Medzi najohrozenejšie skupiny patria morské vtáky a pobrežné druhy vtákov. Tieto a ďalšie zistenia priniesla Správa o stave vtáctva sveta.
Sťahovavé vtáky sú citlivými indikátormi zmien v prírode. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/zizar2002
Spoločnosť BirdLife International na Globálnom samite o migračných trasách sťahovavého vtáctva v Nairobi predstavila novú Správu o stave vtáctva sveta (State of the World’s Birds). Partneri BirdLife, mimovládne organizácie, vlády a finančné inštitúcie zároveň podpísali Nairobskú deklaráciu o migračných trasách. Do jej realizácie sa zapájajú aj iniciatívy rozvojových bánk zamerané na ochranu migračných trás v Afrike, Ázii, Európe a Amerike. Správa vychádza raz za štyri roky a po prvýkrát sa osobitne venuje sťahovavému vtáctvu a migračným trasám, od ktorých závisia.
Zástupcovia vlád, vedeckej obce, mimovládnych organizácií, ochranárskych organizácií a finančných inštitúcií na samite taktiež podpísali Nairobskú deklaráciu o migračných trasách. Zaväzujú sa v nej posilniť spoluprácu pri ochrane sťahovavých vtákov a ich biotopov naprieč štátnymi hranicami. Rozvojové banky zároveň od roku 2021 vyčleňujú na ochranu prírody viac než 6 miliárd dolárov. Tieto kroky súhrnne predstavujú výrazné posilnenie medzinárodnej spolupráce pri ochrane migračných trás sťahovavého vtáctva.
Správa o stave vtáctva sveta: hlavné zistenia
Výsledky správy sú vážne: 45 percent druhov sťahovavých vtákov ubúda a každému deviatemu hrozí vyhynutie. V roku 2025 bol za vyhynutého vyhlásený hvizdák tenkozobý (Numenius tenuirostris), ktorého posledný potvrdený výskyt bol zaznamenaný vo februári 1995 pri lagúne v Maroku. Ide o prvé globálne vyhynutie vtáčieho druhu na pevnine Eurázie a Afriky za posledné storočia. Ďalších šesť sťahovavých druhov za posledných 150 rokov preukázateľne alebo pravdepodobne vyhynulo. Zvlášť nepriaznivá je situácia druhov viazaných na morské prostredie, lesy a pobrežné mokrade. Medzi najohrozenejšie skupiny patria morské vtáky a pobrežné druhy vtákov.
Správa však zároveň ukazuje, že nepriaznivý vývoj sa dá zvrátiť. Príčiny poklesu populácií sú dobre známe a prevažne súvisia s ľudskou činnosťou. Patria medzi ne invázne druhy, intenzifikácia poľnohospodárstva, zmena klímy a neudržateľný lov.
Pozrite si
Ak sa problémy spojené s poľnohospodárstvom, rybolovom a využívaním krajiny riešia pozdĺž celej migračnej trasy a nie iba na jednotlivých lokalitách, populácie vtákov dokážu na ochranné opatrenia reagovať pozitívne. Príkladom je spolupráca viacerých krajín pri ochrane zdochlinára bieleho (Neophron percnopterus), vďaka ktorej sa podarilo zastaviť pokles hniezdnej populácie tohto druhu supa na Balkáne. Podobným príkladom je spolupráca Slovenska so susednými štátmi na ochrane krakle belasej či dropa veľkého, teda druhov, ktoré boli na Slovensku už takmer vyhynuté, no vďaka spolupráci so susednými štátmi sa ich k nám podarilo vrátiť.
„Sťahovavé vtáky sú citlivými indikátormi zmien v prírode a ich úbytok ukazuje, že tlak na prírodné systémy, od ktorých závisíme aj my, rastie. Vedecké poznatky však zároveň jednoznačne ukazujú, že ochrana prírody funguje. Koordinované opatrenia dokážu zabrániť vyhynutiu druhov a pomôcť populáciám zotaviť sa. Riešenia poznáme, teraz ich musíme uplatniť v rozsahu celých migračných trás,“ uviedol Dr. Stuart Butchart FRS, hlavný vedecký pracovník BirdLife International a hlavný editor správy State of the World’s Birds.
Význam migračných trás sťahovavého vtáctva
Správa upozorňuje na zásadnú skutočnosť: migračná trasa nie je iba čiara na mape. Je to rozsiahla a vzájomne prepojená sieť kľúčových lokalít a biotopov, ktoré sťahovavé vtáky potrebujú v rôznych obdobiach roka a na rôznych kontinentoch. Ak sa poškodí alebo zanikne čo i len jedna dôležitá súčasť tejto siete, môže to ohroziť fungovanie celej migračnej trasy.
Práve z tohto dôvodu vytvorila spoločnosť BirdLife International – jediné globálne partnerstvo zamerané na ochranu vtáctva a prírody, ktoré združuje 125 partnerských organizácií v 120 krajinách – Globálny program migračných ciest sťahovavého vtáctva (Global Flyways Programme).
Namiesto ochrany jednotlivých lokalít či druhov oddelene sa tento program zameriava na ochranu a obnovu celých migračných trás. Partneri BirdLife tak spolupracujú od hniezdísk cez zastávky počas migrácie a zimoviská. Na Slovensku sa vyvíjajú intenzívne kroky na ochranu viacerých migračných zastávok dôležitých pre sťahovavé vtáctvo na medzinárodnej úrovni, napríklad Senianskych rybníkov, Dunajských luhov, Žitavského luhu a mnohých iných lokalít.
Nairobská deklarácia o migračných trasách
Lídri, vedci a ochranárske organizácie dnes na samite podpísali Nairobskú deklaráciu o migračných trasách (Nairobi Flyways declaration), ktorá predstavuje bezprecedentný záväzok koordinovať ochranu vtákov pozdĺž celých migračných trás. Za Slovensko deklaráciu v Keni osobne podpísal riaditeľ SOS/BirdLife Slovensko Matej Repel.
Deklarácia uznáva a pripomína skutočnosť, že sťahovavé vtáky prekračujú hranice štátov aj kontinentov. Ich prežitie preto nemožno zabezpečiť izolovanými opatreniami jednotlivých krajín, ale iba spoluprácou mnohých aktérov pozdĺž celej migračnej trasy.
„Sťahovavé vtáky nepoznajú hranice. Spájajú Áziu s Afrikou, Arktídu s trópmi. Nairobská deklarácia o migračných trasách túto skutočnosť uznáva. Ak chceme sťahovavé vtáky chrániť, potrebujeme medzinárodnú spoluprácu a koordináciu. Som nadšená a hrdá, že vedecká obec, ochranárske organizácie a finančný sektor spájajú svoje sily, aby sa toto podarilo. Konečne! Sme v dôležitom bode obratu. Na túto chvíľu sme čakali veľmi dlho,“ uviedla jej cisárska výsosť princezná Takamado, čestná prezidentka BirdLife International.
Pozrite si
Miliardy dolárov na ochranu migračných trás
Na samite sa zúčastnili aj vysokopostavení predstavitelia Svetovej banky a regionálnych rozvojových bánk, čo poukazuje na doteraz nevídanú mieru zapojenia finančných inštitúcií do ochrany migračných trás sťahovavého vtáctva. Tri multilaterálne rozvojové banky už začleňujú ochranu migračných trás do svojich úverových programov. Objem finančných záväzkov prijatých od roku 2021 presiahol 6 miliárd dolárov.
Ázijská rozvojová banka plánuje v priebehu nasledujúcich desiatich rokov vyčleniť 3 miliardy dolárov na ochranu najmenej 50 prioritných mokradí pozdĺž Východoázijsko-austrálsko-ázijskej migračnej trasy. Od týchto ekosystémov zároveň závisí takmer 200 miliónov ľudí.
V Amerike má Rozvojová banka Latinskej Ameriky a Karibiku do roku 2050 vyčleniť 3 až 5 miliárd dolárov na zabezpečenie ochrany viac než 30 suchozemských a morských oblastí dôležitých pre sťahovavé vtáctvo. Svetová banka a BirdLife mobilizujú na účely ochrany migrujúceho vtáctva niekoľko miliárd dolárov v Afrike, Európe a Ázii pozdĺž migračných trás, ktoré využívajú viac ako dve miliardy sťahovavých vtákov.
Projekty miestnych komunít
Čoraz väčšiu podporu získavajú aj projekty miestnych komunít. V júni 2026 schválil Globálny environmentálny fond (GEF) mechanizmus globálnych grantov pre migračné trasy sťahovavého vtáctva (Global Flyways Grant Mechanism), ktorý poskytne 8,97 milióna dolárov v priamych grantoch a ďalších 107 miliónov dolárov vo forme spolufinancovania. Prostriedky sú určené na ochranu a obnovu deviatich miliónov hektárov mokradí, pričom opatrenia prinesú úžitok približne 330 000 ľuďom.
„Ako spoluorganizátor Globálneho samitu o migračných trasách je Nature Kenya hrdá, že môže priniesť africký pohľad. Vtáky, ktoré hniezdia v Európe, Ázii a Arktíde, sú závislé od našich mokradí, trávnych porastov a lesov. Nairobská deklarácia o migračných trasách a prijaté finančné záväzky uznávajú, že africké krajiny nie sú iba jedným zo zainteresovaných aktérov. Sú súčasťou riešení a nesú zodpovednosť za ich uskutočnenie,“ uviedol Dr. Paul Matiku, výkonný riaditeľ Nature Kenya.
„Správa o stave vtáctva sveta hovorí jednoznačne. Sťahovavé vtáky strácame alarmujúcim tempom. Dnešná Nairobská deklarácia o migračných trasách však môže znamenať zásadnú zmenu. Potrebujeme, aby každý prevzal svoj diel zodpovednosti – vlády, podnikateľský sektor aj občianska spoločnosť. Rozvojové banky na túto výzvu reagujú a partnerstvo BirdLife je pripravené konať. Teraz sa musia pridať aj ostatní, aby sme dokázali zvrátiť pokles populácií a zachovať jeden z najpozoruhodnejších prírodných javov – vtáčiu migráciu,“ vyjadril sa Martin Harper, výkonný riaditeľ BirdLife International.
Zdroj: TS SOS/BirdLife SK
(zh)
