Prieskum CVTI SR: Záujem o vedu je veľký, ľudí najviac zaujíma zdravie

19. jún. 2020 • Multidisciplinárne

Prieskum CVTI SR: Záujem o vedu je veľký, ľudí najviac zaujíma zdravie

Popularizácia vedy na Slovensku zažíva boom. Vedci, inštitúcie, ale aj laici sa snažia vede pomôcť „zažiariť“. Prieskum Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) prináša zaujímavé dáta o tom, ako sa na Slovensku darí popularizácii vedy, čo v nej funguje a čo, naopak, nepadá na úrodnú pôdu.

Dáta sú všetko, no prv než sa vrhneme na ich interpretáciu, nezaškodí si pripomenúť, prečo o nich hovoríme. Téma popularizácie vedy bývala v minulosti chápaná kontroverzne, bránili sa jej vedci aj verejnosť. Vedci sa obávali zjednodušovania a bagatelizovania odborných a komplikovaných tém „laikmi“. Verejnosť mala obavy z nudných výstupov, ktorým navyše nikto nerozumie.

Od týchto obáv sme sa vo vnímaní popularizácie vedy posunuli za posledné desaťročie míľovými krokmi vpred a vedci aj verejnosť na Slovensku dnes chápu, že popularizácia vedy nie je len fráza, ale je to „misia“, vďaka ktorej sa našej vede môže dariť lepšie. Aj v tejto oblasti totiž platí, že verejná mienka má moc rozhýbať spoločenské i politické rozhodnutia, ktoré môžu vedu posúvať výrazne vpred.

Koronakríza naplno ukázala schopnosť slovenských vedcov a vedeckých inštitúcií rýchlo a pohotovo reagovať na potreby ľudí – okrem vývoja testov na koronavírus, prečítania genómu slovenského kmeňa koronavírusu, alternatívnych pľúcnych ventilácií či vývoja inovácií (ako lifeBox na ochranu lekárov pred nákazou) toho stihli ešte oveľa viac.

Vďaka výskumu antropológov máme vôbec po prvý raz v histórii zachytené emócie a aktivity Slovákov na začiatku pandémie. Vďaka psychológom zasa vieme, ako v takýchto situáciách bojovať proti dezinformáciám a hoaxom. V budúcnosti sa môžeme poučiť z práce jazykovedcov, ktorí prinášajú tipy, ako lepšie zvládnuť komunikáciu počas núdzového stavu napríklad smerom k menšinám.

Ideme správnym smerom

Prieskum verejnej mienky CVTI SR o vnímaní vedy na Slovensku bol realizovaný ešte pred koronakrízou. Bolo by možno zaujímavé zistiť, či a ako sa údaje z neho zmenili v priebehu posledných pár mesiacov. Nateraz však máme k dispozícii dáta, ktoré hovoria o tom, že Slováci sa o vedu zaujímajú. Až 51 percent respondentov v prieskume uviedlo, že sa veľmi zaujíma o vedu, 36 percent bolo neutrálnych a len 13 percent respondentov sa o vedu nezaujíma vôbec alebo sa o ňu zaujíma len veľmi málo. Z výskumu tiež vyplýva, že záujem o domáce a zahraničné objavy je veľmi vyrovnaný.

Zdroj: Michaela Mašánová, CVTI SR

Prieskum Popularizácia výskumu a vývoja na Slovensku (celý prieskum si môžete stiahnuť na tomto linku) je prvý z trojice terénnych výskumov, ktoré majú za úlohu sledovať posun v popularizácii vedy v horizonte 5 rokov. Ďalší sa bude realizovať v roku 2021 a posledný, záverečný, v roku 2022. Súčasné prieskumy nadväzujú na predošlé, ktoré boli realizované v priebehu rokov 2013 až 2015.

Všetky tri sú súčasťou národného projektu Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja. Majú slúžiť ako jeden z kontrolných mechanizmov na overenie či aktivity, ktoré v rámci popularizácie CVTI SR robí, fungujú a veda je vďaka nim populárnejšia.

Prieskum sa uskutočnil metódou online zberu dát prostredníctvom dotazníkov na vzorke dospelej populácie SR vo veku 16 – 65 rokov. Veľkosť vzorky bola 1200 respondentov. Zastúpené boli rovnomerne všetky vekové kategórie.

Nezáujem pre nedostatok času a ťažšiu dostupnosť informácií

Napriek uspokojivému záujmu o vedu je stále čo zlepšovať. Ideálne by bolo posunúť hranicu záujmu o vedu výrazne nad polovicu, alebo aspoň presvedčiť 13 percent ľudí, ktorí sa o vedu nezaujímajú.

Aby sme sa o to mohli pokúsiť, potrebujeme vedieť, prečo sa o vedu nezaujímajú. Najsilnejším argumentom bol nedostatok času (takmer 38 percent respondentov). Druhým najčastejším dôvodom nezáujmu bolo, že respondent nevie, kde má dané informácie hľadať (cca 22 percent respondentov). Ďalších 21 percent respondentov uviedlo, že vedecké objavy sú pre nich príliš zložitá a ťažko pochopiteľná téma.

Zdroj: Michaela Mašanová, CVTI SR

Nadnesene by sa dalo povedať, že v týchto dvoch grafoch spočíva „recept“ na lepšiu a účinnejšiu popularizáciu vedy. Nie je to, samozrejme, také jednoduché, dá sa to však vnímať ako „hodená rukavica“.

„Pre respondentov, ktorí na vedu nemajú čas, budeme hľadať spôsob, ako ju sprostredkovať rýchlo a v skratke. Je tu však obrovská skupina ľudí, pri ktorých je predpoklad, že by sa o vedu zaujímali, ak by bola ľahšie pochopiteľná a uchopiteľnejšie vysvetlená a ak by vedeli, kde informácie hľadať,“ hovorí Patrícia Stanová, vedúca odboru propagácie vedy a techniky, NCP VaT pri CVTI SR.

Čo z toho vyplýva? „Zjednodušene by sa dalo povedať, že sa musíme snažiť vedu ľuďom približovať ešte populárnejšie a zároveň by sme mali hľadať spôsoby, ako výstupy sprístupniť pre skupinu ľudí, ktorá sa k nim v súčasnosti nevie dostať,“ dodáva Patrícia Stanová.

Ideálny formát: článok, ideálna téma: zdravie. Alebo?

Otázkou zostáva, akým spôsobom a o akých témach hovoriť tak, aby zaujali. Na jednej strane sa ponúka cesta „menšieho odporu“, ktorá však nemusí byť vždy správna. Z výskumu napríklad vychádzajú podcasty ako najmenej populárny popularizačný kanál (23,4 percent respondentov), články a blogy ako ten najvyhľadávanejší (70,6 percent).

Ak chceme zvýšiť záujem o vedu, môžeme: 1. snažiť sa čo najviac využívať už i tak populárny kanál (článok a blog) a zlepšovať napríklad mieru zrozumiteľnosti, 2. pokúsime sa zatraktívniť a sprístupniť spomínané vedecké podcasty tak, aby sme dosiahli lepší výsledok aj v tomto formáte.

Na prvý pohľad by sme mohli povedať, že takýto prístup je možné uplatňovať aj pri preferenciách tém. Medzi najpopulárnejšie témy patrí, z pochopiteľných dôvodov, zdravie (63 percent respondentov), kým na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú pôdohospodárske vedy (35 percent).

Zdroj: Michaela Mašáňová, CVTI SR

V tomto prípade to však nie je také jednoduché. Výber tém, o ktorých v rámci popularizácie hovoríme, by nemal byť podmienený subjektívnym názorom alebo potrebou popularizovať vedu rovnomerne. Ovplyvňujú ho rôzne faktory, okrem iného napríklad dôležitosť témy, jej aktuálnosť a „naliehavosť“. „Ak by sme počas koronakrízy čitateľov našich médií namiesto o vývoji vakcín informovali o hospodárení lesníkov iba z dôvodu zvýšenia povedomia o tejto oblasti, asi by sme ju aj tak nedosiahli,“ hovorí Patrícia Stanová.

Pri téme zdravia, samozrejme, zohráva pravdepodobne svoju úlohu aj argument záujmu z úvodných otázok prieskumu. Až 29 percent respondentov uviedlo, že sa o vedu zaujíma, pretože, ako uviedli, nové objavy môžu mať dopad na ich život.

Nie je to však také jednoduché. Na život respondentov má určite vplyv aj globálne otepľovanie a s tým súvisiace lesné hospodárstvo, napriek tomu sa však pôdohospodárske vedy ocitli v tematickom rebríčku na úplnom konci. Na otázku, prečo je to tak, budeme hľadať odpovede. Jednou z príčin môže byť aj všeobecne slabé zastúpenie tejto témy v médiách, s istotou však na túto otázku odpovedať nevieme.

Na druhej strane sú výsledky výskumu aj v tomto smere dobrým lakmusovým papierikom. Môžu napovedať, ako informovať aj o témach, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú pre verejnosť príliš lákavo. Jednou z ciest môže byť práve spomínaná komunikácia tém tak, aby bol jasný dopad danej problematiky na život ľudí.

Výsledky prvého prieskumu prinášajú zaujímavé fakty, ktoré však umožňujú rôzne cesty na riešenie problematických oblastí. Analýza dát a ich opätovný zber by mali odborníkom na popularizáciu pomôcť zvoliť správnu taktiku, ktorá by mala vedu dostať do každej obývačky a dosiahnuť, aby sa dostala tam, kam podľa popularizátorov a vedcov patrí – na prvé miesta v rebríčku záujmu verejnosti a ľudí na rozhodujúcich pozíciách.

Tamara Leontievová
Grafy: Michaela Mašánová, CVTI SR
Zdroj: Výskumná správa Prieskum verejnej mienky: POPULARIZÁCIA VÝSKUMU A VÝVOJA NA SLOVENSKU, pre CVTI SR vypracoval Milan Zeman, Sociologický ústav SAV

Zdroj: CVTI SR

 

 

 

 

Súvisiace:

Hore
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
VC 6/2020 železany
Vedecká cukráreň video
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Ľudský mozog má 1450 gramov, zabezpečuje celú psychiku človeka a nachádza sa v ňom sieť neurónov.
Zistite viac