Prečo chceme rozumieť Číňanom?

03. sep. 2019 • Filologické vedy

Prečo chceme rozumieť Číňanom?

Čínska civilizácia je jednou z najstarších civilizácií na svete. Samotní Číňania hovoria, že je stará päťtisíc rokov. Jedným z najdôležitejších prameňov pri poznávaní starých kultúr je písmo. Najstaršie známe a dochované čínske písomné pamiatky datujeme už do 13. storočia pred naším letopočtom. Boli to nápisy na korytnačích pancieroch a kostiach (lopatkách hovädzieho dobytka), kde sa zaznamenávali výsledky vešteckých predpovedí, neskôr nápisy na bronzových nádobách.

V súčasnosti používané čínske písmo je priamym nasledovníkom tohto najstaršieho písma, takže v používaní čínskeho písma vidíme kontinuitu, ktorá trvá minimálne tritisíc rokov, čo je unikátny jav. Čínske písmo sa tak používa ako oficiálne písmo nepretržite po viac ako tri tisícročia. Môžeme ho charakterizovať ako ideofonografické, to znamená, že sa v ňom uplatňuje významová aj fonetická zložka.

Fonetická zložka sa uplatňovala už v ranom štádiu existencie čínskeho písma, takže tvrdenie, ktoré sa často objavuje v menej kvalitnej literatúre, že čínske písmo tvoria piktogramy resp. ideogramy (doslova „význam a forma“), je nepresné. Až viac ako 80 percent čínskych znakov tvoria znaky, ktoré majú ideofonografickú povahu: znaky sa skladajú z významovej zložky (tzv. determinatívu), ktorý naznačuje význam znaku, a z fonetickej zložky (fonetika), ktoré naznačuje výslovnosť znaku.

Prof. Mgr. Jana Benická, PhD.

Prof. Mgr. Jana Benická, PhD.

Čo vyjadruje čínsky znak

Čínsky znak je základnou autonómnou jednotkou čínskeho jazyka a funguje na úrovni morfémy: má svoj význam, grafickú podobu a čítanie. Vezmime si napríklad znak: 妈 Význam: „mama“ Grafická podoba: „妈“ Čítanie: slabika „mā“ (každá slabika musí mať tón) V tomto znaku vidíme prepojenie významovej a fonetickej funkcie: Významová zložka je „女“ „žena“ a fonetická zložka je „马 mǎ“ Výsledný znak má význam „matka“ (odkazuje sa na ženu) a číta sa „mā“ (podobne ako mǎ). 

Zvuková stránka čínskeho jazyka

Čo sa týka zvukovej stránky jazyka, na rozdiel od západných jazykov, kde je v možné utvoriť nové slovo v podstate akoukoľvek kombináciu existujúcich hlások latinky, v čínštine to nie je možné. V čínštine existuje len približne 400 možných zafixovaných a nedeliteľných slabík, z ktorých sa každá musí prečítať v jednom zo štyroch tónov (resp. v tzv. nulovom tóne). 1. tón: rovný, napr. (mā) 2. tón: stúpajúci, napr. (má) 3. tón: hlboký, napr. (mǎ) 4. tón: klesajúci, napr. (mà).

Kombináciou slabík s tónmi sa v modernej čínštine pevne zafixovali možné slabiky s prideleným tónom, ktorých je zhruba 1200 – a žiadne iné čítanie akéhokoľvek čínskeho znaku v modernom čínskom jazyku neexistuje. Akýkoľvek čínsky znak sa dá prečítať len jednou z 1200 možných slabík. Celkový počet znakov je až 50 000, bežná slovná zásoba obsahuje okolo 3000 znakov. Môžeme hovoriť o veľmi vysokom stupni homofónie, to znamená, že veľa znakov s úplne odlišnými významami sa číta úplne rovnako. To je aj jedným z dôvodov, prečo Číňania neprešli na používanie hláskovej abecedy.

Poslucháči DUK 2019 na prednáške prof. Jany Benickej

Poslucháči DUK 2019 na prednáške prof. Jany Benickej

Slovná zásoba

V klasickej čínštine platilo, že jeden znak reprezentoval jedno slovo. Pri rozširovaní slovnej zásoby už postupne nestačilo vytvárať stále nové znaky a tak začali vznikať dvoj- až trojznakové slová. V súčasnej čínštine je väčšina slov dvoj- alebo trojznakových. Nové slová sa tvoria skombinovaním už existujúcich znakov, napríklad slovo počítač je zložený zo znakov „elektrický“ a „mozog“. Čínske písmo bolo jedným z kľúčových faktorov kontinuity prastarej čínskej kultúry – a hoci hlavne čítanie prebiehalo fonologickými zmenami, význam znakov sa modifikoval len mierne, väčšinou sa len rozširoval ich význam. Používaním znakového písma sa tak jazyk do veľkej miery zakonzervoval. Menila sa ale gramatika a syntax, takže klasické texty, hoci význam znakov sa radikálne nemenil, zostávajú pre bežného človeka nezrozumiteľné a rozumejú im len odborníci.

Krátko z histórie

Čínske písmo sa používa nepretržite viac ako tritisíc rokov a to je jedným zo zdrojov čínskej národnej hrdosti. Často od Číňanov počúvame, že majú najstaršie písmo na svete a unikátnu civilizáciu fungujúcu nepretržite už 5 tisíc rokov – a Číňanom ako národu rastie sebavedomie. A to hlavne za posledných 30 rokov, počas ktorých Čína zaznamenala vo svete nevídaný ekonomický rast, ktorý sa donedávna pohyboval až okolo 10-tich percent. Číňania sa stávajú hrdým národom s obrovským ľudským a ekonomickým potenciálom, s odkazom na slávnu históriu.

Všetci vieme, že Číňania dali svetu kompas, papier či pušný prach. Svoju ríšu tradične nazývali Podnebesie (a čínsky cisár bol uznávaný ako Syn Nebies) alebo Ríša stredu (moderný výraz pre Čínu je „Zhongguo“/čítaj Čung-kuo/, „Ríša stredu“). Vyznávali koncept takzvaného sinocentrizmu, čo znamenalo, že Čína sa pokladala za civilizačne nadradenú všetkým okolitým ríšam a etnikám, ktoré vnímala ako hierarchicky nižšie „barbarské“ štáty či národy. Od okolitého sveta očakávali prejavy úcty a podriadeného postavenia.

Na druhej strane, Čína nemala nikdy kolónie tak, ako ich poznáme zo západného sveta. Kolónie nepotrebovali, vystačili si sami. Až v 19. storočí boli vážnejšie konfrontovaní s vyspelými západnými mocnosťami a Číňania si uvedomili, že sú technologicky zaostalí. To bolo ale jedno z mála období, kedy sa Číňania necítili ako výnimočná a privilegovaná civilizácia. Vždy mimoriadne dbali na prestíž a uznanie, a to v najrôznejších podobách.

Prof. Jana Benická podpisuje indexy poslucháčom DUK 2019

Prof. Jana Benická podpisuje indexy poslucháčom DUK 2019

Prečo a ako chceme rozumieť Číňanom?

My, na Západe, nevieme pochopiť, aké dôležité je pre Číňanov „nestratiť tvár“, pretože verejná hanba, kritika či strata prestíže je jednou z najhorších vecí, ktoré sa môžu Číňanovi prihodiť. Jej psychologické či spoločenské dôsledky sú oveľa intenzívnejšie ako v našich končinách. A to platí nielen pre jednotlivca, ale aj pre kolektívy, dokonca ja pre celý národ či štát.

Ak chceme rozumieť Číňanom a ich vystupovaniu voči okolitému svetu, musíme mať na pamäti, že veľmi intenzívne vnímajú svoju osobnú prestíž a tiež prestíž svojej krajiny. Pri komunikácii s nimi si musíme dávať veľký pozor, aby sme ich neurazili, aby „nestratili tvár“. Mali by sme tiež poznať základné atribúty čínskej spoločnosti, napríklad to, že hoci podľa ústavy je v Číne vedúcou politickou silou Komunistická strana Číny, režim je vo svojej podstate kapitalistický, so slabým sociálnym a zdravotným zabezpečením.

Nie je pochýb o tom, že je mnoho dôvodov, prečo chceme poznať iný civilizačný okruh, s ktorým sme čoraz viac konfrontovaní. Čína je a bude vystupovať ako veľký globálny hráč. A hoci čínska kultúra najmä v posledných desaťročiach prijala mnoho zo západnej kultúry, v čínskej spoločnosti existuje mnoho fenoménov, ktoré odhalíme až hlbším poznaním čínskej kultúry a spôsobu života. A na to je dobré vedieť aspoň trochu po čínsky, prinajmenšom sa aspoň zbežne orientovať v typológii a povahe čínskeho jazyka. Bude trvať ešte dlho, kým budú existovať spoľahlivé prekladače z čínštiny. Hoci sa predpokladá, že čínština sa nikdy nestane svetovým jazykom komunikácie (ako angličtina), pretože je veľmi ťažká, používa znaky a má vysokú mieru homofónie, ostáva jazykom, ktorým hovorí najviac ľudí na svete.

S prednáškou na tému „Prečo chceme rozumieť Číňanom?“ vystúpila prof. Jana Benická na Detskej Univerzite Komenského v Bratislave.

Prof. Mgr. Jana Benická, PhD.Prof. Mgr. Jana Benická, PhD., sa narodila v roku 1970 v Ružomberku. V rokoch 1988 – 1994 študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo: čínsky jazyk. V roku 2000 absolvovala doktorandské štúdium na Univerzite Karlovej v Prahe. Od roku 1994 pôsobí na Katedre východoázijských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, od roku 2009 ako profesorka. Vedecky sa venuje intelektuálnej histórii Číny a čínskej filozofii od najstarších čias až po súčasnosť. Skúmala vplyv budhizmu na čínske myslenie, v ostatnom čase sa zaoberá hlavne modernizačnými hnutiami v Číne v prvej polovici 20. storočia. Pri výskume pracuje s textami v čínštine rôznych historických období, počínajúc klasickou čínštinou, stredovekou čínštinou, až po súčasný čínsky jazyk. Je vedúcou Katedry východoázijských štúdií, vyučuje predmety týkajúce sa čínskej filozofie a myslenia a tiež čítania čínskych textov jednotlivých historických období. Je riaditeľkou čínskeho kultúrno-výskumného inštitútu pri Univerzite Komenského. 

V poradí 7. prednáška na tohoročnej Detskej Univerzite Komenského sa uskutočnila dňa 14. augusta 2019 v Divadle Aréna v Bratislave.

 

Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: www.dukonline.sk/2019_prednaska_7

Fotozdroj: duk.sk/sk/fotogaleria

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Činnosť srdca sa spúšťa a reguluje spontánnou tvorbou elektrických impulzov.
Zistite viac