Výsledky slovensko-kórejského výskumu fosílií juhokórejskej lokality Čindžu zhrnuli vedci v jedinečnej knihe.
Profesor Gi Soo Nam počas terénneho výskumu a fosília hmyzu objavená v Čindžu. Zdroj: P. Vršanský
Prečítajte si viac o vedcovi
Vzorky fosílneho jantáru sú akýmsi oknom do sveta dinosaurov pred 176 miliónmi rokov. Predstavu o tom, ako vyzerali a žili tieto tvory, máme vďaka fosílnym nálezom dinosaurov z obdobia kriedy. Na svete ich existuje tristo až štyristo.
Okrem dinosaurích fosílií však existujú aj milióny iných. „Najvýznamnejšia z lokalít, nálezisko mjanmarského jantáru, obsahuje viac ako dvesto ton priezračného jantáru s fosíliami najrôznejších živočíchov,“ povedal Mgr. Peter Vršanský, PhD., DrSc., z geologického odboru Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied, ktorý patrí medzi svetovo uznávané autority na poli výskumu fosílneho jantáru. Na ilustráciu objemu nálezov v severnom Mjanmarsku použil prirovnanie z našich končín. „Predstavte si priezračnú jantárovú kocku veľkú ako štadión Slovan Bratislava, plnú fosílií z čias dinosaurov vrátane mláďat, ale aj rýb, jašteríc, hadov, žiab, mikroorganizmov, húb, rastlín a najmä hmyzu.“
Podľa Petra Vršanského ide o najlepšie okno do dávnej minulosti, aké máme, stále však ide len o jeden pohľad. Objav skamenených organizmov z kórejského Čindžu tento pohľad rozširuje o ďalší rozmer, ktorý Dr. Vršanský označil za „skamenené zrkadlo jantáru vtlačené do kameňa“.
Slovensko-kórejský výskum lokality Čindžu
Okrem severného Mjanmarska je významnou lokalitou prehistorických fosílií Čindžu (súvrstvie Čindžu) v Južnej Kórei, ktoré poskytuje trocha iný pohľad na tú istú prírodu. „Kedysi tam rástli najbohatšie ihličnaté lesy v dejinách. Čindžu je dôkazom prechodu prírody z ihličnatej, dinosaurej na kvitnúcu, akú poznáme dnes,“ povedal Peter Vršanský. To, prečo tieto lesy vyhynuli, nevieme. Pomocou fosílnych nálezov však dokážeme aspoň čiastočne rekonštruovať, ako vyzeral život v nich.
Výsledky výskumu fosílií lokality Čindžu zhrnuli vedci v jedinečnej knihe s názvom Jinju Cockroaches (Šváby z Čindžu), ktorá vyšla pod vedením Petra Vršanského zo SAV a v spolupráci s Luciou Vršanskou a kórejským paleontologickým tímom. Tento tím tvorí profesor Gi Soo Nam z Kongju National University of Education, hlavný paleontológ v Kórei špecializujúci sa na paleoentomológiu, profesor Jae-Cheon Sohn a ich študenti Soo Bin Lee a Jun-Hyeok Jang.
Vedci v knihe, ktorá je čerstvo v predaji a je aj voľne dostupná na stránke SAV, zhrnuli výsledky výskumu fosílií švábov z druhohôr objavených v Kórei. Zahŕňa päť rodov a 34 nových druhov objavených v regióne Čindžu, ktorý je považovaný za jedno z troch najvýznamnejších nálezísk fosílií švábov na svete a je aj dôkazom svetovej výskumnej hodnoty kórejských fosílií.
Ekologický význam švábov
Prečo práve šváby? Čindžu je lokalita bohatá na stopy dinosaurov, vtákov a lietajúcich jašterov, zároveň sa tam nachádza široká škála fosílií hmyzu, medzi nimi aj najlepšie zachované fosílie švábov.
Hoci sa tento mimoriadne odolný a prispôsobivý hmyz neteší veľkej obľube u ľudí, zohráva významnú úlohu v ekosystémoch, kde slúžia ako dôležití rozkladači organického odpadu, najmä biologických zvyškov hromadiacich sa na povrchu pôdy. Fosílne nálezy švábov nám umožňujú rekonštruovať podmienky minulého prostredia a zároveň lepšie pochopiť ich ekologický význam ako rozkladačov v kontexte súčasných environmentálnych výziev. Nenechávajú totiž žiaden odpad a to je návod na ich dlhú a užitočnú existenciu, je to náš nedosiahnuteľný vzor.
Zlatý vek švábov v Čindžu
Význam prehistorických švábov v lokalite Čindžu priblížil Dr. Peter Vršanský: „V Čindžu bolo objavených štyristo fosílií švábov, ktoré žili spolu s dinosaurami pred 110 miliónmi rokov. S určitosťou rozkladali mŕtve rastliny a zvieratá v ihličnatých lesoch tej doby a tiež zohrávali úlohu pri prenose peľu.“
Prehistorické šváby patria medzi najstaršie opeľovače na svete. Podľa Petra Vršanského sa obdobie druhohôr dá považovať za „zlatý vek švábov, všetko rozkladali tak ako dnes, okrem toho však opeľovali a lovili druhých ako vrcholové hmyzie predátory“.
Prehistorické mimikry aj najstaršie modlivky
V knihe vedci opísali aj iné druhy hmyzu. Zachovali sa vo veľmi dobrom stave vrátane obsahu žalúdkov. „Detailná štúdia prináša najstaršie modlivky, niektoré s povestným okom na krídlach imitujúcim dravce, asi dinosaury, a aj prvé štáty termitov,“ uviedol Peter Vršanský.
Medzi opísanými organizmami je aj živočích s prvou štruktúrnou farbou. Čo to znamená? „Farba je v skutočnosti iná, než ako ju vníma naše oko. Ako príklad môžeme uviesť niektoré naše kovové chrobáky, ktoré sa zdajú napríklad modré vďaka mikroštruktúram povrchu, hoci sú v skutočnosti hnedé,“ vysvetlil vedec.
Do knihy sa dostal aj najstarší prípad pravého mimikry (napodobňovania mravcov). Ide o najzvláštnejšiu skupinu švábov, takzvaných alienov.
Význam pre súčasnosť
Ukážkou toho, že práca paleontológov neprebieha iba v teréne, je aj výsledná kniha. Ukrývajú sa za ňou hodiny práce, najmä namáhavej systematiky. „Každý jeden druh treba porovnať úplne so všetkými objavenými fosíliami na svete a zo všetkých období,“ priblížil Peter Vršanský, ktorý má z výsledku slovensko-kórejskej spolupráce úprimnú radosť.
Kórejskí vedci vyzdvihujú presah štúdie do súčasnosti. Výskum totiž svojím spôsobom prispieva k obnove globálnych lesov. Prínos výskumu a publikácie pre Južnú Kóreu priblížil profesor Gi Soo Nam pre kórejskú ABC News: „Kórea disponuje nielen kultúrnym dedičstvom svetového významu, ale aj významným prírodným dedičstvom, ako sú stopy dinosaurov a fosílie švábov, ktoré sa nachádzajú po celej krajine. Je poľutovaniahodné, že pre nedostatočnú propagáciu zostáva vzácne prírodné dedičstvo, ktoré je uznávané na celom svete, vo veľkej miere neznáme v domácom prostredí,“ a dodal: „Lesy, kde spolu žijú rastliny a zvieratá, ako sú šváby, sú umelo ničené, čo si vyžaduje prijatie protiopatrení.“
(zh)
