Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Medzinárodný deň psov: Nové vedecké poznatky o zdraví a starnutí psov

Zuzana Šulák Hergovitsová

Prinášame vám niektoré z najnovších poznatkov z tohto roku, ktoré priniesli výskumy zamerané na štvornohých priateľov.

Pes ako domáce zviera. Zdroj: iStock.com/PavelRodimov

Psy sú oddanými spoločníkmi. Zdroj: iStock.com/PavelRodimov

Hovorí sa, že pes je najlepším priateľom človeka. Je pravda, že psy sú svojim majiteľom oddané a verné. Spomínaná vernosť je výsledkom obojstrannej emocionálnej väzby medzi zvieraťom a človekom.

Pozitívny vplyv psov na psychickú pohodu človeka preukázali viaceré štúdie. Pri interakcii so psami sa u človeka uvoľňujú látky, ako napríklad oxytocín, ktoré môžu znížiť stresové parametre: krvný tlak, srdcovú frekvenciu a hladinu kortizolu.

Na význam štvornohých priateľov v našich životoch upriamuje pozornosť aj dnešný Medzinárodný deň psov, ktorý sa slávi od roku 2004. Do života ho uviedla odborníčka na správanie zvierat Colleen Paigeová s cieľom zvýšiť povedomie o adopcii psov, ktoré sú v útulkoch.

Psy a vedecký výskum

Spolunažívanie psa a človeka má dlhú históriu. Pes, ktorý sa vyvinul domestikáciou z vlka, sprevádza ľudí už asi 15 000 rokov. Pre svoju blízkosť k človeku sú psy predmetom mnohých výskumov z oblasti psychológie, genetiky, chorôb a ich liečby či starnutia.

Výskumy sú pritom prínosné pre obe strany. V prípade psov môžu pomôcť zlepšovať diagnostiku, výživu, liečbu, prevenciu ochorení či podmienky, v ktorých zvieratá žijú. Keďže sú niektoré ochorenia a biologické procesy prebiehajúce pri psoch podobné tým ľudským, môžu byť poznatky z výskumov užitočné aj pre humánnu medicínu.

Prinášame vám niektoré z najnovších poznatkov, ktoré priniesli výskumy zamerané na štvornohých priateľov v roku 2026.

Najkomplexnejšia mapa črevného mikrobiómu psov

V januári 2026 výskumníci z Waltham Petcare Science Institute v Spojenom kráľovstve, celosvetovo uznávaného výskumného centra v oblasti výživy domácich zvierat, uverejnili v recenzovanom časopise Microbiome doteraz najkomplexnejšiu mapu črevného mikrobiómu psov.

Analýza 501 vzoriek výkalov od 107 zdravých jedincov z USA a Európy odhalila stovky doteraz neznámych mikroorganizmov žijúcich v tráviacom trakte psov. Vedci identifikovali aj kľúčovú skupinu 240 druhov, ktoré tvoria viac ako 80 percent črevnej mikroflóry zdravého psa.

Prínos výskumu

Prečo je dôležitý výskum črevného mikrobiómu psov? Lebo aj v živote psov zohráva črevný mikrobióm významnú úlohu. Podobne ako u ľudí súvisí s imunitou, náladou, úrovňou energie a tým, ako dobre sa zvieratám vstrebávajú živiny. Väčšina výskumov črevného mikrobiómu sa doteraz zameriavala na ľudí, získané údaje však neboli prenositeľné na psov. Nové zistenia môžu pomôcť pri vývoji  stravy, probiotík a liečby prispôsobenej biológii štvornohých miláčikov.

Chôdza ako indikátor psej demencie

V júni 2026 tím z Veterinárnej fakulty Štátnej univerzity v Severnej Karolíne uverejnil v časopise Frontiers in Veterinary Science štúdiu, ktorá poukazuje na súvislosť medzi spôsobom chôdze psov a počiatočnými štádiami kognitívneho úpadku.

Ide o takzvaný syndróm kognitívnej dysfunkcie (CDS), ľudovo označovanej za psiu demenciu. Je to neurodegeneratívne ochorenie podmienené vekom. Súvisí so starnutím centrálnej nervovej sústavy zvieraťa a pripomína príznaky Alzheimerovej choroby u ľudí.

Pri sledovaní 88 starších a geriatrických psov vedci zistili, že s nástupom kognitívneho úpadku sa dĺžka kroku predných končatín psov výrazne skracuje, a to nezávisle od bežného starnutia. Každých 10 bodov na škále kognitívnej dysfunkcie pri psoch (CADES) zodpovedá skráteniu dĺžky kroku predných končatín približne o 1,2 percenta. Na zadných končatinách sa takýto trend neprejavil.

Demencia postihuje psy častejšie, ako sa zdá

Demencia medzi psami je častejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Prvé príznaky ako dezorientácia, problémy so spánkom a zmeny v správaní sú často zamieňané za bežné prejavy starnutia. „Pes môže zabudnúť, kde má misku s vodou, môže sa vyhýbať ľuďom, byť príliš prítulný, štekať, bezdôvodne vyť, menej spať alebo sa v noci bezcieľne potulovať po dome,“ uvádzame v článku na portáli VEDA NA DOSAH, ktorý sa podrobnejšie venuje problematike psej demencie.

Nové poznatky tak poskytnú veterinárom a majiteľom domácich miláčikov nový indikátor, ktorý môže prispieť k lepšej a rýchlejšej diagnostike. Ak pes prednými končatinami nakračuje neistejšie, strnulejšie a kroky sú kratšie, nemusí ísť o artritídu. Môže to byť prvý náznak nastupujúcej psej demencie.

Štúdia uverejnená začiatkom roka v časopise The Journals of Gerontology a realizovaná v rámci rozsiahleho projektu zameraného na starnutie psov s názvom Dog Aging Project prebiehajúceho s podporou Národného inštitútu pre starnutie (NIH) a realizovaná na Texaskej univerzite A&M, priniesla významné poznatky týkajúce sa starnutia psov.

Podobnosť so starnutím ľudí

Vedci zistili, že metabolické vzorce, drobné molekuly vznikajúce ako následok chemických procesov v organizme, ktoré predpovedajú, ako rýchlo človek starne a aké je jeho riziko úmrtnosti, sú pri psoch pozoruhodne podobné.

„Molekuly, ktoré pri psoch predstavujú riziko alebo ich chránia pred predčasnou smrťou, sú veľmi podobné tým ľudským. Ukázalo sa, že dôležité črty biológie starnutia máme podobné, čo je naozaj zaujímavé a obohacujúce,“ cituje tlačová správa univerzity Dr. Kate Creevyovú, hlavnú veterinárnu lekárku projektu Dog Aging Project a profesorku na Texas A&M College of Veterinary Medicine & Biomedical Sciences. Podľa Creevyovej zistenia tiež vyzdvihujú význam domácich psov ako modelových organizmov pre výskum dlhodobého zdravia a dĺžky života.

Ide o prelomový objav. Mnoho výskumov zameraných na starnutie ľudí sa teraz dá s väčšou istotou aplikovať aj na psy. Zistenie naznačuje, že starnutie psov aj ľudí sprevádzajú prejavy aj procesy, ktoré sú si podobnejšie, než si vedci doteraz mysleli. Do projektu sa zapojilo viac ako 51 000 psov a výskumníkom bolo sprístupnených viac ako 50 miliónov údajov.

Prínosy výskumu

Vzhľadom na to, že psy žijú v porovnaní s ľuďmi oveľa kratšie, môžu vedci skúmať procesy starnutia oveľa rýchlejšie. Kým ľudia sa dožívajú priemerne 73,8 roka, psy žijú asi iba 12 – 13 rokov, čo dáva výskumníkom príležitosť pozorovať porovnateľné výsledky pri psoch za zlomok času.

A čo psí priatelia? Podľa Creevyovej je odpoveď jednoduchá. Odkaz pre majiteľov znie, že všetko, čo prispieva k zdravému starnutiu u ľudí, je pravdepodobne rovnako prospešné pre psích miláčikov.

Aj pri psoch zohráva životný štýl významnú úlohu v udržiavaní zdravia a dobrej kondície. Vyvážená strava, optimálna telesná hmotnosť, pravidelný pohyb primeraný veku a kondícii, kvalitný spánok a dostatok mentálnych podnetov môžu prispievať k lepšiemu fyzickému aj psychickému zdraviu a podporovať zdravé starnutie.

Zdroj: The American Kennel Club (1, 2), raisehappydog.com, VND (1, 2), Phys.org, Bergische Universität WuppertalTexas A&M University

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup