Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ľudská náklonnosť má pozitívny vplyv na blaho kurčiat, ukázal výskum

VEDA NA DOSAH

Nielen mačky a psy majú rady hladkanie a nežný prístup. Podľa britských vedcov to platí aj pre mladé kurčatá.  

Dievča drží kuriatko. Zdroj: iStock.com/Illia Peresada

Príjemný ľudský kontakt môže v mladých kurčatách vyvolať pozitívne emócie. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Illia Peresada

Vedci z Bristolskej univerzity skúmali, ako vnímajú kurčatá kontakt s človekom. Zistili, že príjemný a pokojný prístup a dotyk dokážu kurčatá nielen zbaviť strachu, ale vyvolávajú v nich aj pozitívne emócie. Výsledky výskumu podľa vedcov ponúkajú nový pohľad na to, ako dokáže zaobchádzanie v ranom veku ovplyvniť blaho mladých hospodárskych zvierat. Zistenia boli uverejnené v štúdii v odbornom časopise Animal Welfare.

Test podmienených priestorových preferencií

To, že dobré zaobchádzanie má vplyv na mieru stresu, ktorý zažívajú mladé hospodárske zvieratá, v tomto prípade kurčatá, a dokáže im ho zmierniť, bolo podľa vedcov známe už dlhšie. Doteraz však podľa vedcov nebolo zrejmé, či a do akej miery zvieratá skutočne oceňujú príjemné zaobchádzanie a kontakt s človekom.

Aby to zistili, použili test podmienených priestorových preferencií. Ide o metódu, ktorá sa bežne používa v neurovedách na skúmanie toho, čo si zvieratá pamätajú zo svojich predchádzajúcich skúseností. Základný princíp je jednoduchý: zvieratá by si mali vytvoriť naučenú preferenciu pre miesta, kde sa cítili dobre alebo lepšie.

„Naše výsledky ukazujú, že príjemný ľudský kontakt môže v mladých kurčatách vyvolať pozitívne emócie,“ uvádza vo svojom vyhlásení vedúci štúdie a veterinárny lekár Ben Lecorps z Bristolskej univerzity.

Skúmali vzorku 20 kurčiat

V rámci štúdie malo 20 kurčiat z chovu nosníc na výber medzi dvoma komorami, z ktorých bola každá označená farebným signálom. V jednej z nich človek kurčatá hladkal a ticho sa im prihováral, správal sa k nim teda nežne. Človek v druhej komore sa síce tiež správal ticho, no zároveň neutrálne, čiže zvieratám neprejavoval náklonnosť.

Po niekoľkých kolách sa ukázalo, že kurčatá uprednostňovali komoru s hebkým prístupom, hoci tam už neboli žiadni ľudia. Podľa tímu to svedčí o tom, že si zvieratá komoru spojili s pozitívnou skúsenosťou.

Pokojné zaobchádzanie zvyšuje blaho

To však neznamená, že by sa kurčatá vyhýbali neutrálnej zóne bez interakcie. Správanie podľa vedcov skôr naznačuje, že ich prostredie s príjemným ľudským kontaktom priťahuje viac.

Dr. Ben Lecorps, docent na Veterinárnej fakulte Bristolskej univerzity a hlavný vedúci štúdie, uviedol: „Štúdia ukazuje, ako dokáže jednoduché a pokojné zaobchádzanie zmeniť vzťah medzi človekom a zvieraťom z takého, ktorý vyvoláva strach, na pozitívny, a tak zlepšiť blaho kurčiat.“

Výsledky štúdie poukazujú na to, že ľudia zohrávajú významnú úlohu pri formovaní raných afektívnych skúseností zvierat, čo môže priniesť potenciálne výhody pre chovateľské postupy a rámce hodnotenia dobrých životných podmienok zvierat.

Zdroj: University of Bristol, science.ORF.at

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup