Prečo je umenie dôležité pre život?

13. aug. 2019 • Spoločenské vedy

Prečo je umenie dôležité pre život?

Umenie je dôležitou súčasťou nášho života. Pomáha nám skvalitňovať život a prostredie, v ktorom žijeme, a prináša nám určité posolstvá a vízie. Na otázku, čo je to umenie, však nepoznáme jedinú jednoznačnú a všeobecne platnú definíciu. Je vôbec možné sformulovať definíciu umenia, ktorá by mohla mať všeobecnú platnosť, ako napríklad prírodné zákony s nemeniacimi sa súvislosťami medzi vecami, javmi či vlastnosťami v prírode?

Umenie je príliš živý proces, je v neustálom progrese a svojim spôsobom sa vyvíja podľa danosti a charakteru doby. Najčastejšie výroky umelcov o umení sú: Umenie je komunikácia. Umenie je špecifická forma komunikácie. Umenie je umelecká forma komunikácie. V niečom majú pravdu. Zásadnou úlohou a poslaním umenia je nadviazať kontakt s percipientom, nadviazať komunikáciu s ním tak, aby bol aktívny. Aby skúmal podstatu a posolstvo, aké sa snaží umenie sprostredkovať.

Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, je predmetom skúmania estetiky, umenovedy a filozofie umenia. Aj takto sformulované tvrdenie (jedno z mnohých) by sa dalo akceptovať. V každom prípade, umenie je pevnou a dôležitou súčasťou nášho života. 

V slovenskom vysokoškolskom vzdelávacom prostredí sú aj umelecké vysoké školy a výučba umeleckých odborov funguje aj na technických univerzitách, kde sú výtvarné odbory atď. Vytvárame určitú komunitu ľudí, ktorí nielen pôsobia vo vzdelávacích odboroch, ale vykonávajú aj umeleckú činnosť.

Poslucháči DUK na prednáške prof. Stanislava Stankociho

Poslucháči DUK na prednáške prof. Stanislava Stankociho

Umelecké dielo a umelecký výkon

Definície sformulované v metodických materiáloch v Centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti (CREUČ) na vysokých školách: 

Umelecké dielo je jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti vnímaný zmyslami. V umeleckom diele sa odrážajú profesionálne zručnosti a zámer autora, špecificky podľa konkrétneho umenia.

Umelecký výkon je druh umeleckej činnosti, ktorým výkonný umelec prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov špecifických pre daný druh umenia jedinečným tvorivým spôsobom interpretuje alebo sprostredkúva konkrétne umelecké dielo poslucháčom alebo divákom. 

Prof. Stanislav Stankoci, akad. mal., prednášal na Detskej Univerzite Komenského o umení

Prof. Stanislav Stankoci, akad. mal., prednášal na Detskej Univerzite Komenského o umení

Druhy umeleckej činnosti

Ak hovoríme o umení – hudobno-dramatickom a vizuálnom – a ich mediálnom rozsahu, tak je niekoľko tzv. druhov umeleckej činnosti: hudobné umenie, tanečné umenie, divadelné umenie, filmové umenie a multimédiá (audiovízia), výtvarné umenie (maliarstvo, sochárstvo, grafika, ilustrácia, fotografia, intermédiá, úžitkové umenie), architektúra, dizajn (priemyselný, odevný a textilný, grafický) a reštaurovanie.

Táto štruktúra vychádza aj z toho, ako sú na umeleckých vysokých školách na Slovensku členené študijné odbory a v závislosti od nich aj študijné programy. V zásade je však kompatibilná (zlúčiteľná) aj s umeleckou praxou. Treba však povedať, že miera interdisciplinarity (založená na súčinnosti viacerých odborov, odvetví) je v súčasnom umení tak výrazne prítomná, že v mnohých výstupoch umeleckej činnosti sa hranice medzi jednotlivými druhmi umenia stierajú, resp. sa prelínajú a prepájajú. K tomu musíme priradiť aj kurátorstvo, ku ktorému je potrebné mať vzdelanie v oblasti dejín a teórie umenia, pretože aj teoretici a kritici umenia sú súčasťou umeleckého progresu.

Kedy prichádzame do kontaktu s umením?

Je to dosť zásadná otázka. Stretávame sa aj s názorom, že umenie je prítomné, resp. vystavené iba v múzeách a galériách, či iných verejne prístupných inštitúciách. Áno, je to pravda – kultúrna verejnosť ich vyhľadáva a fyzicky navštevuje, pokiaľ niekto neuprednostní knižné publikácie alebo formu virtuálnej prehliadky na niektorých internetových portáloch inštitúcií atď. Avšak dosah umenia je priamo či nepriamo prítomný aj v našej každodennosti – stačí, ak si túto skutočnosť začneme uvedomovať a osvojíme si kritický postoj voči nemu.

Poslucháči DUK kládli prof. Stankocimu zvedavé otázky

Poslucháči DUK kládli prof. Stankocimu zvedavé otázky

S umením prichádzame určitým spôsobom do kontaktu prakticky už od narodenia – deti sa hrajú s hračkami najrôznejšieho druhu, prezerajú si alebo čítajú detské knihy s ilustráciami, pozerajú večerníčky a detské animované filmy, chodia na detské divadelné predstavenia, koncerty atď. Postupne to nahrádzajú učebnice a ďalšie analógové či digitálne výučbové médiá, vo voľnom čase počítačové hry a knihy rôznych žánrov atď. A takto to pokračuje až do dospelosti, pričom sa užívateľsky rozširuje mediálny rozsah našich záujmov a rozširuje sa a zintenzívňuje aj náš prirodzený záujem o kultúru.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím je kontakt s výsledkami tvorivej ľudskej činnosti od detstva intenzívnejší, tým pevnejší vzťah k umeniu a kultúre v sebe budujeme. Samozrejme, sú k tomu potrebné aj ďalšie predpoklady. Architektúra, výtvarné umenie a dizajn je všade okolo nás – v interiéri aj exteriéri. Tam, kde bývame, pracujeme alebo študujeme, pestujeme svoje záujmy alebo trávime voľný čas.

Kreatívny priemysel

Artificiálnym veciam a javom musí byť takmer vždy daná nielen ich funkcia, ale aj ich vizuálna alebo audiovizuálna podoba. Každý úkon počas štandardného programu dňa je priamo alebo nepriamo spojený s užívaním vecí – predmetov a zariadení najrôznejšieho druhu. Všetko, čo použijeme pri jednotlivých činnostiach, má nejakú funkciu a formu, resp. vizuálnu podobu – dizajn, ktorý musel niekto navrhnúť. Okrem množstva ľudí z rôznych profesií, sa na ich vývoji a finálnej podobe podieľajú priemyselní dizajnéri, odevní a textilní dizajnéri, úžitkoví výtvarníci alebo fotografi a grafickí dizajnéri – čiže, všetky zložky kreatívneho priemyslu.

Prof. Stankoci podpisuje indexy poslucháčom DUK

Prof. Stankoci podpisuje indexy poslucháčom DUK

Budovy napríklad škôl navrhujú architekti, zariadenie je výsledkom práce interiérových dizajnérov a úžitkových umelcov. Žiaci v škole používajú učebné pomôcky a množstvo ďalších predmetov a zariadení, na podobe ktorých sa znova podieľali priemyselní a textilní dizajnéri, fotografi, grafici, ilustrátori a pod.

Aj pri športe alebo inom voľnočasovom programe prichádzame do kontaktu s výsledkami tvorivej činnosti, pretože dizajn či vizuálnu podobu športového výstroja, oblečenia a ďalších produktov a prostriedkov musel niekto navrhnúť a až potom sa začali vyrábať. Tí, ktorí v rámci záujmovej činnosti navštevujú základnú umeleckú školu alebo si zvolili inú formu umeleckého vzdelávania, určite už majú prvé skúsenosti s tvorivou činnosťou.

S prednáškou na tému „Prečo je umenie dôležité pre náš život?“ vystúpil prof. Stanislav Stankoci, akad. mal., prorektor pre výskum a umeleckú činnosť Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, na Detskej Univerzite Komenského. 

Prof. Stanistav Stankoci, akad. mal.Prof. Stanislav Stankoci, akad. mal., sa narodil v roku 1959 v Snine. V rokoch 1974 – 1978 študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach a v rokoch 1978 – 1984 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Oddelení úžitkovej grafiky. V rokoch 1982 – 1983 bol štipendistom francúzskej vlády na študijnom pobyte na École Nationale Superiéure des Arts Décoratifs v Paríži. Ďalší študijný pobyt absolvoval v rokoch 1992 – 1993 na University of Industrial Art v Helsinkách. V roku 2003 habilitoval na docenta na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (VŠVU) v študijnom odbore  Dizajn. V roku 2009 absolvoval vymenúvacie konanie za profesora na VŠVU a bol vymenovaný za profesora v študijnom  Dizajn. V rokoch 1989 – 1992 prednášal na Katedre výtvarných disciplín na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Od roku 1992 je vedúcim Ateliéru grafického dizajnu II. na Katedre grafického dizajnu  (od roku 2006 Katedra vizuálnej komunikácie) na VŠVU v Bratislave. Je garantom pre habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore 2.2.6. Dizajn a garantom študijného programu Vizuálna komunikácia.

V rámci manažérskych pozícií na VŠVU v Bratislave v rokoch 2001 – 2007 bol vedúcim Katedry vizuálnej komunikácie, v rokoch 2007 – 2011 zastával funkciu prorektora pre rozvoj a v rokoch 2011 – 2019 bol rektorom VŠVU (v dvoch funkčných obdobiach). V rokoch 2018 – 2019 bol viceprezidentom Slovenskej rektorskej konferencie. Od roku 2019 je prorektorom VŠVU pre umenie, výskum a investičnú činnosť. Galéria mesta Bratislavy mu vydala monografiu Ivan Jančár: Stanislav Stankoci 84:00. Popri pedagogickej a manažérskej práci na VŠVU umelecky tvorí v oblasti dizajnu vizuálnej komunikácie, počítačovej grafiky, maľby a mix-médií. Mal 47 samostatných výstav a zúčastnil sa na 111 kolektívnych výstavách. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení.

V poradí 5. prednáška na tohoročnej Detskej Univerzite Komenského sa uskutočnila dňa 31. júla 2019 v Divadle Aréna v Bratislave.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: www.dukonline.sk/2019_prednaska_5

Fotozdroj: https://duk.sk/sk/fotogaleria

www.facebook.com/detskauniverzitakomenskeho/

a z archívu prof. Stanislava Stankociho, akad. mal.

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vibrodiagnostika je laicky povedané diagnostika vibrácií.
Zistite viac