Lopúchy, pichľavé suveníry z prírody, ale aj liečivé rastliny

Rastliny lopúcha poslúžili ako inšpirácia pre vynález suchého zipsu. V roku 1958 si ho patentoval švajčiarsky inžinier Georges de Mestral.

Lopúchy, dvojročné buriny, rastú po celej Európe. Hojne sa vyskytujú od nížin až po podhorský stupeň, pri potokoch, v priekopách, kroviskách či na násypoch. Spomienky na detstvo sa spájajú aj s ich pichľavými bodliakmi, ktoré sa prichytávali na oblečenie. Sú to nechcené suveníry prírody, ktoré treba z oblečenia prácne odstraňovať.

Suchý zips inšpirovaný prírodou

Často si neuvedomujeme, že príroda môže slúžiť ako inšpirácia pri riešení komplexných inžinierskych problémov. Využitím poznatkov o stavbe a fungovaní živých organizmov na vývoj nových technológií, materiálov a inovatívnych riešení sa zaoberá hraničný vedný odbor – bionika. Rastliny lopúcha sú jedným z príkladov nového objavu využívaného na celom svete. Stali sa priamymi pôvodcami používania suchého zipsu vo všetkých jeho praktických aplikáciách.

Objav urobil švajčiarsky inžinier Georges de Mestral (*1907 – †1990). Po prechádzke so psom, počas ktorej sa jeho štvornohý priateľ zasekol v húštine tvorenej rastlinami lopúchov, nasledovalo namáhavé odstraňovanie bodliakov zo psej srsti. Toto prinútilo Mestrela preskúmať pod mikroskopom ich zákrovy na súkvetiach tvorené listeňmi. Zbadal množstvo háčikov, ktoré sa pevne držali psích chlpov, ale aj slučiek odevných nití. Po dôkladnom rozbore odstránených častí rastlín zhotovil podobné háčiky zo syntetických plastov. V roku 1958 si dal zaregistrovať ochrannú známku pre suchý zips velcro (z francúzskych slov velours = zamat a crochet = háčik) na patentovom úrade.

Mýty a legendy

V severských krajinách rastú byliny lopúcha po letnej búrke veľmi rýchlo. Listy sú také veľké a široké, že najväčšie z nich môžu prekryť ramená dospelého muža. Aj preto germánske kmene tieto listy pomenovali Thorov plášť. Thor, ktorého otcom bol vládca bohov Odin, je najsilnejším staronemeckým bohom rozumu, hromu a blesku. Jeho atribútom je kladivo – mjölnir –, pomocou ktorého sa podľa legendy popasoval s neprajníkmi ľudí, obrami. Kladivo sa používalo ako posvätný symbol po tisíc rokov. Jeho najstaršie zobrazenie sa nachádza na Snoldelovom kameni (Národné múzeum v Kodani, Dánsko). Do kameňa ho vytesali Vikingovia medzi rokmi 800 až 900.

The Burry Man (bodliakový chlap) je ústrednou postavou rituálu Burryman’s Parade. Ide o verejný sprievod, ktorý sa každoročne koná vždy v druhý augustový piatok v škótskom meste South Queensferry neďaleko Edinburghu, a to už od roku 1687. Muž oblečený v kostýme s nahusto prichytenými bodliakmi obchádza mestské krčmy. Všade mu povinne nalievajú whisky, až kým po niekoľkých hodinách unavený a vyčerpaný nepadne na podlahu. Význam tohto obradu je už dávno zabudnutý a dnes je príčinou mnohých špekulácií. Jedna verzia hovorí, že bodliakový chlap predstavuje symbol vegetácie a plodnosti. Iní veria, že táto bytosť zosobňuje očistu od zlých duchov.

História

V praxi sa lopúch oddávna používal na čistenie krvi a ako obľúbený prostriedok na liečbu tráviacich ťažkostí. Prvá písomná zmienka sa nachádza v päťdielnej encyklopédii De materia medica (O bylinnom lekárstve), ktorú napísal grécky lekár, lekárnik a botanik Pedanius Dioscorides (*40 – †90). Rastlinu v diele nazýva arcteion, niekedy prosopis alebo prosopion (z gréckeho prosopon = tvár). Termíny sa vzťahujú na tvar listov pripomínajúcich okrúhlu tvár.

V roku 1544 taliansky lekár a prírodovedec Pietro Mattioli (*1501 – †1578) uverejnil komentár k liečivým rastlinám Dioscorida. V komentári sa zameriava na stanovenie rôznych morfologických znakov a zákonitostí ich usporiadaní na jednotlivých lopúchoch, ktoré sa spomínajú v starovekom diele. Mattioli píše: „Naši vidiečania si v horúčavách vyrábajú klobúky, ktorými sa chránia pred slnečnými lúčmi, keď žnú alebo mlátia obilie.“

Nemecký lekár, botanik a farmakológ Valerius Cordos (*1515 – †1544) píše o použití tejto byliny na podporu rastu vlasov v prvom oficiálnom liekopise (Dispensatorium) pre alpské krajiny. Diskusia o rozdieloch v morfológii jednotlivých rastlín lopúchov pokračovala v diele The English Physitian (Anglický lekár) botanika, bylinkára, lekára a astrológa Nicholasa Culpepera (*1616 – †1654).

Etymológia

Vedecký (latinský) názov arctium je odvodený z gréckeho slova arktos alebo keltského arth, čo znamená medveď. Druhá časť dvojslovného pomenovania (taxonomické epiteton) lappa znamená po grécky zachytiť sa a keltsky llap, čo symbolizuje húževnatý úchop rukou. Starší botanický názov bardana pochádza z talianskeho slova barda, v preklade konská deka, opätovne vo vzťahu k veľkým listom rastliny.

Rastliny lopúchov sa vyskytujú aj v oblasti Veľkých jazier Severnej Ameriky. Domorodé indiánske kmene ich volali mazaan. Stali sa kľúčovou súčasťou liečiteľstva šamanov, ktorí ich aplikovali na kožné ochorenia, na podporu trávenia, ale aj pri uštipnutí hmyzom.

Opis lopúchov a výskyt

Koreňovú drogu tvoria tri druhy lopúchov: lopúch väčší (Arctium lappa L.), lopúch menší (Arctium minus/Hill./Bernh.) a lopúch plstnatý (Arctium tomentosum Mill.).

Rastliny lopúcha väčšieho dorastajú do výšky od 0,5 do 1,5 metra. V priaznivom prostredí pri dostatku živín v pôde bývajú bujne rozkonárené. V prvom roku vyrastá ružica prízemných listov, v druhom roku už aj olistená stonka.

Stopkaté listy majú širokú srdcovitú čepeľ, celistvý okraj a sú nápadne veľké. Zvrchu sú páperisté až lysé, zo spodnej strany bielo plstnaté. Červenofialové rúrkovité kvety sú zoskupené do chocholičnatého súkvetia. Zákrov na súkvetiach tvoria charakteristické háčikovité listene. Včelári považujú lopúch za dobrú medonosnú rastlinu. Včely na veľkých súkvetiach ľahko zbierajú ich silno voňavý nektár a peľ.

Druh sa vyskytuje na ruderálnych stanovištiach (na rumoviskách), na miestach narušených ľudskou činnosťou, kde sa pôvodná vegetácia nahradila novou. Ďalej býva častý na ušliapaných sprašových pôdach i na čerstvých, ešte nekonsolidovaných navážkach, najmä pri sídliskách, komunikáciách a smetiskách.

Lopúch menší je dvojročná bylina s 0,5 až 1 meter vysokou rozkonárenou stonkou so striedavými spodnými listami, ktoré sú veľké vajcovité, horné menšie, kopijovité, riedko zúbkaté až celistvookrajové. Má riedko strapcovito usporiadané malé úbory päťpočetných kvetov s ružovými alebo bielymi korunami. Zákrovy zamladi bývajú pavučinaté, neskôr lysé, ale ich listene sú zakončené háčikmi. Plody sú nažky s krátkym opadavým chocholcom. Populácie rastlín žijú na neobhospodarovaných pôdach, najmä sprašových, v blízkosti sídlisk, na rumoviskách, smetiskách a pozdĺž komunikácií.

Lopúch plstnatý je dvojročná bylina s 0,6 až 1,2 metra vysokou stonkou, pozdĺžne popukanou, riedko plstnatou, niekedy červenkastou rozkonárenou. Listy má striedavé, veľké, vajcovité, riedko a plytko zúbkaté, na líci holé, na rube sivo plstnaté. Má vajcovité úbory päťpočetných kvetov s fialovými korunami, ktorých vonkajšie listene zákrovu sa končia háčikmi s krátkym opadavým chocholcom. Druh rastie na rúbaniskách, pri sídliskách, komunikáciách a na rumoviskách.

Druhy lopúchov sú rozšírené takmer v celej Európe, v Rusku, na západnej a východnej Sibíri, v Strednej Ázii, Himalájach, Číne, Japonsku a Malej Ázii. Ako introdukovaná rastlina rastie aj v Severnej a Južnej Amerike.

Lopúchy sú pôvodom ázijské druhy rastlín. Do Ruska a strednej Európy sa dostali pri tatársko-mongolskej invázii. Vďaka obrovskému počtu kočovných kmeňov v ich vlnených prikrývkach  precestovali tisíce kilometrov. V rokoch 1813 a 1814 pri vojne šiestej koalície štátov proti Napoleonovi Bonapartovi plody lopúchov migrovali so zásobovacími vozmi ruskej armády do západnej Európy.

Pestovanie

Pestovateľský postup pri lopúchu vyžaduje dobre prekyprenú mierne zásaditú pôdu, pohnojenú organickými hnojivami, dostatok vlahy a slnka. Semená vysievajte do hĺbky približne 25 mm, s odstupom 0,15 metra, v radoch od seba 0,60 metra. Miera ich klíčivosti je takmer 90 percent po stratifikácii. V druhom roku sa rastliny ľahko vysievajú aj samy. Porast je potrebné starostlivo odburiňovať špeciálnym kultivátorom, aby sa zabránilo rastu bočných koreňov. Mladé byliny lopúcha chránime pred požerom slimákmi. Úroda čerstvých koreňov je 2 000 kg.ha-1.

Ako špeciálna poľnohospodárska plodina sa lopúch pestuje v Kanade, USA, Severnej Kórei a Japonsku. V ďalších krajinách, napríklad v Rusku, sa pracuje na zavedení do pestovania vývojom technológie zberu a pozberovej úpravy.

Zber

Predmetom zberu z lopúchov sú dnes iba korene – Radix bardanae (Radix lappae). Vykopávajú sa pri nekvitnúcich rastlinách v jeseni (september – október) v druhom roku. Veľmi rýchlo a dôkladne sa umyjú, hrubšie sa po dĺžke rozrežú, staré, duté alebo drevnaté sa vytriedia a vyradia. Materiál sa rýchlo suší na dobre vetranom mieste v tieni, najlepšie však umelým teplom pri teplote 30 až 35 stupňov Celzia. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Správne usušená droga je zvonka tmavohnedá a zvnútra sivožltá. Má slabý pach, chutí odporne, slano, horko a príkro. Spracovať ju musíme čím skôr, ľahko ju napádajú škodce.

Účinné látky

Koreň lopúcha má až 5,2 percenta zásobného polysacharidu – inulínu. Z ďalších látok obsahuje sliz, triesloviny, minerálne látky, horčiny, β-sitosterín, stigmasterín a asi 0,2 percenta silice. Analyticky boli dokázané aj fenylacetaldehyd, benzaldehyd a 2-alkyl-3-metoxypyrazín, viaceré fenolové kyseliny (kávová, chlorogénová a deriváty kofeoylchinovej). Z flavonoidov boli dokázané flavón, luteolín, flavonol, kvercetín a glykozid kvercitrín. Vďaka širokému spektru prírodných látok výluhy čerstvých koreňov lopúchov môžeme použiť ako insekticíd proti húseniciam mlynárika kapustného a moliam.

Semená lopúcha z jednej rastliny majú hmotnosť asi 640 gramov. Morfologicky pozostávajú zo 46 percent osemenia (testa) a 54 percent zásobného pletiva vo vnútri (endospermu) so zárodkom (embryom). Dôležitý je obsah oleja od 14 až do 30 percent, ktorý je svetložltej farby s mernou hmotnosťou 0,925 5, s číslom zmydelnenia: 196,6 a jódovým číslom: 153,6. Vôňa pripomína ľanový olej a má mierne horkú chuť.

Jeho najdôležitejšou substanciou je arctiín s obsahom 5,5 percenta, ďalej arktigenín (2,6 %), lappaol A, C, F, matareisinol a arktignan E. Arctiín sa z plodov lopúcha extrahuje do krémov, pričom tieto majú omladzujúci a protizápalový efekt. Podporuje syntézu kolagénu a kyseliny hyalurónovej, čím posilňuje spojivové tkanivo. Zároveň spomaľuje elastázu, zabraňuje rozkladu elastínu a tým pomáha zachovaniu pružnosti pokožky.

Mastný olej z lopúcha sa používa aj pri výrobe mydla a v priemysle farieb, lakov a na výrobu sušiaceho oleja.

Liečebné využitie

Koreňová droga slúži na izoláciu inulínu, predovšetkým ako dietetikum (potravina na osobitné medicínske účely) a liečebné diagnostikum (tekutá forma podávaná cez sondu). Homeopatia pripravuje z čerstvých koreňov všetkých troch uvádzaných druhov esenciu, aplikovanú vnútorne pri kožných chorobách (akné, furunkulóza – bolestivé hnisavé vredy, ekzémy hlavy a pod.) a zvonka (proti chorobnému poteniu pod pazuchami).

Silica lopúcha pomáha vylučovaniu moču, tvorbe žlče, činnosti potných žliaz a látkovej premene organizmu. Droga slúži ako močopudný liek, pri reumatických kĺbových a svalových bolestiach a ľahších chorobách tráviacej sústavy. Keďže droga lopúcha má na organizmus posilňujúci účinok, jeho užívanie sa odporúča rekonvalescentom aj v pediatrii.

Najbežnejšie a najznámejšie použitie drogy zvonka je lopúchový olej (Oleum bardanae), z ktorého sa pripravuje kvalitný mastný výťažok. Používa sa najmä pri nadmernom vytváraní suchého hustého mazu (seborrhoea sicca) kože hlavy.

Recepty

Drogu lopúcha užívame ako zápar aj odvar. Na zápar použijeme 10 až 25 gramov drogy a zalejeme 0,5 litra vriacej vody. Pijeme dva- až trikrát denne po 150 ml. Prášok zo suchého koreňa lopúcha sa užíva v množstve pol čajovej lyžičky dva- až trikrát denne. Tinktúra z lopúcha raz i viackrát denne 30 až 40 kvapiek. Koncentrovanejší zápar alebo šťava z čerstvého koreňa sa môže použiť aj zvonka.

Čerstvo naklepané listy prikladáme na pomliaždeniny a ťažko sa hojace rany. Výborným prostriedkom je lopúchový olej, ktorý si pripravíme vylúhovaním drogy v arašidovom, olivovom alebo slnečnicovom oleji.

Na liečbu ekzémov sa osvedčila vnútorná aj vonkajšia aplikácia byliny. Podľa nej sa štyrikrát denne pije šálku odvaru. Zároveň sa navonok aplikuje odvar z piatich polievkových lyžíc drogy povarených asi v šiestich litroch vody. Po vylúhovaní ho treba precediť. Pacient sa má zabaliť do vyžmýkanej plachty namočenej v tomto odvare od ramien až po členky a prekryť suchou plachtou. Takto nechať pôsobiť minimálne trištvrte hodiny. Postup sa má opakovať každý deň, až kým sa na tele pacienta neobjavia drobné vyrážky, ktoré zmiznú o dva až tri dni. Vtedy je kúra, ktorá trvá spravidla tri týždne, ukončená. Počas kúry treba vylúčiť z jedálneho lístka živočíšne bielkoviny.

Na liečbu akné sa odporúča obklad pripravený z 50 gramov sušeného koreňa vareného 20 minút na miernom ohni. Na postihnuté miesta sa najmenej 10 minút prikladajú teplé obklady.

Zvonku sa ďalej môže odvar používať aj na umývanie tváre pri mastnej pokožke či uhrovitosti, ďalej pri plesňových ochoreniach či ako obklady na opuchy alebo svrbiace vyrážky. Na obklady však možno použiť aj sparené, krátko smažené alebo naklepané lopúchové listy.

Aj vypadávanie vlasov zmiernime a rast nových podporíme, ak do umytých a vysušených vlasov votrieme silný lopúchový odvar.

Pri kúre na posilnenie vlasov, ktorú treba opakovať každý mesiac, do pokožky vlasov vtierame zmes ricínového oleja a odvaru z koreňa lopúcha v pomere 1 : 1. Potom vlasy prečešeme a necháme pôsobiť 1 až 2 hodiny v igelitovom zábale. Nakoniec hlavu dobre umyjeme a osušíme.

Pri kandizovaní čerstvých stoniek ich odrežeme tesne pred tvorbou kvetov. Odstránime zelenú šupku. Stonku nakrájame podľa potreby a varíme vo vode so štipkou sódy štvrť hodiny. Po scedení plátky opätovne povaríme v brezovom alebo javorovom sirupe a v šťave z citróna, kým nebudú číre. Scedíme a pred podávaním dáme do kryštálového cukru.

Kozmetika

Korene lopúcha sa v kozmetike používajú na posilnenie vlasov, prevenciu vypadávania vlasov a liečbu akné. Priamo môžeme aplikovať čerstvé aj sušené korene. Odvary, suché a husté tekuté extrakty sa používajú v maskách, krémoch, pleťových mliekach, tonikách a hydrosóloch.

Riziká

Dosiaľ sa nezistili nijaké vedľajšie škodlivé účinky pri liečení lopúchmi. Bolo však zistené, že dlhodobé používanie koreňovej drogy môže narúšať vstrebávanie železa.

 

Použitá literatúra

• Alekseev, I. S. 2013: Polnyj atlas lekarstvennych rastenij. Doneck OOO „Glorija trejd“, 400 s.
• Čekman, I. S. 2003: Klinična fitoterapija. Vydavnictvo A.S.N., Kyev, 552 s.
• Duke,  J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., duCellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
• Ferracane, R., Graziani G., Gallo, M., et al. 2010. Metabolic profile of the bioactive compounds of burdock (Arctium lappa) seeds, roots and leaves. Journal of Pharmaceutical and Biomedical Analysis, 51: 399–404.
• Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
• Kardošová, A., Machová, E. 2006: Antioxidant activity of medicinal plant polysaccharides. Fitoterapia 77: 367–373.
• Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
• Mika, K. 1998: Fytoterapia pre lekárov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 379 s.
• Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
• Tobyn, G., Denham, A., Whitelegg M., 2016: Western Herbal Tradition, Jessica Kingsley Publishers: London, U.K., 392 p.

(zh)