Ligurček – liečivá bylina, ktorá by mala byť v každej záhrade

Korene a podzemok ligurčeka sa v tradičnej medicíne používajú najmä na zlepšenie trávenia, uľahčenie vykašliavania či na uvoľnenie kŕčov.

Bazalka, koriander, rozmarín, oregano a tymian sa často pestujú v našich záhradách. V úzadí týchto preferovaných rastlín stojí ligurček lekársky. Mohutnej trvalke kedysi patrilo významné miesto na stredovekých kláštorných pozemkoch a v raných amerických chatových záhradách. Ligurček sa vyznačuje výraznou chuťou, robustným rastom a mnohostrannými liečivými účinkami. V moderných zoznamoch pestovaných rastlín sa však objavuje len zriedka.

Pre svoje aromatické vône, okrasné aspekty a liečivé vlastnosti sa ligurček pestuje už veľmi dlho. Jeho používanie možno datovať už do obdobia starovekého Grécka a Ríma. Nie je len známou koreninou, ale aj významnou liečivou rastlinou. V dnešnej dobe sú najdôležitejšími pestovateľmi tejto špeciálnej plodiny krajiny ako Nemecko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Belgicko, Fínsko a USA.

Korene a podzemok ligurčeka sa v tradičnej medicíne používajú najmä na zlepšenie trávenia a vylučovania moču, ako liek podporujúci riedenie hustého hlienu a tým na uľahčenie vykašliavania a slúži aj pri uvoľnení kŕčov a sťahov hladkého svalstva v tráviacej, močovej či dýchacej sústave. V iránskej ľudovej medicíne sa používa na liečbu nervových a reumatických porúch. Listy a semená sa často používajú na dochucovanie jedál.

Z histórie používania ligurčeka

Históriu používania ligurčeka ako prvý zdokumentoval významný vedec a pedagóg Alexander Tschirch (*1856 – †1939), ktorý zosumarizoval a opísal jednotlivé odbory farmakognózie a položil základy ich metódam. Počas svojho vedeckého pôsobenia napísal 21 kníh a 388 vedeckých článkov a bol učiteľom 2 300 študentov.

Identifikoval, že rastlina s názvom ligustikum, ktorá sa spomína v prírodopisnej encyklopédii Historia Naturalis rímskeho spisovateľa Plínia Staršieho (*23 – †79), je totožná s bylinou s názvom ligystikon z diela De materia medica gréckeho lekára, lekárnika a botanika Pedania Dioscoridea (*40 – † 90). Zo spomínaných antických diel vyplynulo, že plody a korene tejto liečivej rastliny majú stimulujúce tráviace a vylučovacie vlastnosti, pomáhajú pri prekrvení v panvovej oblasti a môžu sa aplikovať aj po pohryznutí divou zverou.

Ligurček bol veľmi obľúbený v stredoveku a osobitné rozšírenie našiel vďaka Kapituláru (nariadeniam) franského kráľa, kráľa Longobardov a rímskeho cisára Karola Veľkého (*747 – †814). Obe známe liečiteľky stredoveku – talianska stredoveká lekárka Trota, tiež Trotula, zo Salerna (neznámy* – †1097) a nemecká svätá Hildegarda z Bingenu (*1098 – †1179) – ho ordinovali proti krčným ochoreniam, pri problémoch s trávením a ako prostriedok upravujúci menštruačný cyklus.

Vo Švajčiarsku sa od 16. storočia dodnes pije teplé sladené mlieko cez dutú stonku ligurčeka ako prostriedok proti bolestiam v hrdle.

Anglický botanik, bylinkár, lekár a astrológ Nicholas Culpeper (*1616 – †1654) vo svojej knihe The English Physitian uvádza, že tinktúra vyrobená z listov ligurčeka odstraňuje pehy. V súvislosti s bylinnou tradíciou tej doby používal ľud rastlinu pri uhryznutí hadom, prikladala sa na poranené miesto a pila sa aj vo forme odvaru.

Koloniálni Američania si priniesli ligurček z Anglicka. V severnej Amerike sa často používal jeho kandizovaný koreň, ktorý uľahčoval dýchanie, liečil dolné močové cesty, upravoval menštruáciu a liehový roztok čistil pokožku.

Prvú vedeckú štúdiu oficiálne publikoval známy francúzsky fytoterapeut Henri Leclerc (*1870 – †1955) v roku 1927. Porovnával v nej karminatívne a diuretické účinky ligurčeka a archangeliky.

Pôvod názvu (etymológia)

Vedecké označenie ligurčeka pochádza z latinského ligusticum (ligúrsky) a je odvodené od hojného výskytu rastlinného druhu v Ligúrskom pohorí. Ligurček je tu typickým zástupcom horskej flóry lúk a pasienkov. Ligúria je región s pobrežným pásom tvoriacim taliansku riviéru s významným mestom Janov.

Ligurček, ktorý sa dlho používal na liečenie rôznych funkčných panvových porúch (menštruačné problémy), sa začal v pomenovaniach spájať s ľúbostným životom. Napríklad po anglicky sa nazýva lovage a u susedov na Ukrajine sa používa pomenovanie ľubistok (любисток аптечный). Napriek tomu rastlinu s jej podzemnou časťou nezaraďujeme medzi afrodiziaká.

Opis a výskyt

Ligurček lekársky (Levisticum officinale W. D. J. Koch) je mohutná trváca, aromatická bylina s oblými a holými stonkami dlhými až 0,2 metra. V prvom roku vegetácie vytvára ružicu prízemných listov, z ktorej v druhom roku vyrastá dutá a rozkonárená byľ. Podzemok je hrubý a valcovitý. Rozkonáruje sa žltohnedými priečne ryhovanými a výrazne aromatickými koreňmi. Spodné listy sú tmavozelené, lesklé, dvojito až trojito perovito zložené. Horné listy sú menšie s končistými klinovito obrátenými vajcovitými lístkami. Celá rastlina prenikavo vonia. Malé kvietky sú žltozelené, usporiadané v okolíku zloženom z 12 až 20 okolíčkov.

Keď ligurček kvitne v júni až v septembri, vytvára široké, ploché kvetné trsy bohaté na nektár. Včely, pestrice a drobné osy sa zhromažďujú na kvetoch, čím zabezpečujú širšie opeľovanie na celom záhradnom stanovišti. Hustý letný porast ponúka biotop pre dravé chrobáky a pavúky, ktoré pomáhajú udržiavať populácie užitočného hmyzu. Začlenenie ligurčeka do polykultúrnych záhonov zvyšuje celkovú kvetinovú diverzitu a odolnosť plodín voči chorobám a škodcom.

Plodom ligurčeka je žltohnedá na chrbtovej strane trojrebrová, mierne stlačená dvojnažka. Hmotnosť tisíc nažiek je 2 až 5,5 gramu. Klíčivosť sa pohybuje od 70 do 80 % a schopnosť  klíčenia semien trvá 2 až 3 roky.

Prirodzeným biotopom ligurčeka je Irán a Afganistan. Odtiaľ sa rastlina rozšírila do Stredomoria a horských oblastí južnej Európy a Severnej Ameriky. Hojne rastie na Ukrajine a veľkoplošné plantáže sú v Poltavskej oblasti. Rastlina sa pestuje aj v mnohých európskych krajinách, ako je Nemecko, Maďarsko, Česko, Poľsko a Rusko. Najlepšie sa ligurčeku darí vo vlhkých pôdach bohatých na živiny.

Veľkoplošné pestovanie

V súvislosti s agroekologickými požiadavkami Slovenska pre pestovanie tejto špeciálnej plodiny sú vhodné pôdy hlboké, mierne vlhké, stredne ťažké, kypré, hlinité, s dostatočnou zásobou vápnika a organických látok. Ílovité, zamokrené a maštaľným hnojom čerstvo hnojené pôdy neznáša. Môže sa pestovať aj vo vyššie exponovaných oblastiach s vlhším podnebím v podhorských oblastiach pre produkciu vňaťovej drogy a koreniny.

Do pestovateľského postupu sa zaraďuje po okopaninách hnojených maštaľným hnojom alebo vyzretým kompostom. Nevhodné predplodiny sú rasca, mrkva, aníz a iné rastliny z čeľade mrkvovité. Pôda sa pripraví hlbokou jesennou orbou. Na jar sa hnojí priemyselnými hnojivami. Normatívna dávka čistých živín na 100 m² je 1,0 kg dusíka, najlepšie liadok amónny s vápencom, 1,5 až 2,0 kg fosforu, 1,0 až 2,0 kg draslíka. Po zbere vňate sa prihnojí regeneračnou dávkou dusíka 1,0 až 2,0 kg na 100 m².

Porast možno zakladať viacerými spôsobmi. Priamy výsev sa robí do hĺbky 30 milimetrov, pri medziriadkovej vzdialenosti od 0,45 do 0,6 metra, a to na jeseň od 15. septembra do 15. októbra. Výsevok sa pohybuje od 10 do 15 kg osiva t.ha^-1. Povrch pôdy sa povalcuje a vzídený porast sa jednotí na vzdialenosť 0,3 metra. Druhým spôsobom je výsadba predpestovaných priesad do sponu 0,45 – 0,60 × 0,30 m. Tento spôsob je vhodný pri maloplošnom pestovaní a v chladnejších oblastiach. Na zakladanie porastu môžeme použiť aj vegetatívnu výsadbu koreňových častí získaných z jesenného zberu starších porastov. Tenké korene sa vysádzajú do brázd hlbokých 0,1 až 0,2 metra.

Porast sa pravidelne plečkuje alebo okopáva. Na konci prvého pestovateľského roku sa pôda pri poslednej kultivácii prihrnie ku koreňovým kŕčkom. Kvetné stonky vyrastajúce v druhom roku vegetácie je vhodné zrezať tesne nad povrchom pôdy.

Zber

Predmetom farmaceutického zberu a nákupu býva predovšetkým koreň Radix levistici, nazývaný aj Radix ligustici. Korene vykopávame spolu s podzemkom v druhom alebo treťom roku pestovania na jeseň (v októbri). Keďže materiál ťažko schne, často sa pozdĺžne rozrezáva. Prirodzene sa rýchlo suší v prievane (výška na lieske asi 60 mm), najlepšie však umelo pri zvýšenej teplote do 35 ^oC. Droga má veľmi charakteristický korenistý pach a ostrú horkú chuť.

Predmetom zberu niekedy býva vňať (júl – august) alebo semená (august – september). Strata na hmotnosti koreňov je asi 70 % v pomere 3 : 1, vňate až 80 %. Úroda suchých koreňov je 1,5 až 3,0 t.ha^-1, respektíve 20 až 40 kg.100 m^-2.

Drogy skladujeme v zatvorených nádobách, pričom ich chránime pred hmyzom, myšami, pred vlhkom a svetlom.

Účinné látky

Fytoterapeuticky aktívna je predovšetkým silica, ktorej obsah sa pohybuje od 0,5 do 2,7 % v droge, ktorú tvoria α-terpineol, karvakrol, estery kyseliny octovej a valeriánovej, laktónové zlúčeniny kyseliny ftalovej – ftalidy, ligustilidové laktóny a butylftalid (až 70 %). Z ďalších látok sú v koreni sacharidy, živica, kumarín, bergaptén a iné. Ostatné rastlinné časti majú rovnaké zloženie účinných látok, ale nižšie percentuálne zastúpenie.

Súčasné vedecké štúdie vyzdvihujú predovšetkým bioaktívnu substanciu (Z)-ligustilid, ktorý si získal pozornosť vďaka svojim mnohostranným farmakologickým vlastnostiam vrátane protizápalových, neuroprotektívnych a protirakovinových účinkov. Tento laktón dosahuje svoje terapeutické účinky prostredníctvom viacerých mechanizmov vrátane inhibície proliferácie buniek, indukcie apoptózy a modulácie autofágie. Okrem toho sa ukázalo, že (Z)-ligustilid zvyšuje citlivosť na liečivá a moduluje epigenetickú reguláciu, čím poskytuje nový prístup k prekonávaniu chemorezistencie. Napriek sľubným predklinickým výsledkom sú presné molekulárne mechanizmy, farmakokinetika a biologická dostupnosť tejto prírodnej látky stále predmetom skúmania.

Je potrebné spomenúť aj ftalidy, jednu z hlavných skupín prírodných zlúčenín obsiahnutých v ligurčekovej silici. Potvrdilo sa, že vykazujú rôzne biologické aktivity vrátane antibakteriálnych, antifungálnych, insekticídnych, cytotoxických a protizápalových účinkov. Niektoré monomérne ftalidy sú schopné zmierniť neurologické ochorenia vrátane mozgovej príhody, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.

Použitie a účinky na zdravie

Droga ligurčeka je silný močopudný prostriedok, čím podporuje vylučovanie nežiaducich solí z organizmu. Napomáha vylučovať žlč. Odporúča sa pri zápaloch dolných močových ciest. Znižuje súdržnosť močových kameňov a tým spôsobuje ich rozklad. Pri nachladnutí uvoľňuje hlieny. Zlepšuje vylučovanie tráviacich fermentov, čím účinne pomáha tráveniu, hlavne u starších ľudí.

Silica podporuje vylučovanie chloridov a močoviny, ale jej celkové diuretické účinky sú mierne. Terapeuticky sa využíva pri chorobách močových ústrojov s poškodením obličkového tkaniva (parenchýmu) s výnimkou vážnych obličkových chorôb, celkovej slabosti, proti zadržiavaniu (retencii) chloridov a pri zvýšení močoviny (urey) v krvi.

Zložky silice pomáhajú tvorbe žalúdočnej šťavy a tráviacich enzýmov, preto sa droga používa pri liečbe bolestí brucha, pocitu plnosti a nadúvaniu (dispepsie) spojenej s nedostatočnou činnosťou tráviacich orgánov, a to predovšetkým v geriatrickej praxi. Známe je aj pozitívne pôsobenie pri nepravidelnej menštruácii.

Ligurčekové semeno pôsobí ako mimoriadne účinný prostriedok na celkové posilnenie organizmu.

Recepty

Zápar sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 gramu alebo z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody, ktorý pijeme 2 až 3 razy denne. Denná dávka záparu sa pohybuje v rozmedzí 5,5 až 8 gramov, najmä keď sa použije vňať alebo listy.

Iný predpis na infusum radicis levistici (zápar – čaj pripravený z usušeného koreňa) udáva 10 až 20 gramov drogy na dva poháre vody, ktorý sa užíva v dávke 0,5 pohára trikrát denne. Pacienti so zdravými obličkami môžu zápar v týchto dávkach užívať len niekoľko dní.

Pomleté semeno môžeme jesť aj surové, a to dvakrát denne v dávke zodpovedajúcej špičke guľatého noža.

Vňať je vhodná aj na vonkajšie používanie vo forme kúpeľov, hlavne rúk a nôh pri dne, reumatizme a iných zápalových ochoreniach kĺbov. Kúpeľ má trvať 10 až 15 minút. Zároveň sa podáva čaj zo zmesi: 100 gramov brezového listu, po 50 gramoch koreňa ihlice a kvetu vresu a po 25 gramoch vňate stavikrvu vtáčieho a koreňa ligurčeka.

Ako bolo uvedené, ligurček sa používa samostatne ako zápar, ale pre mimoriadne silnú arómu, ktorá nie je príjemná pre každého, často sa radšej pridáva do zmesí. Pri urologických problémoch ho zvyčajne kombinujeme so stavikrvmi, s prasličkou, koreňom ihlice tŕnistej atď. Pri tráviacich ťažkostiach sú vhodné kombinácie s feniklom, puškvorcom, púpavou, rascou, benediktom a jablčníkom. Pri gynekologických poruchách je dobrá kombinácia s alchemilkou a rebríčkom.

Upozornenie

Silica ligurčeka pôsobí dráždivo na parenchým obličiek. Užívanie drogy je kontraindikované pri zápalových ochoreniach obličiek (nefritíde) a pri ich ďalších ťažkých poškodeniach. Nie je vhodná pre tehotné a dojčiace ženy. Rovnako sa neodporúča ani dlhodobé užívanie, najmä ak ide o vyššie dávky.

Použitá literatúra

• Amraie, E., Pouraboli, I., Ziba Rajaei, Z. 2020: Neuroprotective Effects of Levisticum officinale on LPS-induced Spatial Learning and Memory Impairments Through Neurotrophic, Anti-inflammatory, and Antioxidant Properties. In: Food Function, Vol. 11, Iss. 7, p. 6608-6621
• Castleman, M. 2004: Velká kniha léčivých rostlin. 1. vydanie, Columbus, s.r.o., Praha, ČR, 636 s., ISBN: 80-7249-177-6
• Duke,  J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., duCellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of Medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
• Georgieva, A. 2023: Potential Health Benefits of the Plant Levisticum officinale (Lovage) in Relation to its Polyphenolic Content. In: Acta Scientifica Naturalis, Vol. 10, Iss. 1, p. 16-36
• Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
• Habán, M. 1996: Pestovanie liečivých rastlín. ÚVTI pre poľnohospodárstvo: Nitra, 135 s.
• Kubasova, E. D., Korelskaya, G. V., Kubasov, R. V. 2021: Levisticum officinale – Pharmacological Effect of Biologically Active Substances (Review). In: Obzor literatury, UDK: 615.322/582.893.6, p. 10-20
• Mika, K. 1991: Fytoterapia pre lekárov. Vydavateľstvo Osveta: Martin, 380 s.
• Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
• Sertel, S., Eichhorn, T., Plinkert, P. K., Efferth, T. 2011: Chemical Composition and Antiproliferative Activity of Essential Oil from the Leaves of a Medicinal Herb, Levisticum officinale, against UMSCC1 Head and Neck Squamous Carcinoma Cells. In: Anticancer Research, Vol. 31, Iss. 1, p. 185-191
• Schilcher, H., Kammerer, S. 2003: Leitfaden Phytotherapie. 2. Auflage, Urban & Fischer. Munchen, Jena, Deutschland, 998 s.
• Sprea, R. M., Fernandes, A., Finimundy, T. C., Pereira, C., Alves, J. S., Calhelha, R. C., Canan, C., Barrow, L., Amaral, J. S., Ferreira, C. E. R. 2020: Lovage (Levisticum officinale W. D. J. Koch) Roots: A Source of Bioactive Compounds Towards a Circular Economy. In: Resources MDPI, Vol. 9, Iss. 81, p. 1-16

(zh)