O nových zisteniach týkajúcich sa slonieho sluchu informuje vedecký tím v časopise Frontiers in Audiology and Otology.
Slony. Zdroj: iStock.com / Henk Bogaard
Slony dokážu komunikovať aj na veľké vzdialenosti. Odovzdávajú si tak napríklad varovania pred hroziacim nebezpečenstvom alebo udržiavajú kontakt s príbuznými.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že slony počujú dobre vďaka veľkým ušiam. Dobre prekrvené ušnice však zvieratám slúžia najmä na ochladzovanie. Mávaním uší sem a tam si slony ochladzujú krv v žilách, ktorá prúdi do celého tela. Touto adaptáciou na horúce prostredie si regulujú telesnú teplotu.
Ako slony komunikujú
Slony dokážu komunikovať medzi sebou na vzdialenosť až piatich kilometrov prostredníctvom zvukov, ktoré sa šíria vzduchom. Majú však aj druhý spôsob odosielania signálov: seizmické vlny šíriace sa zemou. Tieto vibrácie sa prenášajú zo sloních chodidiel cez nohy a nakoniec cez kosti lebky priamo do vnútorného ucha. Vnímať ich dokážu na vzdialenosť 10 a viac kilometrov. Tento jav sa označuje ako tzv. kostné vedenie zvuku (v angličtine bone conducted hearing).
Uzavretý akustický kanál
Prostredníctvom vibrácií v zemi sa zvuky prenášajú cez chodidlá na kostru, odkiaľ putujú až do uší zvierat. Za mimoriadnu schopnosť zaznamenať aj veľmi vzdialené zvuky vďačia slony anatómii. Ich sluchové kostičky v strednom uchu sú približne deväťkrát ťažšie ako tie ľudské, pričom ušné bubienky slonov sú asi sedemkrát väčšie. Navyše si zvieratá dokážu uši uzatvoriť prostredníctvom špeciálneho svalu, čo ich sluch ešte viac posilňuje.
O výskume týkajúcom sa slonieho sluchu informuje vedecký tím v časopise Frontiers in Audiology and Otology. V rámci výskumu vedci po prvýkrát fyziologicky preukázali, ako sa zvuk prenáša v strednom uchu zvierat. Na základe uskutočnených experimentov dospeli k záveru, že „uzavretý akustický kanál“ dokáže zlepšiť citlivosť sluchu a predĺžiť tak vzdialenosť, na ktorú dokážu zvieratá zaznamenať zvuk pri komunikácii prostredníctvom vibrácií v zemi.
Cielené uzavretie zvukovodov
Slony dokážu vydávať veľmi hlboké zvuky s frekvenciou 10 až 20 hertzov. Tieto zvuky sú natoľko silné, že sa šíria zemou vo forme vibrácií, podobne ako vlny na vodnej hladine. Vibrácie sa cez nohy a kostru slona prenášajú až k spánkovej kosti v lebke. Odtiaľ sa dostávajú k ušným kostičkám, ktoré sa rozkmitajú a umožnia slonovi tieto nízkofrekvenčné zvuky vnímať. Nová štúdia zameraná na štruktúru stredného ucha slonov ukázala, že ich uši sú citlivejšie na nízkofrekvenčné vibrácie prenášané cez kosti než ľudské uši.
Vedci na základe pokusov predpokladajú, že cielené uzavretie zvukovodu pomocou svalu pri nízkych tónoch (v rozsahu 10 až 20 hertzov) by mohlo zvýšiť citlivosť sluchu prenášaného cez zem a kostru až o 30 decibelov.
Výskumníci v laboratóriu použili spánkové kosti, časť lebky, v ktorej sa nachádza stredné a vnútorné ucho, a vyvolali v nich vibrácie. Následne zaznamenali okrem iného trojrozmerný pohyb ušných kostičiek – kladivka, kovadlinky a strmeňa. Vzorky pochádzali od mŕtvych slonov a ľudských darcov.
Prvý fyziologický dôkaz
Predchádzajúce výskumy už naznačili, že slony medzi sebou komunikujú aj prostredníctvom vibrácií šíriacich sa zemou. Vedci teraz prvýkrát priniesli fyziologický dôkaz o tom, ako sa tieto vibrácie môžu prenášať cez kostru až do sluchového aparátu.
Zistili, že vibrácie rozkmitajú kladivko v strednom uchu práve v mieste, kde sa dotýka bubienka. Rovnaký mechanizmus funguje aj pri zvukoch, ktoré sa šíria vzduchom. Vibrácie následne stimulujú slimák vo vnútornom uchu, ktorý premieňa zvuk na nervové signály a posiela ich do sluchového nervu. Tento spôsob prenosu je najúčinnejší pri nízkych frekvenciách, čo by mohlo vysvetľovať, prečo slony dokážu pomocou nízkofrekvenčných zvukov komunikovať na veľké vzdialenosti.
Zdroj: GEO.de, fontiersin.org
(zh)
