Krava Veronika svojím premysleným správaním búra predsudky o inteligencii hospodárskych zvierat. Podobný potenciál môžu mať aj iné kravy.
Krava Veronika je momentálne svetový unikát, ktorý jej vyniesol status celebrity. Zdroj: vetmeduni.ac.at Foto: Antonio J. Osuna-Mascaró
Čo majú spoločné opice, delfíny, krkavce, papagáje, slony, psy, prasatá či potkany? Všetky tieto živočíchy sú mimoriadne inteligentné. Šimpanzy bonobo, orangutany, ale napríklad aj krkavce či papagáje dokážu okrem iného cielene používať nástroje, čo je zručnosť, ktorú ovláda aj človek. Ako sa teraz ukázalo, takúto schopnosť môže mať aj krava. Konkrétne ide o kravu, ktorá je doma na horskej lúke v korutánskom Gailtali v Rakúsku.
Krava ako domáci miláčik
Trinásťročná dáma je poslednou kravou, ktorú si miestny farmár ponechal. Nejde pritom o zviera chované na mlieko alebo mäso. Veronika požíva status domáceho miláčika.
To, že Veronika nie je obyčajné zviera, si jej chovateľ všimol už pred niekoľkými rokmi. Dokáže totiž robiť také veci, aké sa dosiaľ nepozorovali pri nijakom inom predstaviteľovi jej druhu. Z Veroniky sa stala malá senzácia, ktorá svojím správaním udivuje aj vedcov. Píše o nej dokonca New York Times, Washington Post či britský The Guardian.
Čím je taká výnimočná? Súdiac podľa jej schopností by mohlo ísť o najinteligentnejšiu kravu na svete. Veronika totiž dokáže používať nástroje. Už pred niekoľkými rokmi jej majiteľ pozoroval, že zbiera malé konáriky zo zeme, aby sa bránila proti muchám a poškrabala si svrbivé miesta na tele. Postupne sa v tom zlepšovala: teraz Veronika používa aj hrable, kefy a metly, aby sa dostala na ťažko dostupné miesta a cielene zmiernila svrbenie.
Jedinečné správanie
Z vedeckého hľadiska je Veronikino správanie nielen nezvyčajné, ale doteraz aj jedinečné na celom svete. Korutánska krava si totiž v priebehu času vytvorila vlastné stratégie. Na chrbte sa najradšej škrabe štetinami metly a veľkými pohybmi, kým na citlivejších častiach tela, ako je brucho a vemeno, používa násadu metly a opatrnejšie pohyby.
Veronikine zručnosti zaujali aj kognitívnu biologičku Alice M. I. Auerspergovú z Messerliho výskumného ústavu pre vzťahy medzi človekom a zvieratami na Veterinárnej univerzite vo Viedni (Vetmeduni Wien). Ako uviedla pre portál science.ORF.at, existuje síce veľa zvierat, ktoré vedia používať rôzne nástroje, ale „to, že jeden predmet sa dá používať rôznymi spôsobmi, sa doteraz pozorovalo iba pri šimpanzoch, a to len v rámci anekdotických prípadov“.
Flexibilné používanie viacúčelového nástroja kravou. Zdroj: Youtube/Antonio Jose Osuna Mascaró
Výskum v teréne
Auerspergová sa spolu s výskumným tímom pod vedením biológa Antonia Osunu-Mascaróa z Vetmeduni Viedeň vybrali do Gailtalu, aby sa o zručnostiach kravy Veroniky presvedčili na vlastné oči. Vyzbrojili sa trpezlivosťou, Veronika ich však zaskočila. Len čo sa v jej blízkosti ocitol konár, zdvihla ho, aby sa ním poškrabala. To podnietilo vedcov k ďalším experimentom, o ktorých teraz informujú v článku Flexible use of a multi-purpose tool by a cow (Flexibilné používanie viacúčelového nástroja kravou) v časopise Current Biology.
Einstein medzi kravami
Aby otestovali Veronikinu flexibilitu a presnosť pri používaní nástrojov, výskumný tím vyvinul experiment s kefou, ktorej štetiny boli nasmerované náhodnými smermi. Osuna-Mascaró potom niekoľko týždňov dokumentoval, ako Veronika používala tento nástroj.
Jej preferencia určitých koncov nástroja a odlišný prístup v závislosti od časti tela boli jasne viditeľné. „Toto rozlišovanie svedčí o úžasnej miere prispôsobivosti a pochopení jej okolia,“ uviedla Auerspergová. Podľa kognitívnej biologičky by Veronika mohla byť akýmsi Einsteinom medzi kravami. Vedkyňa však predpokladá, že podobný potenciál majú aj iné kravy. Tým, že Veronika požíva status domáceho miláčika, mala lepšie predpoklady, aby sa u nej tieto schopnosti plne rozvinuli a používanie nástrojov zdokonalila.
Búra predsudky
Tento objav nielenže ukazuje, že Veronika je výnimočným príkladom inteligentného druhu zvierat, ale otvára aj nové perspektívy pre výskum kognitívnych schopností hospodárskych zvierat.
Auerspergová zdôrazňuje: „Vzhľadom na to, ako dlho už s hospodárskymi zvieratami komunikujeme, sa zaujímame oveľa viac o ich produkciu než o ich správanie a kognitívne schopnosti.“ Biologička dúfa, že vďaka príkladom, ako je Veronika, bude v budúcnosti lepšie preskúmaná aj táto stránka kráv a iných hospodárskych zvierat.
„To, čo ma naozaj prekvapilo, bolo, že neuchopila jednoducho najbližší koniec. Prispôsobila koniec nástroja a techniku konkrétnej časti tela. V tom momente mi došlo, že metlu skutočne používa ako viacúčelový nástroj,“ vyjadril Antonio J. Osuna-Mascaró v tlačovej správe univerzity. Podľa Auerspergovej „Veronika narúša naše predstavy o inteligencii zvierat. Mnohé schopnosti zostávajú neviditeľné, pretože ich vôbec neočakávame, najmä pri zvieratách, ktoré vnímame predovšetkým z pohľadu ich užitočnosti“.
Veronika tak svojím premysleným správaním prekonáva predsudky o inteligencii hospodárskych zvierat a ukazuje, že aj zvieratá na paši a v maštali často dokážu oveľa viac, než od nich očakávame.
Zdroj: Veterinärmedizinische Universität Wien, science.ORF.at
(zh)





