Na základe pomeru plnohodnotných súrodencov sa na prvom mieste monogamných druhov umiestnil drobný hlodavec.
Rebríček monogamných druhov vedie živočích Peromyscus californicus, najmenej monogamná je soayská ovca. Zdroj: Wikimedia Commons
S cieľom určiť mieru monogamie medzi jednotlivými druhmi porovnal evolučný antropológ Mark Dyble z britskej Cambridgeskej univerzity údaje o súrodencoch získané z genetických výskumov rôznych cicavcov. Konkrétne skúmal pomer plnohodnotných súrodencov a nevlastných súrodencov – teda potomkov, ktorí mali len jedného spoločného rodiča. Do výskumu zahrnul potomkov 34 druhov.
Podľa vedca ide vzhľadom na neúplné údaje o hrubý odhad. Zároveň je to však najpriamejšia a najkonkrétnejšia metóda, ako možno údaje získať. Podiel plnohodnotných súrodencov u človeka je asi 66 percent. Len na porovnanie: pri lídrovi rebríčka myšovitom hlodavcovi Peromyscus californicus je tento podiel 100 percent. Pri africkom psovi hyenovitom (Lycaon pictus) je to 85 percent, pri hlodavcovi rýpošovi Fukomys damarensis a vlkovi etiópskom (Canis simensis) je to takmer 80 percent.
Človek sa v rebríčku zahrnutých druhov umiestnil medzi európskym bobrom (Castor fiber) so 73 percentami a gibonom lar (Hylobates lar) so 64 percentami, píše Dyble v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences.
Najmenej monogamná je soayská ovca
Medzi veľkú väčšinu nemonogamných cicavcov patria okrem iného nosorožec ostronosý (Diceros bicornis) a jazvec lesný (Meles meles), pri ktorých podiel plnohodnotných súrodencov predstavuje približne 20 percent.
Na konci zoznamu sa nachádzajú delfín skákavý (Tursiops truncatus) so štyrmi percentami, kosatka dravá (Orcinus orca) s tromi percentami a rôzne druhy makakov s približne jedným až dvoma percentami.
Zoznam uzatvára soayská ovca. Divoký poddruh ovce domácej žije na škótskom ostrove Soay a podľa štúdie patrí medzi najmenej monogamný druh. Plnohodnotní súrodenci sa pri soayských ovciach vyskytujú mimoriadne zriedkavo s podielom iba 0,6 percenta.
Pri delfínoch skákavých sú plnohodnotní súrodenci asi iba v štyroch percentách. Malé delfíny zostávajú pri matke do veku troch až šiestich rokov. Zdroj: iStockphoto.com
Väčšina cicavcov má viacero partnerov
„Monogamia je dominantným modelom párenia nášho druhu,“ zhrnul Dyble v tlačovej správe univerzity. „Naopak, veľká väčšina ostatných cicavcov má pri párení oveľa promiskuitnejší prístup.“ Podľa štúdie je celkovo len deväť percent cicavcov monogamných.
Monogamia pritom platí aj v takých kultúrach alebo spoločenstvách, v ktorých je mnohoženstvo alebo kde ženy majú viacero mužov. „V manželských alebo partnerských zvyklostiach ľudí existuje obrovská kultúrna rozmanitosť,“ hovorí Dyble. „Ale aj extrémy v tomto spektre idú nad rámec toho, čo vidíme vo väčšine nemonogamných druhov.“
Verné tamaríny a promiskuitné šimpanzy
Na rozdiel od ľudí je medzi našimi najbližšími príbuznými ľudoopmi veľmi výrazná promiskuita: pri gorile horskej (Gorilla beringei) je podiel plnohodnotných súrodencov len asi šesť percent. Pri šimpanzovi učenlivom (Pan troglodytes) sú to dokonca – podobne ako medzi delfínmi – len štyri percentá.
Medzi monogamnými primátmi zo zvieracej ríše zaujíma popredné miesto tamarín Saguinus mystax žijúci v oblasti Amazonky. Pri tomto druhu tvoria plnohodnotní súrodenci 78 percent potomstva.
Evolučný antropológ Dyble predpokladá, že monogamia u ľudí podporila rozvoj veľkých príbuzenských sietí. To bol prvý krok k vytvoreniu veľkých spoločností a sietí kultúrnej výmeny, ktoré zas boli rozhodujúce pre úspech ľudí.
Zdroj: science.ORF.at, University of Cambridge
(zh)
