Ako ekologické poľnohospodárstvo sa označuje poľnohospodárstvo, ktoré vychádza z princípov založených na vylúčení škodlivých vstupov chemického priemyslu, ako sú umelé hnojivá, herbicídy, fungicídy, insekticídy a iné. Medzi základné princípy ekologického hospodárenia na pôde patrí správne naplánovaný a dodržiavaný osevný postup, hnojenie organickými hnojivami a zelené hnojenie, nechemické spôsoby regulácie zaburinenosti, preventívne opatrenia a biologické metódy regulácie živočíšnych škodcov a chorôb. Produkty takejto poľnohospodárskej výroby sa označujú známkou ekologický produkt.
Preventívne opatrenia
Veľmi dôležitým preventívnym opatrením, ktoré dokáže redukovať zaburinenosť a potláčať výskyt chorôb a škodcov, je správne zvolený, pestrý osevný postup. Mali by sa v ňom striedať obilniny, krmoviny, okopaniny, ozimné a jarné plodiny. Odporúča sa minimálne šesťhonový osevný postup so zaradením ôsmich rôznych plodín vrátane medziplodín. Zaburinenosť a výskyt chorôb a škodcov je možné regulovať aj ďalšími preventívnymi opatreniami, napríklad používaním vyčisteného osiva, vhodne zvoleným termínom a spôsobom sejby a zberu, optimálnou hustotou porastu, používaním kompostovaných hospodárskych hnojív či správnou prípravou a obrábaním pôdy. Rozšíreniu nežiadúcich chorôb môže zabrániť výber odolných odrôd, správny výber stanovišťa pre ich pestovanie a aj primerané hnojenie. Dôležitým preventívnym opatrením je tiež ochrana a podpora prirodzených nepriateľov škodcov.
Priame opatrenia
Ak nestačia preventívne opatrenia, na rad prichádzajú opatrenia priame. Priama regulácia zaburinenosti sa realizuje použitím prútových, sieťových brán, hviezdicových, rotačných, štetinových či termických plečiek.
Spôsoby priamej regulácie chorôb a škodcov zahŕňajú výsadbu lákacích plodín, použitie návnad, pascí, rastlinných výluhov a anorganických látok, ktoré zvyšujú odolnosť rastlín, alebo pôsobia na škodcov toxicky. Medzi mechanické opatrenia patrí odstraňovanie napadnutých chorých častí rastlín, zber škodcov, ochrana plodín sieťami, drôteným pletivom. Biologická regulácia zahŕňa použitie predátorov, parazitoidov (organizmov, ktoré sa vyvíjajú v tele iného organizmu a nakoniec ho usmrtia) a tiež patogénov, či už baktérií alebo húb.
Prírodné záhrady
Prírodné (permakultúrne) záhrady rešpektujú prirodzené procesy v prírode, podporujú biodiverzitu a tradičné spôsoby hospodárenia. Názov permakultúra bol prevzatý z anglického slova „permaculture“, čo je skratka pôvodného označenia „permanent agriculture“ (trvalo udržateľné poľnohospodárstvo). V prírodných záhradách sa nesmú používať pesticídy, herbicídy, ľahko rozpustné minerálne hnojivá a rašelina. Samozrejmosťou by malo byť pestovanie zmiešaných kultúr, striedanie plodín, mulčovanie, zelené hnojenie, využívanie dažďovej vody, materiálov a postupov, ktoré sú šetrné voči prírode (napr. hnojenie a ochrana rastlín pomocou rastlinných výluhov).
Pri tvorbe prírodnej záhrady je nutné v maximálnej možnej miere rešpektovať prírodné podmienky pozemku, čiže miestnu mikroklímu, pôdne podmienky, pôvodnú vegetáciu. Pri výsadbe sa odporúča vybrať si domáce odrody krov a drevín, vysádzať nenáročné a zároveň užitočné trvalé viacročné rastliny, rastliny sadiť v spoločenstvách, ktoré sa navzájom dopĺňajú a pomáhajú si. Okrem ovocných stromov a kríkov by v prírodnej záhrade nemali chýbať kvitnúce trvalky, zeleninové aj bylinkové záhony. Prírodná lúka, živý plot, húština z divorastúcich krov poskytnú útočisko užitočným druhom živočíchov.
Téma zameraná na ekologické poľnohospodárstvo a prírodné záhrady bola na programe vedeckej kaviarne Veda v CENTRE v utorok 24. mája 2016 o 16.30 hod. v Art Jazz Gallery Kursalónu v Piešťanoch, ktorú už 4. rok úspešne organizuje NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch v spolupráci s Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR v Bratislave. S prezentáciou pod názvom Na poli a v záhrade bez chémie vystúpila Mgr. Mariana Švančárková, PhD. z NPPC – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Po jej obsažnom populárno-vedeckom vystúpení sa rozprúdila živá diskusia. Hostia podujatia kládli otázky týkajúce sa kompostovania, ekologického pestovania a ošetrovania rastlín v ich záhradách a uvádzali aj svoje vlastné rady a osobné skúsenosti.
Akcia sa konala ako sprievodné podujatie Európskej noci výskumníkov 2016.
Autor: Mgr. Mariana Švančárková, PhD., NPPC –Výskumný ústav rastlinnej výroby, odborníčka na ekologické poľnohospodárstvo
Foto: Ing. Radoslav Kabašta, NPPC –Výskumný ústav rastlinnej výroby
Uverejnila: ZVČ