Legendami opradená jarabina vtáčia a jej liečebno-potravinársky význam

Jarabina má vysoký obsah vitamínu C, takže je vynikajúcim prostriedkom na liečenie chrípkových ochorení, pri zahlienení či zápale priedušiek.

Na naše územie priniesli jarabinu vojaci Napoleonovej armády, ktorí si ju cenili ako účinný prostriedok proti hnačkovým ochoreniam. Význam kríka, respektíve stromu spočíva najmä v liečivých účinkoch. Je na škodu, že napriek dosť častému výskytu a vďačnému zberu sa mimoriadne výživná a liečivá hodnota jarabiny využíva málo.

Legendy a mýty

V starogréckej mytológii sa spomína bohyňa večnej mladosti Hébe, ktorá podávala bohom zo svojho magického kalicha omladzujúcu ambróziu a nektár. Démoni túto bohoslužobnú nádobu ukradli, a preto bol vyslaný orol, ktorý ju mal získať späť. Po neúprosnom boji dopadli na zem perá a kvapky krvi vtáka, ktoré sa premenili na bobule a listy jarabiny.

Fínsko-estónska legenda rozpráva o Rauni, bohyni plodnosti, zeme a jarabiny, ktorá je tradične považovaná za manželku najvyššieho boha hromu a blesku Ukko. Ich spojenie symbolizovalo posvätné spojenie neba a zeme, ktoré prinášalo dážď a úrodu. Podľa mýtov sa bohyňa na Zem zniesla v podobe jarabiny – prvého posvätného stromu, ktorý vyrástol na svete. Keď do tohto stromu udrel božským bleskom jej partner, zrodila sa z neho vegetácia a celý život rastlín.

Runy, znaky germánskeho a škandinávskeho písma, sa viac ako tisíc rokov používali na zápis jazyka, magické účely aj veštenie. Tieto starodávne písmená, o ktorých sa verilo, že majú božský pôvod, sa tradične vyrezávali do pevného a tvrdého jarabinového dreva. Historicky neskôr sa runy na paliciach používali na nápisy každodennej povahy – modlitby, odkazy náklonnosti, obchodné listy, stali sa tak bežnými textmi. Okrem toho sa drevo používalo aj na výrobu rukovätí nástrojov, palíc, vretien, kolovrátkov, vedier na mlieko a stoličiek. Kôra jarabiny sa používala na farbenie materiálov na čierno.

V súvislosti s nádhernými červenými bobuľami sa dlho verilo, že ponúkajú ochranu pred kúzlami, čarodejnicami a zlými duchmi. Jarabiny sa tak vysádzali pred každým vchodom do domu a na cintorínoch. Stromy sa stali inšpiráciou pre text tradičnej škótskej ľudovej piesne The Rowan Tree, ktorú napísala Lady Carolina Nairne (*1766 – †1845), prominentná škótska zberateľka piesní a skladateľka. Ide o citlivý príbeh oslavujúci spomienky na detstvo, rodinný život a nostalgiu za domovom.

Vo Walese nosili ľudia kríž vyrezávaný z jarabiny podobne ako Škóti, ktorí mali kríže s rovnakými ramenami vyrobené z jej vetvičiek zviazaných červenou niťou. V Škandinávii sa stromy rastúce z rozštepu v skalách alebo z prasklín považovali za predmety s najsilnejšou mágiou. V ďalekom Beltane, historickom meste južnej Austrálie, sa deň pred 1. májom označoval za Deň jarabiny. V tento deň sa vetvičky priväzovali šnúrkou zafarbenou na červeno bobuľovitými plodmi k chvostom kráv, uzdám a ohlávkam koní.

Jarabina v Tolkienovom diele

Starodávne legendy a mýty o jarabine si našli cestu do moderných magických praktík sfilmovaných v životopisnej dráme s názvom Tolkien z roku 2019. Režisérom a scenáristom filmu je Fín Dom Thomas „Dome“ Karukoski (*1976), scenár napísali spisovatelia Ír David Gleeson (*1968) a Angličan Stephen Beresford (*1972). Je to životný príbeh anglického profesora a filológa Johna Ronalda Reuela Tolkiena (*1892 – †1973). Bol významným jazykovedcom, znalcom anglosaštiny a starej nórčiny. Napísal knihy Hobit, Pán prsteňov a Silmarillion.

Vo svojich dielach používa strom jarabiny na vyrezávanie jedného zo svojich entov. Enti sú stvorenia podobné rôznym druhom stromov. Ich črty sa rôznia vo všetkom od výšky a veľkosti cez sfarbenie až po počet prstov na rukách a nohách. Každý ent sa podobá konkrétnemu druhu stromov, ktorý zvyčajne stráži.

Opis

Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia L.) je ker alebo strom vysoký až 10 metrov, často viackmenný, so svetlosivou hladkou kôrou. Listy majú dĺžku 0,2 metra, sú striedavé, nepárne perovito zložené. Lístky sú podlhovasto kopijovité až elipsovito vajcovité, ostro pílkovité, usporiadané do 4 až 9 párov, spočiatku na spodnej strane husto páperisté, neskôr lysé.

Biele kvety s výraznou vôňou tvoria mnohokveté, bielo plstnaté chocholíkové súkvetie.  Sú pravidelné päťpočetné, majú rozlíšené obaly s viacerými tyčinkami prirastajúcimi nitkami k okrajom kvetnej čiastky. Spodný semenník má tri alebo štyri čnelky.  Jarabina kvitne v máji a júni. V čase kvetu poskytuje včelám med a žltý peľ. Med je červenožltý, po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu.

Guľovité plody (malvice) sú oranžové až šarlátové, veľké v priemere 10 milimetrov, mierne lesklé malvice. V surovom stave sú plody nepožívateľné pre vysoký obsah trieslovín. Vtáky ich požierajú až po prvých mrazoch a podľa nich sa jarabina nazýva „vtáčia“.

Výskyt a etymológia

V súčasnosti sa jarabina vyskytuje v Európe a Ázii. Rastie vo svetlých listnatých lesoch. Darí sa jej najmä na chudobných a kyslých, teda na nevápenatých pôdach. Často sa vysádza do záhrad, okolo ciest a v horách na ochranu proti lavínam.

Vedecké pomenovanie sorbus je veľmi staré, vyskytovalo sa už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. Pochádza buď z latinského sorbere = jesť, sŕkať (pre jedlé plody), alebo z arabského sorbet = jarabina, či keltského sor = trpký, kyslý. Druhové pomenovanie je z latinského aucupiim = chytanie vtákov, lebo plody jarabiny sa oddávna používali ako vnadidlo. Anglické meno rastlinného druhu je Rowan, ktoré sa odvodzuje zo starého severského názvu stromu raun alebo raudnian = červenajúci.

Rozmnožovanie a výsadba rastlín

Rastliny jarabiny sa rozmnožujú semenami, kým okrasné formy a kultivary sa štepia. Dobré výsledky sa dajú dosiahnuť použitím hlohu obyčajného (Crataegus laevigata L.) ako podpníka. Semená sa vysievajú na jeseň alebo na jar, pričom na jeden bežný meter sa stratifikuje približne 150 semien. Sušené alebo minuloročné semená sa pred týmto procesom 3 až 4 hodiny namáčajú. Sadenice jarabiny rastú rýchlo a na jeseň sú pripravené na výsadbu do škôlky a na ďalšie pestovanie.

Pestovanie sadivového materiálu jarabiny zo semien je oveľa jednoduchšie a v niektorých prípadoch aj pohodlnejšie ako množenie štepením – pomocou spiacich púčikov alebo odrezkov. Pri množení semenami je však dôležité zvážiť nielen stupeň variability v prostredí, ale aj neskoršie obdobie kvitnutia a plodenia mladých rastlín.

Sadenice jarabiny sa vysádzajú na jeseň alebo skoro na jar 4 až 6 metra od seba. Vykopú sa jamy 0,6 až 0,8 metra hlboké a široké. Naplnia sa zmesou kompostovanej pôdy a úrodnej povrchovej pôdy. Pridá sa hrsť popola, superfosfátu a tri lopaty trojročného kompostovaného hnoja. Po výsadbe sa jedince zalejú a orežú sa stredný výhonok. Starostlivosť o rastliny zahŕňa rýchle odstraňovanie výhonkov, ktoré sa často tvoria na koreňovom krčku, ako aj zalievanie, hnojenie, kyprenie pôdy, tvarovanie koruny a kontrolu škodcov a chorôb.

Od tretieho roku je potrebné mladé jarabiny intenzívne hnojiť minerálnymi hnojivami. Na jar pred kvitnutím aplikujeme 20 gramov dusíkatých, 25 gramov fosforových a 15 gramov draselných hnojív na štvorcový meter; v lete sa pridáva 10 až 15 gramov dusíkatých a fosforečných hnojív a 10 gramov draselných hnojív na štvorcový meter; na jeseň, po zbere plodov, použijeme 10 gramov fosforečných a draselných hnojív. Hnojivá sa aplikujú plytko, pričom sa pôda ľahko prekopáva.

Zber a sušenie

Jarabina kvitne v máji až v júni, plody dozrievajú v októbri až v novembri. Na liečebné účely sa zbierajú kvety a plody. Kvety treba zberať v plnom rozkvete, najlepšie okolo 10.00 hod. Plody zbierame v čase zrelosti za slnečného počasia. Sušia sa rýchlo, najlepšie umelým teplom do 50 stupňov Celzia tak, aby si zachovali pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Droga má ostrú, zvieravú chuť a jablkový pach. Skladovanú surovinu treba občas presúšať, aby sa nezaparila.

Účinné látky

Účinné obsahové látky tvoria v plodoch hlavne organické kyseliny (prchavá kyselina parasorbinová, sorbinová, jablčná a iné), sacharidy, predovšetkým glukóza, sorbit a sorbóza, ďalej triesloviny, pektín (asi 1 %), karotenoidy (β-karotén a sorbuzín), antokyány, silica, flavonoidy (rutín a kvercetín), horčiny a do 10 % alkoholu. Bohaté sú na vitamín C (asi 0,1 %), majú dvojnásobný obsah v porovnaní s citrónmi. Kyselina parasorbinová pôsobí laxatívne, miestne dráždi tráviaci trakt a spôsobuje slabú toxicitu.

Energetická hodnota 100 g plodov je 50 kcal, pričom majú 1,4 g bielkovín, 0,2 g tukov, 8,9 g uhľovodíkov, 5,4 g vlákniny, 81,1 g vody, 0,4 g škrobu, 2,2 g organických kyselín, 8,5 g mono- a disacharidov.

Sto gramov plodov ďalej obsahuje vitamíny: A (1 500 mg), B1 – tiamín (0,05 mg), B2 – riboflavín (0,02 mg), B9 – kyselina listová (0,2 mg), C (70 mg), E – tokoferol (1,4 mg) a PP – niacín (0,7 mg), β-karotén (9 mg). Množstvá makroelementov a mikroelementov sú: vápnik (2 mg), mangán (331 mg), sodík (10 mg), draslík (230 mg), fosfor (17 mg), železo (2 mg), cín (0,3 mg), meď (120 mg), horčík (2 mg).

Prírodné látky kvetnej drogy boli určené analytickými metódami len v posledných rokoch. Sú to flavonoly, fenolové pseudodepsidy, kyselina chinová a šikimánová, ktoré majú antioxidačné účinky.

Liečebné využitie a recepty

Pri urolitiáze (pri prítomnosti pevných usadenín alebo kameňov – konkerementov) v močových cestách sa okrem močopudného účinku terapeuticky využíva aj vplyv na výdatnejšie vylučovanie piesku a drobných konkerementov. Droga z plodov sa indikuje aj pri zníženom procese vylučovania moču z organizmu pri obličkových kameňoch.

Plody povzbudzujú činnosť tráviacich ústrojov, čo sa prejavuje výdatnejším vylučovaním žlče do dvanástnika a zrýchlenej črevnej peristaltiky (pozvoľný rytmický pohyb stien). Preto sa odporúčajú pri nedostatočnom trávení so spomalenou kinetikou tráviacej rúry, a to predovšetkým v geriatrickej praxi. Pri užívaní plodov sa obyčajne fyziologicky upravuje vyprázdňovanie čriev, a to aj pri dlhotrvajúcich riedkych stoliciach, ktoré nevznikli z vážnejších chorôb, pričom droga pôsobí na zahusťovanie črevného obsahu. V týchto prípadoch terapeutický efekt zvyšujú triesloviny, ktoré zabraňujú vstrebávaniu toxických látok.

Vďaka mimoriadne vysokému obsahu vitamínu C sú jarabiny vynikajúcim prostriedkom na liečenie chrípkových ochorení, pri zahlienení, zápale priedušiek, avitaminóze či odstránení príznakov jarnej únavy. Jarabina sa osvedčuje aj pri liečbe cievnych chorôb či paradentózy.

Obyčajne sa žiaduci terapeutický efekt dosiahne celodennou dávkou plodov 1,5 gramu. Macerát sa pripravuje z jednej kávovej lyžičky na šálku vody. Maceruje sa asi osem hodín pri izbovej teplote a užíva sa každý druhý deň. Zápar sa pripravuje z jednej lyžice drogy na šálku vody. Aplikovať ho môžeme po lyžici trikrát denne. Na vyššie dávky pri príprave odvaru sa použije jedna lyžica rozdrvených plodov na 1 až 1,5 pohára vody, ktorý sa užíva dva- až trikrát denne. Podobne sa pripravuje aj odvar z kvetnej drogy.

Sirup pripravíme zo šťavy čerstvých plodov, ktoré sa povaria s polovičným množstvom cukru. Pijeme ho po kávových lyžičkách tri- až päťkrát denne.

Potravina

Rímsky spisovateľ a štátnik Marcus Porcius Cato Starší (*234 – †149 pred n. l.) vo svojom slávnom poľnohospodárskom diele De agri cultura (O poľnohospodárstve) ako vôbec prvý autor v histórii použil latinský názov sorbum pre jarabinu. Zverejnil aj recept na nakladanie plodov a odporúčal ich sušiť na slnku.

Kelti v Škótsku destilovali bobule na silný destilát, Walesania z nich varili pivo a Íri ich používali na dochucovanie medoviny. Tiež sa z nich vyrábalo želé, ktoré sa dodnes používa ako príloha k zverine. Niet divu, že na Britských ostrovoch rastie veľké množstvo jarabinových krov a stromov. Na severe sa z plodov jarabiny pripravuje ocot.

Pre najlepšie uchovanie vitamínov obsiahnutých v plodoch jarabiny a zároveň jeho praktické použitie sa veľmi osvedčil macerát vo víne.

Na prípravu jarabinového vína sa používajú čerstvé, mierne pomliaždené jarabiny, ktoré vložíme do primeranej nádoby a zalejeme dvojnásobným množstvom bieleho vína. Macerujeme približne dva týždne, potom precedíme a prelejeme do fliaš. Pijeme ráno a večer po 0,1 litra.

Výborný a účinný je jarabinový sirup. Jeho príprava je jednoduchá, pričom šťavu z čerstvých jarabín zmiešame s cukrom v pomere 1 : 1 a pomaly varíme až do zhustnutia. Užívame 3 až 4 lyžičky sirupu denne.

Jarabinové výlisky sú veľmi hodnotným vitaminóznym krmivom. Listy sú krmivom pre kozy a ovce a drevo je výborným materiálom na sústružnícke práce.

Upozornenie

Kyselina parasorbínová a ďalšie látky obsiahnuté v čerstvých plodoch môžu spôsobiť ľahké otravy s nevoľnosťami, bolesťami hlavy a nutkaním na zvracanie. Preto jarabiny nekonzumujeme v čerstvom stave. Sušením alebo zaváraním sa táto vlastnosť stráca, no pri dávkovaní drogy treba v každom prípade zachovať opatrnosť.

Použitá literatúra:

• Arvinte, O.,  Senila, L., Amariei, S. 2023: Rowanberry – A Source of Bioactive Compounds and Their Biopharmaceutical Properties. Plants, Vol. 12, 3225, p. 1-14.
• Bozhuyuk, M. R. 2021: Morphological and Biochemical Diversity in Fruits of Rowanberry (Sorbus aucuparia L.) Genotypes. In: Erwerbs-Obstbau, Vol. 63, Iss.4, p. 1-5.
• Bozhuyuk, M. R., Ercisli, S., Ayed, R. B. Findas, H., Ilhan, G., Ozkan, G., Sagbas, H. I.  2020: Compositional diversity in Fruits of Rowanberry (Sorbus aucuparia L.) Genotypes Originating from Seeds. In: Genetika, Vol. 52, Iss. 1, p, 55-65.
• Davidson, T. 1949: Rowan Tree and Read Thread. 1st edis., Oliver and Boyd, Edinburgh: Tweeddale, Court, London, 98, Russell St., 282 p.
• Duke,  J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., du Cellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
• Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
• Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
• Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.
• Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.

(zh)