Príbeh kontaktných šošoviek

08. apr. 2016 • Lekárske vedy

Príbeh kontaktných šošoviek

Preslávil sa výrobou prvých kontaktných šošoviek. Jeho meno sa však spája aj s objavom umelého polyamidového vlákna silon. Otto Wichterle – jeden z najväčších objaviteľov 20. storočia.

Šošovkostroj vznikol na Štedrý deň

Máloktorému českému vedcovi sa dostalo toľko uznania a popularity, doma i v zahraničí, ako práve prof. Wichterlemu. Otto Wichterle bol český chemik a vynálezca, ktorý sa narodil v roku 1913 v Prostějove. Pôsobil akoWichterleho vynález – šošovkostroj profesor na Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe a bol predsedom Česko-slovenskej akadémie vied, kde sa venoval okrem iného chémii a technológii makro molekulárnych látok, predovšetkým hydrofilným gélom a biomedicínskym materiálom. Problematikou hydrogélových materiálov sa prof. Wichterle zaoberal spolu s Dr. Drahoslavom Límom už v polovici päťdesiatych rokov. Prvý prototyp kontaktných šošoviek z týchto materiálov laboratórne pripravil a hneď aj otestoval na svojom oku v roku 1957. V roku 1959 preukázal, že mäkké kontaktné šošovky dokážu spoľahlivo korigovať refrakčnú poruchu a v porovnaní s doposiaľ dostupnými tvrdými kontaktnými šošovkami zabezpečujú svojmu nositeľovi ďaleko vyššie pohodlie. K vynálezu novej výrobnej metódy, odstredivého liatia kontaktných šošoviek, ale nakoniec nedošlo v laboratóriu, ale priamo doma u prof. Wichterleho. Zo synovej stavebnice Merkur a dynama z bicykla zostavil zanietený výskumník na Štedrý deň 1961 prvé výrobné zariadenie – „šošovkostroj“, ktoré konečne vyriešilo problém pravidelného formovania hydrofilného gélu.

Patent

Ešte 27. decembra 1961 podal profesor Wichterle prihlášku vynálezu, ktorá sa stala jedným z jeho najdôležitejších patentov. Do svojho vývoja hydrogélových kontaktných šošoviek zapojil profesor aj manželku a spolu behom pár mesiacov – stále „v kuchyni“ – vyrobili niekoľko tisíc šošoviek. Ich odmenou im za to bolo celých 330 dolárov – zákonné jedno promile zo zisku predaja patentu americkej firme, ktorý zorganizoval československý štát. O sedem rokov neskôr prišiel Wichterle kvôli podpisu manifestu Dve tisíc slov o miesto na Ústave makromolekulárnej chémie, ktorý viedol. Wichterleho tamojší spolupracovník, Ing. Jiří Michálek, k tomu hovorí: „Otto Wichterle viedol celoživotný boj s ľudskou hlúposťou. Veda však bola pre neho stále vzrušujúca a zábavná, preto to nikdy nevzdával.“ Prof. Wichterle až do Nežnej revolúcie patentoval a publikoval. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa za jeho mimoriadny prínos vede dostal zaslúžené ocenenie. Bol demokraticky zvolený a neskôr prezidentom Havlom vymenovaný za predsedu Československej Akadémie vied, prvým v postkomunistickom režime. Napriek tomu, že vo svojich Spomienkach svoju vtedajšiu rolu bagatelizoval, neúnavne sa spolupodieľal na príprave nových zákonných úprav týkajúcich sa Akadémie a vedy vôbec.

Kolega prof. Wichterleho

Príbeh profesora Wichterleho nebol len príbehom o húževnatosti vedca, ale tiež príbehom boja s ľudskou Ing. Jiří Michálek, CSc. – kolega prof. Wichterlehohlúposťou, nepoddajnosťou agresívnym ideológiám a schopnosťou udržať si dôstojnosť. Jeho úspechy neboli dielom náhody, boli výsledkom pracovitosti, nesmiernej trpezlivosti a svojského nadhľadu. Neobyčajný príbeh prof. Wichterleho a jeho obrovský prínos vede je stále veľkou inšpiráciou a predmetom zaslúženému obdivu. Pripomenuli sme si ho preto podujatím na Festivale vedeckých filmov 2015, ktoré sa konalo počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2015. Na úvod bol odvysielaný animovaný film Otto Wichterle a životopisný dokument Wichterle. Svojou prítomnosťou nás poctil Ing. Jiří Michálek, CSc., kolega prof. Wichterleho, ktorý sa predstavil so svojou pútavou prednáškou „Otto Wichterle – Príbeh kontaktných šošoviek“. Ing. Michálek divákom predstavil dielo a osobnosť profesora Otta Wichterleho z uhlu pohľadu jeho spolupracovníka z 80. – 90. rokov minulého storočia. Tiež sa zameral na kontaktné šošovky, ich historický vývoj a na prínos prof. Wichterleho pre svetovú kontaktológiu. V záverečnej diskusii bola prezentácia rozšírená o osobné spomienky a úsmevné historky, ktoré seriózny vývoj a výskum sprevádzali.

Ing. Jiří Michálek, CSc. je absolventom VŠCHT v Prahe, Fakulty chemickej technológie, odbor makromolekulárna chémia, kde obhájil titul Ing. Postgraduálne štúdium získal v odbore makromolekulárna chémia Ústavu makromolekulárnej chémie AV ČR v Prahe. Pracuje v Ústave makromolekulárnej chémie AV ČR, v.v.i., kde je zástupcom vedúceho oddelenia polymérových sietí a gélov. Špecializuje sa na vývoj polymérových materiálov určených najmä pre zdravotníctvo.

 

Viac z prednášky „Otto Wichterle – Príbeh kontaktných šošoviek“ si môžete pozrieť v nasledujúcom videozázname

© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2015

Spracovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: www.czechcentres.cz

Foto: NCP VaT, České centrum

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Články
Otto Wichterle na FVF
11. nov. 2015
Hore
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Prechod VK na VND - jeseň
výtvarná súťaž TVT 2019
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Agrofilm 2019
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Prvým ľuďmi vyrobeným objektom, ktorý sa dostal do vesmíru bola nacistická raketa V2 v roku 1942.