Hady v meste: Občianska veda odhalila, ako sa užovka stromová prispôsobila Bratislave

Nový výskum slovenských vedcov odhaľuje, ako sa užovka stromová prispôsobila životu v Bratislave, a to vďaka údajom zozbieraným od verejnosti.

Mestské prostredie sa čoraz viac uznáva ako dôležitý biotop pre voľne žijúce zvieratá. Napriek tomu stále vieme pomerne málo o tom, ako sa v mestách darí plazom, ktoré sú neraz považované za citlivé na zásahy človeka. Užovka stromová (Zamenis longissimus), nejedovatý had rozšírený v strednej Európe, patrí medzi druhy, ktoré sa pomerne hojne objavujú v blízkosti ľudských sídiel. Jej výskyt a správanie v metropolitnom prostredí však doteraz neboli systematicky zdokumentované.

Túto medzeru sa rozhodli vyplniť slovenskí vedci prostredníctvom iniciatívy občianskej vedy v Bratislave, ktorá prebiehala v rokoch 2019 až 2022 a zapojila širokú verejnosť do zberu údajov o výskyte užovky stromovej. Výsledky výskumu boli publikované vo vedeckom časopise BMC Ecology and Evolution. O tom, ako projekt prebiehal, čo prezrádza o živote hadov v meste a aký význam má občianska veda pre ochranu prírody, sme sa rozprávali s Petrom Papežíkom z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa na výskume podieľal.

Kde možno užovku stromovú stretnúť

Čo vás podnietilo preskúmať populáciu užovky stromovej práve v Bratislave?

Užovka stromová je druh, ktorý je úzko viazaný na ľudí a ich obydlia. Vyhľadáva pestrú mozaiku rôznych mikrohabitatov, kde nachádza dostatok úkrytov, potravy a možností na prezimovanie. Hoci na Slovensku nepatrí medzi úplne bežné druhy, v Bratislave je na niektorých miestach hojná. Zaujímalo nás, do akej miery je užovka v meste skutočne rozšírená a kde všade sa s ňou dá reálne stretnúť.

Aké sú najdôležitejšie zistenia o rozšírení užovky stromovej v mestskom prostredí? Kde presne sa vyskytuje? Priamo v obytných častiach alebo skôr v okolitých lesoch či parkoch?

Vo všeobecnosti možno povedať, že uprednostňuje okrajové časti pohoria Malých Karpát a okolie riek Dunaja a Moravy, odkiaľ pochádzal najvyšší počet pozorovaní. Máme však aj záznamy z husto zastavaných oblastí, ako sú sídliská alebo priemyselné areály. Naopak, monotónnej poľnohospodárskej krajine v niektorých okrajových častiach Bratislavy sa skôr vyhýba.

Prekvapilo vás niečo v správaní alebo ekológii tohto druhu?

V českej literatúre sa uvádza, že užovka stromová často žije doslova priamo v ľudských obydliach. Existujú záznamy z postelí či toaliet, najmä na severnom okraji rozšírenia druhu. Naše výsledky však naznačujú, že s rastúcou mierou zástavby počet užoviek skôr klesá. Je to zrejme dané najmä charakterom ľudských sídiel. Zatiaľ čo na severnej hranici areálu ide predovšetkým o dediny a menšie mestá, Bratislava predstavuje veľkú metropolu ležiacu oveľa južnejšie, v strede areálu druhu.

Aké sú najväčšie hrozby pre užovku stromovú v mestskom prostredí?

Tých hrozieb je hneď niekoľko. Určite sa negatívne prejavujú cesty, cyklotrasy a cestná premávka. Nejde len o priamo usmrtené hady, ktorých sme zaznamenali niekoľko desiatok. Cesty zároveň predstavujú aj potenciálnu migračnú bariéru pre užovky, ktorú pri hustej premávke nedokážu prekonať. Ďalšou hrozbou je, žiaľ, stále ľudská nevedomosť.

Na Slovensku žije päť druhov hadov, z ktorých je jedovatý iba jeden, no ľudia ich často nevedia rozlišovať a, čo je horšie, často im chýba akákoľvek snaha spoznávať život okolo seba. Bežne sa tak stáva, že sú užovky z nevedomosti zabíjané. Ako poslednú hrozbu by som spomenul domáce mačky s voľným pohybom vonku. Po celom svete vychádzajú vedecké štúdie, ktoré poukazujú na silne negatívny vplyv domácich mačiek chovaných navoľno na miestnu faunu drobných stavovcov. Niet dôvodu si myslieť, že by to v Bratislave malo byť inak.

Význam užovky stromovej

Prečo je užovka stromová ekologicky dôležitá?

Užovka stromová zohráva v prírode dôležitú úlohu ako prirodzený regulátor početnosti drobných živočíchov, najmä hlodavcov, jašteríc a menších vtákov. Tým pomáha udržiavať rovnováhu v ekosystémoch. Zároveň je sama súčasťou potravového reťazca – je korisťou dravých vtákov a niektorých cicavcov. Jej výskyt je aj ukazovateľom kvality prostredia, pretože na svoj život potrebuje pestrú krajinu s dostatkom úkrytov, potravy a slnečných miest. Ak sa jej darí, znamená to, že prostredie je ekologicky stabilné a zdravé.

Stretávajú sa obyvatelia Bratislavy s týmto druhom často? Aké sú najčastejšie mýty alebo obavy?

Na základe počtu získaných pozorovaní (takmer 600 počas štyroch rokov) možno povedať, že tento druh je v Bratislave pomerne bežný a na niektorých miestach ide o najčastejší druh hada, s ktorým sa tu dá stretnúť.

S hadmi sa odnepamäti spájajú rôzne viac či menej bizarné mýty. Nemyslím si však, že by bol nejaký konkrétny mýtus vyslovene viazaný práve na užovku stromovú. Najbližšie k tomu má asi ponúkanie mlieka hadom, čo vychádza z kultu hada hospodárika starých Slovanov. Práve užovka stromová, so svojou väzbou na ľudí, je pravdepodobne týmto hadom hospodárikom.

Obavy z tohto druhu nie sú namieste. Užovka stromová síce môže uhryznúť, no je úplne neškodná. Samozrejme, ak hovoríme o hadoch všeobecne, práve jedovatosť je to, čo u ľudí vyvoláva najväčšie obavy.

Má užovka stromová v mestách budúcnosť alebo jej populácie skôr ustupujú?

Ak môžem hovoriť iba za Bratislavu, myslím si, že hady tu majú svoju budúcnosť. Bratislava je krásna v tom, že iba za pár minút sa dostanete z centra mesta k Dunaju alebo niekam na jeho okraj plný zelene. Miesta ako Devín, Železná studnička či úbočia Malých Karpát sú neoddeliteľnou súčasťou mesta, ale zároveň aj kľúčovým biotopom užovky stromovej. A práve tieto oblasti predstavujú budúcnosť hadov v Bratislave.

Ako môžu občania pomôcť vede

Vaša štúdia využila citizen science. Ako môžu laici prispieť k profesionálnemu vedeckému výskumu?

Práve na tom je založená občianska veda, teda citizen science. Každý človek môže aktívne prispieť k vedeckému výskumu. V našom prípade stačilo jednoducho mobilným telefónom odfotiť hada, poslať nám fotografiu a zodpovedať niekoľko otázok. Vďaka tomu, že prispieť mohol ktokoľvek, podarilo sa nám nazbierať množstvo údajov, ktoré by sa terénnou prácou v malom tíme nikdy nepodarilo získať. Sieť prispievateľov tak umožňuje pri správnom použití generovať s minimálnymi finančnými nákladmi dáta vhodné pre vedecký výskum na medzinárodnej úrovni.

Akú kvalitu majú dáta zbierané dobrovoľníkmi? Ľudia často váhajú, či sú dosť odborní.

Je dôležité vopred si stanoviť, aký typ údajov je možné takýmto spôsobom získať. Ak je celý zber údajov správne prispôsobený použitej metodike, generujú sa úplne adekvátne dáta. Treba však brať do úvahy samotnú podstatu takéhoto prístupu. Konkrétne v našom prípade nebolo možné zbierať napríklad údaje o pohlaví alebo presnejšie kategorizovať vek hadov než len na takmer dospelé a dospelce verzus mláďatá. Z fotografie nebolo možné presne určiť ani jedno, zatiaľ čo keby sme hada chytili sami, vedeli by sme oveľa presnejšie určiť vek aj pohlavie. Tieto aspekty sme však zvážili dopredu, a preto boli získané údaje úplne adekvátne.

Čím sú pozorovania od verejnosti užitočné pri mapovaní druhov, ako je užovka stromová?

Umožňujú nám v bezprecedentnej miere získať veľmi presný a detailný obraz o rozšírení skúmaného druhu v rozsahu, ktorý by klasická terénna práca neumožnila. Okrem toho dnešné online databázy umožňujú získavať celý rad ďalších údajov, ako je typ krajinného pokryvu, teplota a podobne, čo umožňuje získané dáta navzájom prepájať a analyzovať aj z iných hľadísk než len z pohľadu samotného rozšírenia.

Zmenil sa vďaka projektu postoj ľudí k hadom? Objavili sa nejaké zaujímavé alebo nečakané hlásenia?

Ľudia hady často démonizujú a tie majú vo všeobecnosti zlú povesť. Niekoľkí prispievatelia nám k fotografii napísali otázku, či je možné užovku premiestniť, zo strachu. Na druhej strane sme sa ešte častejšie stretávali s vyslovene pozitívnym vzťahom prispievateľov k hadom. Súčasťou nášho výskumu bola aj snaha šíriť osvetu medzi našich prispievateľov aj verejnosť všeobecne. Okrem samotného zberu údajov sme totiž organizovali aj niekoľko exkurzií za užovkami v Bratislave, aby sme ich priblížili všetkým obyvateľom mesta.

Bratislava a biodiverzita

Čím je Bratislava špecifická, že sa v nej užovke stromovej darí?

Je to blízkosť a vzájomná prepojenosť prírodných dominánt, ako sú Malé Karpaty alebo Dunaj, a krajiny silno ovplyvnenej človekom. To vytvára celý rad rôznorodých biotopov s rozptýlenými budovami, ktoré sa využívajú občas alebo sa nevyužívajú vôbec, s vinicami, lesmi, so záhradami a s kompostmi. Práve tento pestrý mix predstavuje prostredie, ktoré užovka stromová vyhľadáva a obsadzuje.

Aké zelené koridory, biotopy alebo mikrohabitaty sú pre ňu kľúčové?

Opustené budovy, garáže, kôlne, komposty, hrad Devín, záhrady, lesné cesty, kamenné múriky či dokonca Bratislavský hrad. Hoci to na prvý pohľad pôsobí ako nesúrodá zmes, všetko sú to miesta, kde je užovka stromová doma. Možno očakávať, že hlavným koridorom umožňujúcim migráciu hadov bude rieka Dunaj a zeleň pozdĺž jej toku, prípadne aj zalesnené Malé Karpaty.

Čo by malo mesto robiť, aby tento druh ochránilo?

Táto odpoveď sa netýka iba užovky stromovej, ale všetkých štyroch druhov hadov, ktoré žijú v Bratislave. Vo všeobecnosti totiž platí, že ak nechcete mať vo svojom okolí hady, stačí mať okolo domu anglický trávnik a dokonale upratané prostredie. Hady totiž obľubujú typický záhradný „neporiadok“, ako je uskladnené drevo, hromady kameňov alebo naukladaná strešná krytina. A to platí aj pre Bratislavu.

Na miestach výskytu hadov je preto vhodné udržiavať najmä také štruktúry, ktoré hadom slúžia ako úkryt. Nanešťastie takéto úkryty často nie sú práve estetické pre obyvateľov. Existujú však aj takzvané hadníky, ktoré tieto prirodzené úkryty nahrádzajú, a aspoň jeden taký už v Bratislave funguje. Pre hady by však bolo veľmi vhodné umiestniť tieto hadníky aj na ďalšie miesta s hojným výskytom hadov.

Praktické rady pre verejnosť

Ako človek spozná užovku stromovú? Je jej výskyt pre ľudí bezpečný?

Začnem od konca. Žiadny had v Bratislave nie je nebezpečný, keďže sa tu vyskytujú iba štyri druhy užoviek, zatiaľ čo vretenica severná v okolí mesta nežije. Preto pri stretnutí s akýmkoľvek hadom v hlavnom meste úplne postačuje zostať pokojný.

Samotná užovka stromová je charakteristická odlišným sfarbením dospelých jedincov a mláďat. Pri dospelých jedincoch prevažuje jednoliate žltohnedé, hnedé až tmavohnedé sfarbenie, zvyčajne bez výraznej kresby. Spodná strana tela je jednoliato belavá až žltkastá. Hlava a predná časť tela sú spravidla svetlejšie než zvyšok tela.

Mláďatá sú, naopak, výrazne kontrastnejšie. Ich sfarbenie je žltkasté s tmavohnedými škvrnami na chrbte aj po bokoch tela. Brušná strana tela je svetlá s tmavými okrajmi šupín. Na hlave sa nachádzajú dve tmavé škvrny – jedna sa tiahne od oka smerom dozadu, druhá od oka nadol. Za hlavou sú potom dve svetlé škvrny. Toto kontrastné sfarbenie sa s rastom postupne vytráca a prechádza do typického sfarbenia dospelých jedincov.

Ak ju ľudia nájdu vo svojej záhrade alebo na pozemku, ako by mali reagovať?

Najdôležitejšie je zachovať pokoj. Ak ju nenájdete priamo vo svojom dome, najlepšie je nechať ju plaziť sa svojou cestou a nijako jej v tom nebrániť. Na tomto mieste je vhodné spomenúť, že užovka stromová je druh chránený zákonom a manipulácia s ňou si vyžaduje povolenie, preto je lepšie sa akejkoľvek manipulácii vyhnúť. Samozrejme, je dôležité jej zbytočne neubližovať a už vôbec nie ju bezdôvodne usmrcovať.

Ak je však nevyhnutné užovku premiestniť, majte na pamäti, že had sa môže (a pravdepodobne bude) brániť uhryznutím. Neodkladne ju však vypustite na vhodnom mieste v blízkom okolí.

Môžu sa obyvatelia Bratislavy zapojiť do ďalšieho zberu dát? Ako na to?

Projekt aktívneho zberu údajov už bol ukončený, no stránka na sociálnych sieťach funguje aj naďalej. Preto je možné záznamy stále posielať, no primárnym účelom bude identifikácia hadov, čo sme robili počas celého projektu, keď nám ľudia posielali nielen užovku stromovú, ale v podstate všetky užovky aj zo širšieho okolia Bratislavy. V praxi teda stačí hada odfotiť, zaznamenať si miesto nálezu (ideálne GPS súradnice), deň (prípadne aj čas) a fotografiu nám zaslať na facebookovú stránku Výskyt užovky stromovej v Bratislave.

Budúci výskum a perspektíva

Aké otázky zostávajú nezodpovedané a čo by ste chceli skúmať ďalej?

Otázok je mnoho. Aký je vplyv ciest na tok génov? Funguje Dunaj ako migračný koridor? Koľko užoviek v Bratislave reálne žije? Odpovede na tieto otázky by si však vyžadovali použitie špecifických genetických markerov alebo rozsiahle vzorkovacie úsilie naprieč celým mestom. Na rozdiel od občianskej vedy by tieto prístupy vyžadovali aj podstatne vyššie finančné prostriedky.

Môže váš výskum pomôcť aj v iných mestách alebo pri ochrane iných druhov?

To bol primárny cieľ tohto projektu – ukázať, ako možno využiť občiansku vedu na generovanie veľkého množstva vedecky adekvátnych údajov v kontexte urbánnej ekológie hadov. Podobné štúdie zatiaľ vznikali skôr mimo Európy. My by sme boli radi, keby náš projekt poslúžil ako základný stavebný kameň, na ktorý budú môcť nadviazať ďalší v iných mestách a s inými druhmi hadov alebo plazov všeobecne. Preto sme sa snažili venovať nielen užovke stromovej, ale aj prínosom a úskaliam občianskej vedy, ktoré z nášho príkladu vyplynuli.

Odkaz na štúdiu: BMC Ecology and Evolution

(LDS)