Príbeh kontaktných šošoviek

08. apr. 2016 • Lekárske vedy

Príbeh kontaktných šošoviek

Preslávil sa výrobou prvých kontaktných šošoviek. Jeho meno sa však spája aj s objavom umelého polyamidového vlákna silon. Otto Wichterle – jeden z najväčších objaviteľov 20. storočia.

Šošovkostroj vznikol na Štedrý deň

Máloktorému českému vedcovi sa dostalo toľko uznania a popularity, doma i v zahraničí, ako práve prof. Wichterlemu. Otto Wichterle bol český chemik a vynálezca, ktorý sa narodil v roku 1913 v Prostějove. Pôsobil akoWichterleho vynález – šošovkostroj profesor na Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe a bol predsedom Česko-slovenskej akadémie vied, kde sa venoval okrem iného chémii a technológii makro molekulárnych látok, predovšetkým hydrofilným gélom a biomedicínskym materiálom. Problematikou hydrogélových materiálov sa prof. Wichterle zaoberal spolu s Dr. Drahoslavom Límom už v polovici päťdesiatych rokov. Prvý prototyp kontaktných šošoviek z týchto materiálov laboratórne pripravil a hneď aj otestoval na svojom oku v roku 1957. V roku 1959 preukázal, že mäkké kontaktné šošovky dokážu spoľahlivo korigovať refrakčnú poruchu a v porovnaní s doposiaľ dostupnými tvrdými kontaktnými šošovkami zabezpečujú svojmu nositeľovi ďaleko vyššie pohodlie. K vynálezu novej výrobnej metódy, odstredivého liatia kontaktných šošoviek, ale nakoniec nedošlo v laboratóriu, ale priamo doma u prof. Wichterleho. Zo synovej stavebnice Merkur a dynama z bicykla zostavil zanietený výskumník na Štedrý deň 1961 prvé výrobné zariadenie – „šošovkostroj“, ktoré konečne vyriešilo problém pravidelného formovania hydrofilného gélu.

Patent

Ešte 27. decembra 1961 podal profesor Wichterle prihlášku vynálezu, ktorá sa stala jedným z jeho najdôležitejších patentov. Do svojho vývoja hydrogélových kontaktných šošoviek zapojil profesor aj manželku a spolu behom pár mesiacov – stále „v kuchyni“ – vyrobili niekoľko tisíc šošoviek. Ich odmenou im za to bolo celých 330 dolárov – zákonné jedno promile zo zisku predaja patentu americkej firme, ktorý zorganizoval československý štát. O sedem rokov neskôr prišiel Wichterle kvôli podpisu manifestu Dve tisíc slov o miesto na Ústave makromolekulárnej chémie, ktorý viedol. Wichterleho tamojší spolupracovník, Ing. Jiří Michálek, k tomu hovorí: „Otto Wichterle viedol celoživotný boj s ľudskou hlúposťou. Veda však bola pre neho stále vzrušujúca a zábavná, preto to nikdy nevzdával.“ Prof. Wichterle až do Nežnej revolúcie patentoval a publikoval. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa za jeho mimoriadny prínos vede dostal zaslúžené ocenenie. Bol demokraticky zvolený a neskôr prezidentom Havlom vymenovaný za predsedu Československej Akadémie vied, prvým v postkomunistickom režime. Napriek tomu, že vo svojich Spomienkach svoju vtedajšiu rolu bagatelizoval, neúnavne sa spolupodieľal na príprave nových zákonných úprav týkajúcich sa Akadémie a vedy vôbec.

Kolega prof. Wichterleho

Príbeh profesora Wichterleho nebol len príbehom o húževnatosti vedca, ale tiež príbehom boja s ľudskou Ing. Jiří Michálek, CSc. – kolega prof. Wichterlehohlúposťou, nepoddajnosťou agresívnym ideológiám a schopnosťou udržať si dôstojnosť. Jeho úspechy neboli dielom náhody, boli výsledkom pracovitosti, nesmiernej trpezlivosti a svojského nadhľadu. Neobyčajný príbeh prof. Wichterleho a jeho obrovský prínos vede je stále veľkou inšpiráciou a predmetom zaslúženému obdivu. Pripomenuli sme si ho preto podujatím na Festivale vedeckých filmov 2015, ktoré sa konalo počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2015. Na úvod bol odvysielaný animovaný film Otto Wichterle a životopisný dokument Wichterle. Svojou prítomnosťou nás poctil Ing. Jiří Michálek, CSc., kolega prof. Wichterleho, ktorý sa predstavil so svojou pútavou prednáškou „Otto Wichterle – Príbeh kontaktných šošoviek“. Ing. Michálek divákom predstavil dielo a osobnosť profesora Otta Wichterleho z uhlu pohľadu jeho spolupracovníka z 80. – 90. rokov minulého storočia. Tiež sa zameral na kontaktné šošovky, ich historický vývoj a na prínos prof. Wichterleho pre svetovú kontaktológiu. V záverečnej diskusii bola prezentácia rozšírená o osobné spomienky a úsmevné historky, ktoré seriózny vývoj a výskum sprevádzali.

Ing. Jiří Michálek, CSc. je absolventom VŠCHT v Prahe, Fakulty chemickej technológie, odbor makromolekulárna chémia, kde obhájil titul Ing. Postgraduálne štúdium získal v odbore makromolekulárna chémia Ústavu makromolekulárnej chémie AV ČR v Prahe. Pracuje v Ústave makromolekulárnej chémie AV ČR, v.v.i., kde je zástupcom vedúceho oddelenia polymérových sietí a gélov. Špecializuje sa na vývoj polymérových materiálov určených najmä pre zdravotníctvo.

 

Viac z prednášky „Otto Wichterle – Príbeh kontaktných šošoviek“ si môžete pozrieť v nasledujúcom videozázname

© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2015

Spracovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: www.czechcentres.cz

Foto: NCP VaT, České centrum

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Články
Otto Wichterle na FVF
11. nov. 2015
Hore
Quark_2020
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 7/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Ak sú rastliny pestované na pôdach znečistenými ťažkými kovmi, hovoríme že sú pod stresom.
Zistite viac