sledovali, koľko a ktoré opeľovače scily a snežienky navštevujú a aký to má vplyv na ich reprodukciu.
Aj opeľovače majú svoje preferencie a rastliny o ich priazeň „súperia“ najmä v období skorej jari. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons/Hedwig Storch
Modrá farba láka viac
Jednou z príčin väčšej atraktívnosti je farba kvetu. „Rastliny môžu vytlačiť súbežne sa vyskytujúce druhy vďaka väčšej atraktívnosti svojich kvetov pre opeľovače, najmä čo sa týka farby,“ uvádzajú vedci v štúdii.
Keďže včely prirodzene preferujú modrú farbu pred bielou, vedci predpokladali, že modro kvitnúce scily budú priťahovať viac opeľovačov než biele snežienky. Hypotézu testovali v teréne porovnaním kvadrátov, na ktorých rástli snežienky spolu so scilami, a na kvadrátoch, kde scily experimentálne odstránili. Následne sledovali úspešnosť rozmnožovania snežienok.
Výsledky ukázali, že scily priťahovali výrazne viac opeľovačov než snežienky. Po odstránení scíl sa počet opeľovačov na snežienkach zvýšil, čím sa zvýšil aj ich reprodukčný úspech.
Modrá farba kvetov scíl láka opeľovače viac. Na obrázku je Scilla luciliae. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons/Christoph Matthias Siebenborn
Opeľovače identifikovali podľa stôp DNA na kvetoch
Na miestach, kde boli scily experimentálne odstránené, zistili vedci pomocou eDNA metabarkódingu, že na kvetoch snežienok je viac stôp DNA opeľovačov ako na miestach, kde scily rástli. Podľa drobných stôp DNA, ktoré hmyz zanechal na kvetoch, tiež identifikovali druhy opeľovačov, ktoré ich navštívili. „Analýza eDNA ukázala, že prítomnosť scíl významne znížila alfa diverzitu a taxonomickú bohatosť spoločenstva opeľovačov snežienok. Okrem toho kvadráty so scilami vykazovali významnú zmenu v zložení spoločenstva, pričom snežienky navštevovali prevažne taxóny ako Lepidoptera (motýle, pozn. red.), ktoré môžu poskytovať odlišné opeľujúce služby, kým skupina bez scíl vykazovala vyváženejšie a rozmanitejšie zloženie vrátane kľúčových taxónov Hymenoptera (blanokrídlovce, pozn. red.) a Diptera (dvojkrídlovce, pozn. red.). Táto nadradená atraktívnosť scíl, konzistentná v terénnych pozorovaniach aj v kontrolovaných laboratórnych experimentoch, výrazne podporuje jej úlohu ako magnetického druhu. Plodnosť kvetov snežienok na kvadrátoch s prítomnosťou scíl bola výrazne nižšia než na parcelách bez scíl,“ píšu vedci v uverejnenej štúdii.
Prítomnosť scíl sa tak odzrkadlila i v menšej rozmanitosti opeľovačov, ktoré navštevovali snežienky. Chýbali najmä dôležité skupiny ako blanokrídlovce (napr. včely) a dvojkrídlovce (napr. muchy). Dominovali iné skupiny, napríklad motýle, ktoré môžu byť menej efektívnymi opeľovačmi.
V prítomnosti scíl bola rozmanitosť opeľovačov, ktoré navštevovali snežienky, nižšia. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons/Hedwig Storch
Príťažlivosť magnetických druhov
V prípade scíl ide o tzv. magnetický druh rastlín, ktoré opeľovače výrazne priťahujú. Ich nápadné modré kvety sú pre ne lákavejšie než nenápadnejšie biele kvety snežienok.
Takéto druhy môžu mať na opeľovanie okolitých rastlín dvojaký efekt. Niekedy pomáhajú susedným rastlinám tým, že prilákajú viac opeľovačov do oblasti. Efekt však môže byť aj neutrálny alebo opačný, keď magnetický druh pritiahne všetku pozornosť na seba.
V prípade scíl a snežienok ide o posledný scenár. Modré kvety scíl priťahujú hmyz oveľa viac a snežienkam doslova odlákavajú opeľovače, čo výrazne znižuje šance snežienok na úspešné opelenie. „Celkovo sa zdá, že spoločenstvá skoro kvitnúcich rastlín čelia silnému konkurenčnému boju o opeľovače, ktorých je v dôsledku nízkych jarných teplôt málo. Magnetické druhy môžu výraznejšie ovplyvňovať aktivitu opeľovačov vo svoj prospech a potenciálne ohrozovať reprodukčný úspech iných, spoločne sa vyskytujúcich druhov,“ konštatujú výskumníci.
Väčšiu atraktivitu scíl pre opeľovače potvrdil aj pokus s komerčne chovanými čmeliakmi v laboratórnych podmienkach. Jasne ukázal, že čmeliaky na 90 percent preferujú scilu. Zistenie z laboratória tak korešponduje s tým, čo vedci pozorovali v prírode.
Konkurenčná výhoda zvyšuje reprodukčný úspech
Na prvý pohľad si ani neuvedomujeme, že aj drobné rozdiely vo farbe, vôni či v tvare kvetov môžu výrazne ovplyvniť ich príťažlivosť pre hmyz, a tak rozhodnúť o reprodukčnom úspechu alebo neúspechu daného druhu.
Tento výskum ukazuje, že aj medzi jarnými kvetmi prebieha významný konkurenčný boj s dosahom na reprodukciu rastlín. Scily ako súčasť jarnej prírody sú tak silným konkurentom, ktorý dokáže ovplyvniť osud iných rastlín, v tomto prípade snežienok.
V ďalšom výskume sa vedci plánujú venovať konkrétnym mechanizmom vysokej atraktívnosti scíl. Konkrétne plánujú manipulovať s farbou, počtom kvetov, ich sklonom (kvety snežienok smerujú smerom dole, kvety scíl naopak) a prítomnosťou sneti, t. j. hubového ochorenia, ktoré napáda scily a ovplyvňuje aj ich atraktívnosť pre opeľovače.
Zdroj: https://doi.org/10.3389/fpls.2026.1760796, VND
(zh)
